Martinius

suboj titanov "2" je kopancom do rozkroku greckej mytologie a kastraciou bohov olympu, az nam z toho perseus rotuje na oblohe. uz predchodca z 80. rokov bol prilis volnou adaptaciou tejto slavnej legendy. avsak kym sfilmovanie desmonda davisa je povabnou a laskyplne natocenou rozpravkou, remake z roku 2010 polosurove akcne fantasy bez stipky sarmu a s dejom vycucanym z prsta. sfilmovania greckych baji som mal rad uz od detstva, obzvlast tie zo 60. rokov. odzrkadlovali caro a magiu antickeho sveta i pomerne slusny respekt voci predlohe. toto pravidlo platilo aj pre televizne verzie ako boli argonauti, odysseus, helena trojska ci dokonca aj pre petersenovu troju. az kym sa z hlbky kinematografickeho bahna nevynoril akysi podradny louis foxterrier (ci leterrier) a nenatocil nieco, co sa podoba kurierovi v starogreckom habite, aby tym dal bodku za seriou svojej otrasnej tvorby. dej je plytky, unahleny a stupidne akcny, atmosfera neexistujuca, herci priserni. film posobi napriek snahe ohurit digitalnymi trikmi a exteriermi lacno, az okazalo beckovo - paradoxne aj napriek hriesnemu plytvaniu hviezdnym ansamblom (dokonca sa tu niekde mihli aj mena ako alexander siddig ci jane march). ani jeden z inak vybornych hercov nie je na svojom mieste. liam neeson posobi dezorientovane, ralph phienes polutovaniahodne, jason flemyng neexistujuco, pete postlethw ignorovany. worthington len potvrdil svoju priemernost a skutocnost, ze v avatarovi vynikol len vdaka tomu, ze sa niesol na pleciach (reziserskeho) obra. najdrahsi komparz filmu bola pravdepodobne nejaka gemma arterton. celkovo je remake suboja titanov biedou a od kinematografickej stoky ho deli len narocne spracovanie, kvalitna vyprava a obstojna hudba. so zatatymi zubami a privretymi ocami slaby podpriemer.

pre filmy ako tento by sa hranica hodnotenia mala posunut este aspon o tri kategorie smerom do odpadu. lestera, ktory so svojimi "triedami" natocil kedysi celkom obstojne beckove snimky, by mali kvoli pokrocilemu stadiu alzheimera zbavit pricetnosti a hodit ho za jeho posledne dielo do pterodaktylieho hniezda, nech sa uz o dalsi nepokusi. na tomto filme je zle a naruby uplne vsetko, pocnuc tureckom, ktore vyzera az prilis ako ceska republika, konciac tym, ze vojaci specialnych jednotiek nevedia drzat svoje hrackarske zbrane. plusom je, ze sa nenudite. film bezi od akcie k akcii a je tak neuveritelne stupidny, ze je nedobrovolne komicky a ak ho nevypnete, celkom dobre sa pobavite na blbosti jeho tvorcov.

stopercentny terry gilliam. sialeny, staromodny, ocarujuco divoky a divoko ocarujuci, kriklavo pestry, pricom jeho novy film je tornadom presycujucich vnemov. priznavam, giliiam je diagnoza, bud fascinuje alebo zhrozi a som nazoru, ze jeho filmy sa nedaju hodnotit objektivne. na jednej strane je magom, ktory sa hra na blazna, na druhej ovlada svoje remeslo dokonale. snad najviac ma na filme chytili za srdce dokonale stvarnene karikatury jednotlivych postav. gilliam znova len dokazal to, co sotva niekto iny - vymackal z kazdeho jedneho herca nadpozemsky vykon a daroval svetu opat niekolko nezabudnutelnych tvari a charakterov. toma waitsa s jeho neodmyslitelnou cigaretou a bluesovym hlasom tak popri bulgakovom majstrovi povazujem za najsarmantnejsie a najposobivejsie stvarnenie diabla v dejinach filmu. v pripade valentiny ani neuverite, ze sa nejedna o animaciu hrackarskej babiky, pokial si nevyhladate fotky lily cole na internete. heath ledger prekonal sam seba (rovnako ako jeho chvilkove "variacie" vo forme deppa, lawa a dokonca i farella - take posobivo velkoryse plytvanie hviezdami v minirolach si naozaj moze dovolit len niekto ako gilliam), pricom jeho predvedenie sa povazujem za daleko lepsie ako v ospevovanom temnom rytierovi. podobne ako kultovy brazil, je aj imaginarium jednym velkym surrealnym vesmirom s kaskadou dojmov, nie je však bezutesnou dystopiou ako skor roztopasnou jarmocnou eskamotazou, pripominajucou jakubiskovu perinbabu. PS: nechavam si cas na rozmyslenie a nasledne prehodnotenie na 5 hviezdiciek :)

tak ako krkanie ziab je predzvestou dazda, je mila jovovich medzicasom indikatorom mizerneho, nanajvys sotva priemerneho filmu. inak tomu nie je an pri a perfect getaway. deju sluzi ku cti, ze nie je prilis dlhy a ze sa vyvija relativne plynulo a pozeratelne az do momentu zvratu, ktory sa radi do kategorie "najnezmyselnejsie v historii kinematografie", cisto za ucelom sokovania, ci prebratia divaka z driemot. jedinym plusom tejto slabej a nie prilis zaujimavej snimky, ktorej nazov s nametom nijako prirodzene nekoresponduje, je pohlad na krasnu havajsku prirodu. a mila jovovic je so svojim chraplavym uskriekanym hlasom uz tradicnym minusom pre kazdy projekt, v ktorom sa zjavi.

londonistan anno 2003, chvilami vzbudzujuci dojem, ze ste v afrike a nie v europe. film vo svikoch doslova praska pod tarchou neobvyklej koncentracie hviezd. vyber najprisernejsej moznej hudby, po akej mohol reziser siahnut. viacero paralelne prebiehajucich dejovych linii, z ktorych sa niektorym venuje vacsia pozornost, niektorym uplne minimalna. niektore pribehy su sice vtipne a povabne (vyborny bill nighy v roli cynickeho starnuceho rockera; chalan, ktory si siel uzit do ameriky; rowan atkinson ako predavac v zlatnictve), vacsina je vsak riadne pritiahnuta za vlasy a podaktore nedavaju ani za mak zmyslu ci logiky (colin firth si "odskodcil" od manzelky, aby sa zalubil do portugalskej sluzky??; o com je vrcholne stupidny pribeh dvoch akoze pornohercov??; alan rickman sa snazil o bokovku - a kde zostala pointa??; hugh grant je na ministerskeho predsedu az prilis single a vzhladom na to, ako nesebaisto posobi, dokaze vlastnou jesitnostou vyvolat medzinarodny skandal bez nasledkov??). nic proti slovniku "fuck, shit, ass & co", ale v primerane zdravej miere. oplzle nadavanie len tak pre spestrenie dialogu (najma liam neeson pred svojim synom), povazujem za plytkost scenaristickeho ducha. film dalej slubuje neobycajne vyvrcholenie vsetkych dejovych linii v jednu, ku koncu sa vsak nestane vobec nic. respektive, neudeje sa nic, co neocakavate, akurat sa vsetci stretnu pocas akehosi skolskeho vecierka (a neskor opat na letisku...), pricom kazdy sa nejako s kazdym pozna, az v tom divak strati prehlad (i zaujem o nejaky prehlad sa usilovat). z mojho pohladu sa tato neskodna dejova zlatanina nevymyka spod slabsieho priemeru, neponuka vsak absolutne nic, cim by si zasluzila spickove hodnotenia. neohuri originalitou a ani ziadnou pridanou hodnotou. dve hviezdicky pre jeden neuveritelne prehypovany film.

musim priznat - film ma na jednej strane vtiahol plynulym dejom, autenticky posobiacimi momentami desu i vyberom temy, o ktorej som si kedysi rad to-co precital. na druhej strane ma vsak sklamala cista ucelovost, ktora zaujimavu temu degradovala na akesi vrakovisko nahradnych dielov pre instantne produkcie. najviac ma snad znechutila skutocnost, ze takzvane skutocne zabery realnej predlohy (ktorou sa reziser ohana od zaciatku az do konca) su obycajny marketingovy fake. pritom su dokumentarne zdroje v oblasti "unosov" priam nevycerpatelne, komplexne a mimoriadne pestre - staci si vziat do ruk knihy od klasikov zanru ako budd hopkins, jacques vallee alebo johannes fiebag. dalej je fiktivny pribeh zinscenovany dost naivne. reziser osunsanmi sa totiz do temy snazil nasilu natlacit preastronauticke interpretacie sumerskych textov spisovatela zachariu sitchina. v dosledku toho potom neprekvapi, ze unoscovia rozpravaju po sumersky, pricom ich posolstvo preklada nejaky sumerolog, ktory je presvedceny o vesmirnom povode starych sumerov (tvorcovia filmu vsak nezohladnili jednu malickost a to, ze sumercinou sa nerozprava uz niekolko tisic rokov a preto nik na svete nepozna jej foneticku podobu). vysledkom je ocividna exkurzia do kultoveho exorcistu, pricom obete hypnozy tiez levituju, opuchaju a nieco nezrozumitelne blabocu (samozrejme po sumersky). dalej vzdy, ked sa deje nieco zajimave (od prichodu unoscov az po hypnozy), zlyhava cela ludska technika az na diktafony, ktore su priam chvalyhodne UFO-odolne. v neposlednom rade su unosy v malom aljasskom mestecku nome tak kazdodenne (alebo kazdonocne) a frekventovane, akoby si ho pre svoju diplomovu pracu vybral cely semester mimozemskych studentov sociologie. celkovo sa tak stvrty druh nevymyka spod priemeru a z mojho pohladu je k danej teme predsa len zaujimavejsi film communion podla knihy whitleyho striebera, zalozenej aspon na (udajne) realnych udalostiach.

diletantsky natocene vesmirne cecko s podpriemernymi hereckami a hercami (ktori posobia ako vypozicani z pornofilmu), naivnym az inzitne prevedenym nametom a do oci bijucimi lacnymi neinspirovanymi kulisami, ktore su trochu podtrhnute predpotopnou digitalnou technikou. zaujimava myslienka, zalozena na badani publicistu zachariu sitchina a jeho pre-astronautickom vyklade starosumerskych textov o stvoreni, tak uplne minula svoj zamer (ak nejaky vobec mala).

v podstate som ocakaval, kedze sa jedna o film od norringtona, omnoho vacsiu hovadinu. blade je vsak obstojne akcne becko a ked mam byt uprimny, doteraz najlepsi snimok norringtonovej tvorby. ma zaujimavy namet, obstojny svizny dej a bojove sceny nieco medzi budom spencerom a extremnym aerobicom. nenudite sa vsak pri nom. akurat wesley snipes neustale balancuje na tenkom lane medzi temnym tajomnym hrdinom a maneznym kasparom a v niektorych scenach posobi ako mucha topiaca sa v polievke. k dobru mu sluzi, ze nerapuje, ale snazi sa artikulovat dostojne, ako sa na styloveho lovca vampirov patri. napriek vsetkemu jeho ucinkovanie v tomto filme povazujem za jeho najlepsi herecky vykon vobec. all in all, blade je klasicky priemer a nesklame vas, pokial od neho neocakavate cokolvek navyse.

eragon je plytkejsi ako rozliaty moc, s adolescentnym dejom a skolkarskymi dialogmi. niet sa comu divit, ved jeho pribeh svojho casu napisal akysi teenager, ktory este pre seba nestihol objavit caro masturbacie a tak sa rozhodol mstit sa svetu svojou literarnou tvorbou. dovolim si oponovat tvrdeniam, ze sa jedna o odvar odvarov z tolkiena, pretoze tolkien ponuka tak neskutocne komplexny a posobivy pribeh, ze sa aj na radovo posledneho plagiatora nieco z neho nalepi. v tomto pripade vsak predpokladam, ze spominany pubertiak iba podlahol nutkaniu dopisat pokracovanie svojej oblubenej pocitacovej hry (ruku na srdce, gameri, poznate ten pocit? :) ) film nam tak predostrie instantne rychlovarne fantasy so smiesnymi menami, skaredym drakom (ci niecim medzi papagajom a archeopterixom), nesympatickym hlavnym hrdinom, skaredymi kostymami a zaverecnou bitkou "pod leseniami" medzi dobrymi pestrofarebnymi a zlymi potetovanymi panacikmi. herci ako jeremy irons a john malkovich nemali ani naznak sance prejavit sa. hviezdicka patri sienne guillory, ktora zaziari, kde sa zjavi nezavisle od filmu a ktoru povazujem za jednu z najpovabnejsich hereciek sucasnosti.

chris weitz sa sice mohol snazit, kolko chcel, z mojho pohladu by z pullmanovho pribehu viac nevytlkol. kniznu predlohu som sice necital, ale po vzhliadnuti filmu ani nemam chut, nie je v nej ani jeden jediny originalny element, ktory by mi pripadal lakavym. spisovatel pullman (a nasledne samozrejme aj tvorcovia filmu) totiz postavili pribeh na hlavnej dejovej linii - kopanie do katolickej cirkvi ci krestanstva samotneho. preco? lebo intelektualne kopanie do krestanstva sice medzicasom davno dosiahlo svoj vrchol inflacie i anachronizmu, je vsak v podstate velmi osvedcene a v urcitom okruhu ludi vam stale prinesie uznanlive potlapkanie po pleci. na druhej strane vam z neho az na zopar impotentnych protestov nic nehrozi, pretoze je to ako kopat do chromeho, ktory nema zaujem vracat udery (som velmi zvedavy, ci by sa trendovy ateista pullman odvazil rypnut si napriklad do islamu, to by vsak musel mat gule takeho salmana rushdieho). z tohto pohladu povazujem absenciu kvalitneho protivnika za zasadny nedostatok celeho pribehu, ktory tym uplne straca opodstatnenie. fiktivna mutacia katolickej cirkvi na akesi nedefinovatelne konspirativne kolegium vsadepritomneho nabozenskeho despotizmu posobi nepresvedcivo, povrchne az komicky. okrem toho je cely pribeh ladeny v kriklavom new age obale, presyteny lacnymi prisadami z ezoterickej kniznice. vznikne tak dojem, ze posolstvom je nahradit u divaka krestansku demagogiu ezoterickym sarlatanstvom. pri zvysku filmu si dalej mozete vsimnut, ze vsetko tu uz raz bolo, len v modrom. tym deju dochadza stava a i kvalitne herecke obsadenie ci zopar peknych scen (ladove medvede) ho viac nevytiahnu nad uroven slabsieho priemeru. zlaty kompas holt nie je ani nekonecny pribeh, ani pan prstenov. a nie kazdy reziser je carodejnik, aby vedel vykuzlit z priemernej predlohy majstrovske dielo.