Martinius

max payne sice patri k najlepsim a najoriginalnejsim akcnym hram vobec, jeho sfilmovanie s rodenym nehercom, vymletym ex-rapperom a prirodzenym antitalentom wahlbergom je vsak des a bes, hnus a grc, hroza a strach.

slabe sfilmovanie jednej velmi slabej akcnej hry (v ramci zanru omnoho viac odporucam neporovnatelne lepsieho ceskeho chameleona) s nechutne sladko-slizkym timothym elefantom... olyphantom.

na tento film i jeho namet som sa tesil a mrzelo ma ked som sa dozvedel, ze ho stiahli z kin. bol som zvedavy, preco ziskal pomerne vlazne kritiky, po jeho pozreti vsak suhlasim s priemernym skore. centurion zacina za vlasy pritiahnutou historickou fikciou: "varus, varus, vrat mi moje legie" sa v britanii v reali nekonal, nakolko boli piktovia pre rimanov prilis slabym protivnikom a dostali riadny vyprask zakazdym, ako zliezli z hor. mimoriadne schopny (tu ale demonizovany a casovo zle umiestneny) general agricola dobil takmer cele skotsko a dnes by sme podobne filmy nepozerali, keby ho cisar domician nechal toto dielo dokoncit a predcasne ho neodvolal naspat do rima... dej pokracuje v style gibsonovho apocalypta, kde hlavni hrdinovia utekaju krizom-krazom pred piktskymi prenasledovatelmi a spoznavaju nadhernu prirodu i ine (blondave...) vnady skotska. na rozdiel od apocalypta vas vsak film nevtiahne do perfektne presvedcivej dobovej atmosfery. pohnutnky rimanov i piktov su okrajove, zjednodusene a podliehaju ocividnemu klise. po chvili si uvedomite, ze pozerate ´survival thriller´, ktory je od dejinnej epochy pomerne nezavisly. herecke vykony sa pohybuju v lepsom priemere, najviac presvedcil symtapicky michael fassbender, olga kurylenko posobi viac ako modelka v extravagantnom drese od YSL ako vrazedna stoparka. celkovo som od temy ocakaval viac a o to viac ma mrzi, ze jej potencial zostal nevyuzity.

tato bohapusto plytka, nudna kravina s lacnymi zvratmi ma byt najuspesnejsou hororovou seriou vsetkych cias, zaznamenanou v guinessovej knihe rekordov? tak uz len tato predstava je vskutku desivo hororova... P.S.: ako silence trefne poznamenal, je to obycajne bezocive vykradnutie o niekolko tried lepsej kocky.

chvilu som uvazoval, ci si tento "film" zasluzi aspon jednu hviezdicku, napokon som sa rozhodol nemilosrdnejsie. daju sa v nom vsak najst iste velmi specificke pozitiva. po prve tu najdete prirodzene nefalsovane nahe zenske tela (niektore mimoriadne pekne) bez silikonu, umelych nechtov, botoxu, tetovani, piercingov a dalsej hnusnej chemie si slabomyselnych doplnkov. po druhe tu zaplesa kazde voyerske srdce, kedze si budete moct obzriet celebritky ako sabinu laurinovu, katku brychtovu, marketu hrubesovu alebo tatianu kukiskovu tak, ako ich priroda stvorila - od bobra az po bradavky (obzvlast na sabinu laurinovu sa diva dost dobre). cize po tejto stranke ma toto softporno jedinecnu dokumentaristicku hodnotu nahoty ceskych a slovenskych hercov z prvej polovice 90. rokov. zvysok je vsak - nametom pocnuc a snahou o vytvorenie deja konciac - neskonale trapna somarina, z ktorej hrozi akutny sedy zakal. film je teda odpad "light", kuriozita vhodna na demonstrativne ucely alebo pobavenie navstev. PS: nemozem si pomoct, ale fialovu, studenkovu a brozovu som nikde nevidel...

quentin nastupil vo velkom style a rozbehol tak tarantinovsku eru, ktorej zlaty vek zacal legendarnym pulp fiction a zazil renesanciu nehanebnymi bastardmi. reservoir dogs je generalka s drsnymi frajermi a typicky tarantinovskym nametom i zapletkou, velkym dielom sa vsak este stale nazyvat neda. jednotlive pasaze scenaru su prilis roztahane, dej az prilis komorny (divadelny), miestami staticky, dialogy su zavse samoucelne a nesluzia vzdy vyvoju pribehu. a strihac si miestami tiez nepocinal najsikovnejsie. celkovo je to ale skvely film, ktory opravnene sprostredkovava tusenie geniality jeho tvorcu. a to, ze je tarantino genialny a neopakovatelny, potvrdil v kazdom dalsom svojom diele.

fritzl rakuskej kinematografie michael haneke obdaril svet dalsou perlou. uz s pianistkou sa mu z mojho pohladu podaril jeden z najmizernejsich filmov vsetkych cias. s funny games USA tuto narocnu, vysoko postavenu latku zial nedosiahol. nechybalo vsak vela. pretoze film ponuka takmer vsetko, co v ziadnej postmodernej pseudopsychologickej hardcore alternative nesmie chybat: sugesciu intelektualneho pozadia, riadnu davku suroveho nasilia, absenciu akejkolvek pointy a zopar pseudofilozofickych zvratkov na zaver. v snimke, kde dvaja navstevnici z inej moralnej dimenzie utyraju na smrt beznu priemernu rodinku, som marne cakal na atmosferu hororoveho thrilleru, desu ci napatia. jedine, co som pocitil, bola okrem skepsy este davka odporu a hnusu, aku si pamatam z cannibal holocaustu. monotonny, divadelne ladeny dej ani nicim dalsim okrem perfektne uceloveho scenara a iracionalneho konania obeti nevynika. reziserovi totiz slo cisto o nasilie pre nasilie samotne, bez akehokolvek posolstva. chut sadisticky tyrat a vrazdit premietnuta do hry na rolu, bez realnej kvapky krvi a na ukor divakov. ku cti mu sluzi, ze si pre svoju osobnu uchylku nasiel hercov, ktori mu ju doveryhodne stvarnili a nestal sa z neho druhy charles manson. prave hercom patri moja hviezdicka (naomi watts a timovi rothovi. pittovi a corbetovi nie, ti posobili prilis deliriovo). z tohto pohladu sa film da vnimat ako sucast istej hanekeho svojpomocnej terapie. v sucasnosti totiz nie je pre psychopata problem nazvat sa umelcom. diagnoza: alternativna tvorba. PS: POMO, co si si svacol, ze si pri tom filme videl tolko hviezdiciek? :)

tak rad by som tomuto velebenemu snimku dal styri a viac hviezdiciek, ale ked sa o to v mysli pokusim, vsetko sa vo mne vzprieci. gilbert grape je mily ludsky film s milou ludskou zapletkou. pribeh, ktory nikoho neurazi, nikoho si proti sebe nepostve, nevzbudi kontroverzne reakcie a ziska si len sympatie. pouzijuc zargon tunajsich zaprisahanych komentatorov - film ale postrada to, comu sa vravi "dramaticky obluk". dej mi pripomina kmitanie kvalitneho a perfektne nastaveneho metronomu, ktoreho rucicka sa so zeleznou istotou hybe od amplitudy k amplitude, svoj predurceny ramec vsak neprekona. pribeh je tym padom znacne predestinovany a pomerne predvidatelny, nicim vyraznym neprekvapi. naserviruje nam sice dve umrtia, ich dramaticky potencial vsak pozostava v tom, ze sa pri nich pristihnete sprarat sa v zuboch alebo divat sa na nechty. filmu chybaju ozaj hlboke momenty a nezabudnutelne sceny, ktore by pohli citmi divaka. juliette lewis je tak skareda, az je roztomila, johny depp sa citi lepsie v ktoromkolvek filme od tima burtona a dicaprio zahral postihnuteho tak dobre, az tym liezol na nervy. celkovo som sice stastny, ze sa podobne filmy tocia, nemusim ich vsak pozerat prilis casto.

aj napriek zaujimavemu nametu a hromade kvalitnych hercov zacina film neohrabane (hlupou scenou zastrelenia vzacneho sfinxa) a cely cas sa posuva uz len dolu brehom. denzel washington, akysi samozvany falloutovy spasitel, posobi unavene a bez iskry, tesiaci sa na penziu a miestami mate z neho dojem, ze sa ocitol v nespravnom filme. podobny je aj zvysok deja. bez stavy, bez atmosfery, bez nadsenia. dynamika pribehu sa zadrela postapokalyptickym pieskom, nudnymi pasazami (kedy pravdepodobne reziseri nevedeli kam z konopi a nechali kameru len tak volne bezat), oci kolucimi logickymi trhlinami a akcnymi scenami tvariacimi sa sice coolovo, vyznievajucimi vsak trapne absurdne. cele to nezachranil ani velmi dobry, ale zbytocne sa snaziaci gary oldman, ani roztomila mila kunis a ani kratke zjavenie sa toma waitsa, ktory v giliamovom imaginariu dokazal, ze je majstrom nielen hudobnej sceny. book of eli je film, v ktoreho pripade ak vydrzite do zdarneho konca, tak nan v priebehu nasledujucich piatich minut zabudnete.

spolu s benjaminom buttonom najlepsi fincherov film. schizofrenia je doveryhodna, jej pritiahnutie za vlasy zamernou snahou o prehananie. pribeh zije z neustalej nadsazky, helena bonham carter je roztomilo sexy a pri meat loafovych kozach a vsadepritomnom cigaretovom dyme sa vam priam natiska podozrenie, ze sa fincher silne nechal ovplyvnit timom burtonom.