Arsenal83

Nenávisť šírená na internete pod falošnými aj reálnymi profilmi je problémom a nechápem, prečo to doteraz nebolo legislatívne riešené minimálne na diskusiách médií - každý profil musí byť overený a diskutuj naozaj len za seba a potom nes prípadné následky. Medzitým však polícia u nás koná presne opačne, tí čo sa vyhrážajú a nadávajú sú ok a nevyšetria to – jednému nášmu poslancovi vrátili 150 trestných oznámení na ľudí, ktorí sa mu verejne na Facebooku vyhrážali smrťou z dôvodu, že vraj si za to môže sám. Na druhej strane ale NAKA zatvára ľudí za názor, ktorý vôbec nevyzýva k násiliu, je len názorom. V príbehu 1 je mládež tu je ukázaná otvorene, všetci alebo väčšina stredoškolákov sú frajeríkovia, čo posudzujú, sú strašne dôležití, posmievajú sa, sála z nich len pýcha, pritom majú obtiahnuté džínsy až na kosť a mastné účesy akoby vyšli rovno z modrej ustrice a niekto sa im tam vystriekal. Ale inak P.S. Tá Alless je naozaj strašná raperka, hoci jej držím v jej posolstve palce. Z tej druhej ruskej historky mi tuhla krv v žilách, dobre nasnímané a vlastne pravdivé – čo dokážu blázni urobiť pre jednu fotku na Instagrame. Myslím, že nedávno takýmto spôsobom umrela jedna Češka. Pre chvíľkovú slávu stratíš kľudne aj život. Pritom tá sláva je od neznámych ľudí, je to len o lajkoch, nijaký potlesk nepočuješ... Spoločnosť sa premenila na stroje závislé na selfies. Posledný príbeh bol o ničom a šlo len o kopnutie si do jediného vinníka za všetko – aspoň teda podľa liberálov – a to je cirkev.

Mastroianni a Magnani vo filme z časov, kedy sa Taliansko čerstvo zjednotilo a zjednocovalo, práve rok 1870 bol zavŕšením. Film zobrazuje boj proti cirkevnej moci , ktorá vtedy panovala. Jej oponenti sú uväznení a v zúfalstve žiadajú o milosť samotného pápeža. Sú však aj takí, ktorí zanovito vzdorujú (Mastroianni) a jeho žena (Magnani) sa do toho zapletie.

V podstate dokonalý dokument, ak opomenieme, že ide o čisto kariérny sumár a osobný život tejto herečky sa nerieši alebo dáva len do úzadia. Táto žena mala charakteristické permanentné kruhy pod očami už od narodenia, toho sa nikdy nezbavila, a teda na rozdiel od iných talianskych krások typu Sophia Loren nikdy nemohla staviť na svoj vzhľad či dekolt. Aj preto sa z nej stala charakterná herečka, ktorej výraz sa stal uhrančivým. Dokument veľmi dobre ukazuje prierez jej hereckých angažmánov a výkonov a v jej otvorenej spovedi na konci zaznel na otázku, či sa bojí smrti zaujímavý výrok: „Áno. Smrť je nespravodlivá, pretože o nej vieme. Mali by sme zomrieť rovnako nevedomky a s nehou, s akou sme sa narodili.“

Charizmatická herečka Anna Magnani prišla prvýkrát do USA, zahrala si rolu v tomto filme a dostala oscara. Pritom nevedela po anglicky ani slovo. O výhre zlatej sošky sa dozvedela doma, keď ju nadránom prebudil telefonát.

Tento film si zaslúži absolutórium už len za to, kedy bol natočený. Od plného počtu ho delí len ten typický taliansky afektovaný výkon, ale myšlienkami a exteriérom je to v podstate živý dokument. Všetko sa totiž odohráva na miestach, kde sa toto všetko odohrávalo len nedávno – nemecká okupácia skončila len pred pár mesiacmi, Mussoliniho telo na kandelábri ešte ani nevychladlo... Scéna so smrťou utekajúcej Magnani ostáva jednou z najznámejších v dejinách filmu.

Hovorí sa, že humor je korenie života. Tvorcovia resp. plagiátori tohto seriálu o tom asi ešte nepočuli. Dokonca ani plagiovať nevedia, hoci to vie náš premiér, predseda parlamentu minulý aj terajší a skoro celý parlament. Síce som anglický originál nevidel, ale viem si predstaviť túto dobrú tému a suchý humor, ktorý milujem. Slovenská verzia ostala len pri tom suchom. Suché nič, zhola žiadny dôvod na čo i len potiahnutie kútika úst do strany. Celý čas som čakal na jeden jediný fór, ktorý zachráni seriál od odpadu. Prišiel jeden až na úplnom konci.

Kvalitné herecké obsadenie v bežne, jednoduchej a predvídateľnej dráme. Takých sa v televíziách objavuje na tony a film spĺňa parametre TV filmu, no niečoho viac ako sa vydáva. Toto bolo čisté nalákanie diváka na známe tváre a podraz v podobe stokrát opísaného scenára. Celý príbeh aj so záverom dokonale spadá do kategórie klišé.

Napriek tomu, že to vyznieva nepravdepodobne, predsa len ten mladík že by toľko veľa vplyvných ľudí dokázal zmanipulovať, to sa s realitou vylučuje, predsa ma to len príbehovo zaujalo. A hlavne hudbu chválim, ale od majstra Richtera sa nedalo očakávať menej, ten to od druhej polovice filmu rozbalí naplno, čiže atmosféra, emócie, ponorenie sa do deja, to všetko je tu prítomné. A to postavy ani nemusia hovoriť. Objaví sa tu aj jeho najznámejšia skladba, ktorú poznáme z filmov Prekliaty ostrov, Disconnect, či Arrival - On the Nature of Daylight. Menej výrazný záver mi ale nedovolil hodnotiť vyššie než som chcel.

Tie neustále operné spevy a hudobné vložky mi šli na nervy. Miestami je film príliš poetický a jediné, čo sa vlastne režisérovi podarilo, bolo niekoľkokrát kompletne odhaliť Iréne Jacob. Iný účel filmu: neznámy. Z avizovanej mystiky mi vlastne ostali na tvári len tiky.

Mega rýchla reakcia na brutálne udalosti v Lidiciach, ktoré napriek pomalému šíreniu správ našli odozvu v šírom svete a Lidicami boli pomenované aj novonarodení či dediny aj v ďalekom Mexiku. Toto filmové spracovanie má byť poctou natočenou snáď ani nie rok po tragických udalostiach. Všetko je sústredené do Walesu a akože tam sa stalo niečo podobné. Samozrejme realita nekorešponduje, ale je to len taká snaha uctiť si poukázaním na krutú realitu, tvorcovia v tom čase nemohli mať ani tušenie, ako presne všetko okolo Lidíc prebiehalo.