GTS_PUNK

GTS_PUNK

Slovensko

6 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 6 9 11
    • 26.6.2017  23:12

    Na dlhú dobu posledný film s votrelcovskou tématikou znovu oživuje toto legendárne vesmírne monštrum. Rovnako ako Ellen Ripley (Sigourney Weaver), respektíve jej klon, ktorý má byť nápomocný pri chove a učení Votrelcov. To by však nebolo to staré známe univerzum, ak by sa niečo nepokazilo, Votrelci by neutiekli a celá vesmírna loď s nimi aj posádkou by sa nerútila na Zem. Do dopadu ostáva len niekoľko minút a uniknúť je k prežitiu nevyhnutné. Po nie veľmi záživnom treťom dieli série sa znovu nový režisér pokúsil o nápravu. Darí sa mu to? V niektorých filmových aspektov určite áno, ale majstrovské dielo sa mu z toho vytvoriť nedarí ani zďaleka. Príbeh, hoci je samozrejme iný, sa kvalitatívne pohybuje na podobne úrovni ako predošlý diel. Svojim námetom dokáže zaujať a niektoré pasáže filmu bavia, ako celok však už zapôsobí menej. Je pozoruhodné, že tou lepšou časťou filmu je jeho prvá polovica, kedy ešte Votrelci na obraze dostávajú minimum priestoru. V tej druhej si ich divák užije dostatočne a treba podotknúť, že vzhľadom pôsobia asi najlepšie z celej série, a hlavne nie sú zobrazení zlou počítačovou grafikou ako v predchádzajúcej časti. Na záver sa dokonca na scéne objavuje úplne nový typ Votrelca, čo je zaujímavým okorením. Popri precíznom vzhľade vesmírnych monštier sa menej zaujímavý príbeh dokáže "schovať" za ďalšie dobré veci, ktorými sú výprava či herecké obsadenie. Hoci priestory lode neponúkajú veľa možností, do deja zapadajú a sú relatívne dobre využité, čo je vždy plusom. Dokonca možno povedať, že patria k najzaujímavejším v celej sérii. Podobne je to aj s výberom hercov. Popri ostrieľanej Sigourney Weaver tu hviezdi mladá Winona Ryder, na ktorú sa pozerá viac než dobre, a takisto akčný majster vedľajších rolí Ron Perlman. Alien: Resurrection je akýmisi privretými dverami na konci jednej kultovej série. Hoci zo štvorice filmov nevychádza najhoršie, nemožno sa o ňom baviť ako o filme, ktorý by sa vymykal akémukoľvek rámcu. Nevyniká v ničom podstatnom, ale takisto ani výrazne nesklame. Príbehová línia je viac než priamočiara, na diváka nečakajú výraznejšie dejové zvraty ani odbočky. Menšie filmové aspekty a faktory skôr neurazia, než nadchnú. Viac než priemerné sci-fi od tohto Votrelca ale nemožno očakávať. To najlepšie už má za sebou a tak môže iba ťažiť zo svojej slávy. V tomto prípade neprináša nič nové, dokáže zabaviť, ale neexceluje.

    • 25.6.2017  21:57
    Predátor II (1990)
    ***

    Predator sa z juhoamerickej džungle presúva do vojnou gangov ničených ulíc Los Angeles, aby tu našiel svoje ďalšie obete. Do cesty sa mu však postaví "one vs. all" hrdina, policajt Harrigan (Danny Glover), ktorý tak okrem gangov musí bojovať aj proti krvilačnej vesmírnej beštii v meste pod nápisom "Hollywood". A že tento boj nie je v žiadnom prípade nerovný, to dokazuje celý priebeh filmu. V ňom, zdá sa, ako keby sa Predator a Danny Glover striedali v tom, kto efektívnejšie zlikviduje členov násilníckych gangov, aby si to nakoniec rozdali v súboji o všetko. K ich záverečnému stretu však plynie veľmi zvláštny dej s mnohými nejasnými a nelogickými filmovými skutočnosťami. Raz divák nevie absolútne nič, inokedy vedia zas všetko postavy a keď to celé dáme dohromady, dostaneme akýsi zvláštny príbehový mix pojednávajúci o vojne gangov okorenenej o vraždenie vesmírneho monštra. Žiadnu hlbšiu zápletku za filmom nemožno hľadať a preto sa ani nemožno čudovať, že okrem viacerých prehnaných bojových scén, neponúka tento takmer dvojhodinový snímok nič zaujímavé. Aspoň teda, čo sa príbehu týka. V tomto ohľade sa tak jedná iba o prvoplánovo vyznievajúci akčný počin. Pozitívnejšie by film mohol vyznieť aj v prípade, ak by tvorcovia dokázali naplno využiť potenciál los angelskej "džungle" a lepšie pracovali s jej prostredím. Hoci postava Predatora využíva prvky prostredia ako sa len dá, stále to nie je "to pravé orechové". Skutočným pozitívom je však už to, že práve postava vesmírneho lovca dostáva na obraze dostatok priestoru, výrazne viac než v prvom filme série. S brutálnejšou technikou zabíjania so sebou prináša aj pestrú výbavu a divák má možnosť ju naplno vidieť v akcii. Dokonca aj jeho počítačove spracovanie je na dobu vzniku filmu pomerne kvalitné, dnes už však neoslní v žiadnom prípade. Takisto neoslní ani herecké obsadenie. S výnimkou Dannyho Glovera nedostávajú hlavné postavy vo filme miesto a divák sa o nich veľa nedozvie. O vedľajšom obsadení ani netreba rozprávať. Jedinou vecou, ktorá pri hereckom obsadení stojí za zmienku, je rola Billa Paxtona, ktorý tak čelil obom najobávanejším zabijakom vesmíru. Predator 2 je o niečo lepším pokračovaním kultového prvého dielu, ale ani v tomto prípade nemôžeme hovoriť o nejakej vynikajúcej kvalite. Viac než sci-fi film pôsobí ako akákoľvek akčná záležitosť s dominantnou postavou policajta v hlavnej úlohe. Samozrejme, že niekoho to baviť môže, ale väčšinu divákov zrejme takéto spracovanie nenadchne. S výnimkou jednej či dvoch scén a niekoľkých chytľavých hlášok film neponúka nič strhujúce. Priemerne spracovaná predátorská vyvraždovačka v rozpálenom prostredí Los Angeles.

    • 25.6.2017  14:57
    Rammstein: Mutter (hudební videoklip) (2002)
    ***

    Ďalší z pomalších a emocionálne silnejších záležitostí od industriálneho nemeckého zoskupenia. Skladba z albumu s rovnakým názvom je takisto jednou z klasík skupiny, ale svojou kvalitou výrazne zaostáva. Ako na poli hudobnom, tak aj čo sa videoklipu týka. Zatiaľ, čo zvyčajne v hudbe Rammstein dominujú tvrdé gitary a bicie, v tomto prípade dostáva prednosť výrazne pomalá gitara a sláčikové inštrumenty v mixe s ľahkým elektronickým zvukom klavíru Flaka Lorenza. To sa na prvé počutie síce môže javiť ako zaujímavá kombinácia, ale čím ďalej, tým viac sa poslucháč započúva, zisťuje, že väčšia tvrdosť gitár tu rozhodne chýba. Tej sa síce možno dočkať v jednej pasáži takmer na záver pesničky, ale celkový dojem už nedokáže zvýšiť. Hudobná nevýraznosť je prenesená aj do videoklipu, v ktorom vystupuje iba frontman skupiny Till Lindemann vo viacerých úlohách. Videoklip pôsobí celkovo depresívne a tmavo, čo síce k textu pesničky pasuje, ale obraz je miestami až tak tmavý, že naň nemožno poriadne vidieť. Temná výprava a ani špinavé, zakalené prostredie akejsi riečnej stoky tu poriadne nebavia a klip viac-menej nedokáže zaujať. Dojmy divákov pri pohľade naň sa síce môžu rozchádzať, ale je pravdou, že výraznejšie prvky v ňom chýbajú. "Mutter" ako album ponúka viacero skvelých hudobných kúskov. Mutter ako skladbu medzi ne však nemožno zaradiť. Aj keď sa síce snaží, hudobne a aj ako videoklip, nedosahuje takých kvalít, ktoré by ju dokázali vyniesť vyššie než na hranicu priemernosti. Oproti ostatnej tvorbe skupiny Rammstein je toto možno krok vedľa, aj keď myšlienka celej skladby je neuveriteľne silnou záležitosťou.

    • 24.6.2017  23:58
    Vetřelec ³ (1992)
    ***

    Ripley (Sigourney Weaver) sa po havárii svojho vesmírneho modulu ocitá na väzenskej planéte Fury 161. Zranená a dezorientovaná tuší, že pád modulu nebola náhoda, ale že ho spôsobilo niečo zvnútra. Jej najhoršie obavy sa čoskoro naplnia, keď zisťuje, že na palube, a teraz už aj na planéte, sa nachádzal "starý známy" Votrelec. Boj o holý život sa tak znovu začína, tentokrát však nie pre Ripley, ktorá v sebe nesie pokračovanie rodu xenomorphov. Po vynikajúcich a legendárnych prvých dvoch dieloch série a dvoch režiséroch, preberá tvorcovskú štafetu David Fincher a divákovi sa snaží ponúknuť podobnú vesmírne zabijácku nálož, akú mal možnosť sledovať v predchádzajúcich dieloch. Bohužiaľ, už od začiatku je jasné, že podobnú kvalitu rozhodne film mať nebude. Divák by bol rád, ak by videl kvalitatívne ešte lepšiu záležitosť, ale na túto skutočnosť by mohol čakať márne. Po hodoch prichádza bolesť brucha a tak je tomu aj v prípade tretej časti série Alien. Kvalitatívne smerujú dolu všetky aspekty - príbeh, obsadenie, spracovanie, kamera, efekty a v neposlednom rade samotná atmosféra celého snímku. Nosný pilier filmu - príbeh, situovaný do priestorov vesmírnej väznice, je už od začiatku veľmi nemastný-neslaný. Samotný dej toho veľa zaujímavého neponúka a takisto mu chýba výraznejšia zápletka, ktorá by diváka naplno zaujala. Xenomorph sa už môže zdať "okukaný" a bez riadnej zápletky sa s ním ťažko pracuje. Rovnako ako sa ťažko sledujú jeho animácie, ktoré v dobe vzniku filmu začínali do kinematografie čím ďalej, tým viac prenikať. Zatiaľ, čo v predošlých dvoch filmoch Votrelca predstavoval herec oblečený v jeho masívnom kostýme, tu, až na výnimku nekoľkých záberov, je Votrelec vytvorený počítačovou animáciou, ktorá je na pohľad nie veľmi peknou záležitosťou. Okolo jeho postavy vidno nedokonalé hrany, miestami zlé nasvietenie a celkovo zlý, sekaný pohyb, ktorý najviac vynikne pri behu. Ten je tu niekoľkokrát navyše zobrazený dolu hlavou, spomalenou kamerou. Tá je inak viac-menej v pohode, ale práve tieto zábery jej uberajú na celkovej kvalite. Nevýraznému príbehu herecky znovu dominuje Sigourney Weaver, tentokrát obklopená menej známymi tvárami strieborného plátna. Z väzenskej skupiny planéty Fury 161 divákovi zrejme najviac utkvie v pamäti Charles S. Dutton v roli post-apokalyptického kazateľa, ochotného sa Votrelcovi postaviť v najdôležitejšej chvíli. Alien³ sa veľmi vymyká nastolenému trendu celej série. Kvalitou výrazne zaostáva za svojimi predchodcami a divákovi nedokáže ponúknuť filmový zážitok, aký by možno očakával. Nezáživnosťou príbeh ako keby odsúval vesmírneho zabijaka na druhú koľaj a prezentoval sa ako akýkoľvek vygenerovaný sci-fi film. A keďže väčšina podobných filmov sa pohybuje v kvalitatívnej rovine priemeru, to je aj miesto, kam možno zaradiť práve tento vesmírny počin. Pritom jeho námet, výprava či dĺžka ponúkajú potenciál, ktorý však nie je ani zďaleka využitý naplno. A to je v tomto prípade obrovská škoda.

    • 23.6.2017  23:45
    Titanic (1997)
    ****

    Príbeh najslávnejšej zaoceánskej lode sveta a jej rýchly koniec zrejme netreba nikomu bližšie predstavovať. Potopenie RMS Titanic sa radí medzi najväčšie lodné nešťastia histórie, ale osobné tragédie prežívali ľudia na palube ešte predtým, než parník narazil na ľadovec. Aspoň taký je príbeh tohto filmu, ktorý je prezentovaný ako retrospektívny pohľad a rozprávanie Rose (Kate Winslet), ktorá tragédiu prežila a na palube zažila románik s potulným umelcom Jackom (Leonardo DiCaprio). Rose už ako storočná (Gloria Stuart) približuje dopodrobna tento príbeh, a všetko s ním spojené, skupine výskumníkov pátrajúcich po zostávajúcich tajomstvách Titanicu. Lepší spôsob, ako natočiť tento mnohými Oscarmi ocenený film, snáď ani nemôže byť. Funguje v ňom všetko, čo má a ťažko sa na ňom hľadajú chyby, aj keď sa radíte medzi najnáročnejších divákov. Samotný príbeh a jeho spracovanie je zrejme tým najlepším aspektom celého filmu a retrospektívne pohľady na palubu "nepotopiteľnej" lode fungujú na jednotku. Všetko do seba zapadá tak, ako má a tak je táto romantická dráma s tragickým koncom vyšperkovaná, čo sa dejovej línie týka, do najmenšieho detailu. Veľké množstvo scén v sebe nesie silné emócie, ktoré s človekom pohnú a priblížia mu, ako to sa na Titanicu mohlo vyzerať. Pred, počas a po náraze na ľadovec. Ľahko shakespearovský motív lásky Rose a Jacka je nosnou črtou celého filmu, ktorá je doplnená o menšie, ale o nič menej podstatnejšie, dejové aspekty so zapracovaným pestrej plejády filmových postáv. Tým samozrejme dominuje spomínaná dvojica, bohatá Rose a chudobný Jack, spolu tvoriaci snáď najznámejší zamilovaný pár v histórii kinematografie, ktorým tú lásku musí priať snáď každý jeden divák tohto filmu. Z pomedzi ostatných hercov, ktorí sa do svojej role vžili, možno spomenúť Victora Garbera ako konštruktéra Titanicu, Thomasa Andrewsa. Najlepšie však celkovú atmosféru a dobový dojem dotvárajú vedľajšie postavy členov posádky či ľudí z jednotlivých tried. Výprava a priestory lode sú majstrovskou robotou, podobne ako dobové ošatenie postáv. Film sa takisto viackrát šikovne pohráva s kamerou a ničomu neostáva dlžný ani čo sa špeciálnych efektov týka. Dnes už síce badať na efektoch odraz doby, ale to nie je žiaden veľký problém. Tento film je predsa len o niečom inom, než o efektoch. Titanic je filmom o tom, že láska prekoná aj tú najväčšiu katastrofu. A aj keď sa to môže v mnohých prípadoch javiť ako úplná hlúposť, na konci človek vždy pochopí, že tomu tak je. Dielo Jamesa Camerona je dnes už legendárnym snímkom, ktorému k absolútnej dokonalosti ešte niečo málo chýba, ale aj tak ho možno zaradiť medzi filmy, ktoré zmenili a výrazne poznačili svetovú kinematografiu a veľkými písmenami sa zapísali do jej histórie. Titanic vyplával iba raz, ale jeho odkaz aj v tejto filmovej podobe, bude žiť už naveky. Vynikajúci a dojemný snímok, ktorý má silu vtesnať slzy do očí takmer každému. Povinné dielo pre každého milovníka filmového umenia so snáď najdokonalejším a najemotívnejším soundtrackom všetkých čias v podaní Céline Dion.

    • 23.6.2017  17:35
    Gomora - Série 1 (série) (2014)
    ***

    Filmov a seriálov s mafiánskou tématikou bolo natočených už obrovské množstvo. Ďalším seriálom, ktorý do tohto veľkého zoznamu možno pridať, je dielo od tvorcov zo Sky Italia, pojednávajúce o neapolskom "gomorra" klane Savastano a jeho členoch a nepriateľoch. Divák sa od prvého dielu série zoznamuje s pestrou plejádou hlavných a vedľajších postáv, viac či menej dôležitých a má možnosť vidieť, ako funguje organizovaný zločin v jednom z najznámejších talianskych miest. Príbehová línia prvej série je z počiatku veľmi jednoduchá a preto možno dokonca povedať, že úvod je priam až nudnou záležitosťou, s ktorou určite skončil nejeden divák. Na poriadny rozbeh treba však seriálu dať čas. Okolo šiestej či siedmej časti začína mať séria zaujímavý spád, objavujú sa vnútorné intrigy, rozbroje a zrady. Nuda z úvodu razom mizne, a je sa na čo pozerať. Čoraz častejšie sa do popredia dostáva brutalita v najsurovejšej forme, zobrazená nielen okrajovo, ale poriadne naplno, doplnená o viaceré dejové zvraty, ktoré musí oceniť každý jeden divák. Viaceré takisto zobrazené v značne brutálnom poňatí a skvelo pasujúce do nevľúdneho, ošarpaného a hnusného prostredia okrajových častí mesta pod sopkou Vezuv. Príbeh, akcia a výprava sú jednoznačne pozitívami prvej série. Kvalita však klesá pri hereckom obsadení, ktoré je zložené z absolútne neznámych hereckých tvárí, navyše mnohých veľmi nesympatických. Do rolí síce pasujú dobre, ale diváka by prítomnosť hercov nemala iritovať, čo sa v tomto prípade deje hneď niekoľkokrát. Napríklad taký Salvatore Esposito, stvárňujúci jednu z hlavných postáv, je vrcholne nesympatickou tvárou. Gomorra - La Serie Saison Uno by pokojne mohla byť žánrovo vynikajúcou záležitosťou, ale to by sa musela vyvarovať niekoľkým chybám, ktoré z nej robia priemerný počin. Hlavnou chybou, na ktorej celá séria stráca, je pomalý, zaspatý a nezáživný úvod, chýbajúce navnadenie, ktoré by dokázalo diváka zaujať na solídnej úrovni. Dokonca ani vynikajúca druhá polovica série nedokáže napraviť škody spôsobené úvodnými dielmi, ale na oplátku, či v tomto prípade snáď napolitánku, divákovi na záver ponúka zaujímavý cliffhanger pre začiatok druhej série.

    • 18.6.2017  16:17
    Rammstein: Feuer frei! (hudební videoklip) (2002)
    ***

    Počas svojej kariéry nahrala skupina Rammstein množstvo skladieb, ktoré možno pokladať za kultové. Medzi tie najkultovejšie a najznámejšie možno zaradiť aj túto pesničku z albumu "Mutter". Hudobná stránka ponúka poslucháčovi očakávaný a rokmi overený industriálny zvuk tvrdých gitarových riffov a mlátenia do bicích. Všetko v neuveriteľne rýchlom tempe a za speváckeho sprievodu Tilla Lindemanna v najlepších rokoch. Po hudobnej stránke sa tak nemožno na nič sťažovať. Videoklip k pesničke, to už je niečo iné. Rammstein sa tu nepúšťajú do žiadneho experimentovania, ani vymýšľania príbehov, ale zobrali to jednoducho a od podlahy, najlepšie ako vedia. Zavreli sa do kostola sv. Václava vo Výsluní a gro videoklipu tvoria práve zábery z jeho interiéru, doplnené o ukážky z filmu xXx, v ktorom táto skladba tvorila súčasť soundtracku. Videoklip tak nepôsobí nejakým extra zaujímavým dojmom a vyznieva skôr iba ako bežne profesionálne natočený koncert skupiny Rammstein so všetkým tým ohňom, ktorý k tomu patrí. Ale áno, stále sa na to pozerá dobre a prvoradý je v tomto prípade skôr zvuk, ale v žiadnom prípade nemožno povedať, že by videoklip dokázal akokoľvek oslňovať. Feuer frei! ako veľké množstvo klipov akéhokoľvek žánru neponúka väčší divácky zážitok. Chvíľkovo možno dokáže osloviť, ale určite sa nejedná o majstrovsky spracovanú záležitosť, ktorú by človek sledoval s radosťou znovu a znovu. To sa však nedá povedať o samotnej skladbe. Tá patrí snáď už povinne do každého koncertného setlistu skupiny a je neodmysliteľnou súčasťou tvorby tohto nemeckého zoskupenia.

    • 18.6.2017  12:17
    My Suicide (2009)
    ****

    "If you want to kill yourself man, kill what you don't like." Archie (Gabriel Sunday) je tínedžer. Archie rád zaznamenáva dianie okolo seba na filmovú kameru. Archie sa chce zabiť a zaznamenať to na filmovú kameru. Tak by sa dala v skratke opísať hlavná myšlienka tohto filmu, v ktorom hlavná postava, spomínaný Archie, v škole na hodine povie, že sa vrámci školského projektu zabije. To, čo z počiatku možno aj myslel vážne, sa však postupom času mení. Svojimi slovami výrazne ovplyvnil svoje okolie a veci naberajú nepríjemný spád, ktorý tvrdo zasiahne nielen Archieho, ale všetkých v jeho okolí. Americká alternatíva v praxi aj v tomto prípade ukazuje, že je niečím, čo sa dokáže kvalitne vyhrať s každým žánrom, ak k tomu dostane dobrý námet a priestor. Tínedžerské problémy, depresie a samovraždy sú za "veľkou mlákou" pomerne dosť tabu, a preto sa tvorcovia dokázali na filme doslova vyblázniť. Už samotný námet môže byť pre niekoho dosť poburujúci, ale keď sa pozrieme na samotný film, zistíme, že je to celé brané akosi s nadhľadom. Minimálne prvá polovica filmu sa tak prezentuje - berie si na paškál nielen už spomínané témy, ale takisto aj televíziu, reality shows a americkú kultúru so všetkými jej stereotypmi. Filmu sa darí vytvárať trefnú zábavnú atmosféru, s ktorou sa môže stotožniť nejeden tínedžer kdekoľvek na svete. Druhá polovica snímku si drží kvalitu, ale humoru ubúda a z filmu sa stáva omnoho viac serióznejšia záležitosť, takmer protipól toho, čo mohol divák sledovať doteraz. Príbeho sa z nadľahčenej komédie prechádza do výlučne dramatickej roviny, v ktorej pokračuje až do konca. Nie je to však len príbeh, ktorý na filme zaujme. To, čo mimo neho vynikajúco dotvára atmosféru je grafické spracovanie, vytvorené na niekoľko rôznych spôsobov, kombinujúcich v sebe zmes štýlov a šikovnú prácu ľudí v post-produkcii. Výsledok je vynikajúcim odrazom ich pracnej roboty, zakomponovanej do striedajúcich sa záberov viacerých typov kamier s odlišnou veľkosťou či kvalitou snímaného obrazu. Miestami "found footage", inokedy profesionalita. A aby to bolo kompletné, film disponuje aj kvalitným alternatívnym soundtrackom, pričom v jednom momente zaznie aj skladba "Suicide Is Painless", ktorú preslávilo to, že bola úvodnou zvučkou legendárneho seriálu M*A*S*H. Herecké obsadenie je B-čkové, miestami ešte nižšie, ale to mu v tomto prípade nič neuberá na kvalite. Archie's Final Project je mixom viacerých filmových aspektov spracovaných zaujímavým spôsobom. Cez mierne kontroverzný námet, komediálno-dramaticky spracovaný príbeh, kombinovanú kameru a hlavne vynikajúcu grafickú stránku, tak divák dostáva alternatívne dielo, v ktorom si nájdu niečo všetci milovníci filmov. Obzvlášť tí, ktorí k zážitku nepotrebujú hviezdny glanc. Dielo nielen pre tínedžerov o tom, ako je z času na čas tým Archiem každý jeden z nás, aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať.

    • 10.6.2017  12:58
    Avatar (2009)
    ***

    Dodnes stále najviac zarábajúci film všetkých čias je divácky možno atraktívnou záležitosťou na povrchu, ale keď sa na neho pozrieme bližšie, zistíme, že až taký skvelý nie je. Príbeh sa toči okolo vojenskej základne na planéte Pandora, kam prichádza Jake Sully (Sam Worthington), aby nahradil v programe Avatar svojho brata a prenikol medzi domovskú populáciu planéty, rasu Na´vi. Tú má presvedčiť, aby sa odsťahovali preč z ich Posvätného stromu a uvolnili miesto ťažbe pozemského kapitalistu. Ako "Avatar" však preniká stále viac medzi "miestnych" a pomaly sa stáva jedným z nich, čo ho mení, až sa nakoniec rozhodne bojovať proti tým, ktorí ho sem vyslali. Keď si film rozložíme na viacero častí, môžeme vidieť, kde exceluje a kde naopak obrovsky stráca. Samotný sci-fi námet s planétou kdesi vo vesmíre obývanou inou civilizáciou vyznieva veľmi zaujímavo a atraktívne, ale keď ho prenesieme do dejovej podoby, vidíme, že tomu tak v žiadnom prípade nie je. Dej sa totižto vyznačuje typickou šablónou boja "dobra proti zlu" s dominantnou hlavnou postavou zo "zlej strany", ktorá sa pridá na stranu slabších a bojuje za nich. Okorenené je to taktiež štipkou romantiky, tentokrát vo vysokej modrej podobe. Keď si to spojíme, dostaneme ani nie tak filmovú, ako skôr rozprávkovú záležitosť. Rozprávkovo, viac-menej, je aj celý film zakončený. To, ako každý prijme toto spracovanie, je na ňom, ale za seba musím skonštatovať skôr nespokojnosť. A tú musím, bohužiaľ, spomenúť aj pri ďalšom prvku, zrejme tom najdominantnejšom - počítačovej grafike. Spracovanie modrých vysokých stvorení je v niektorých scénach skvelé, ale inokedy sa na nich nedá ani len pozerať. Jasné, v roku 2009 to uchvátilo všetkých, ale stačí sa na to pozrieť dnes a vidíme, kam sa grafika vo filmovej tvorbe odvtedy posunula. Napríklad pohľad na Avatara Sigourney Weaver je skôr utrpením než filmovým zážitkom, pretože divák má pocit, že tie jej zuby vylezú z obrazovky. Podobne zle grafika vyzerá aj v scénach pri modlitbách Na´vi, keď sa všetci držia za ramená, kolíšu sa v ich telá pôsobia maximálne komickým dojmom. Aby sme však nezostali len pri kritike, musíme spomenúť, že film ponúka aj kopu vecí, ktoré potešia každého diváka. Snáď najlepším prvkom je výprava a spracovanie planéty Pandora. V tomto prípade grafika exceluje a sledovať neznáme druhy rastlín a živočích je priam fascinujúce a cítite sa, akoby ste sa na planéte sami nachádzali. Vyzdvihnúť treba aj herecké výkony, spomedzi ktorých najviac zaujme Zoe Saldana v roli Neytiri, či Michelle Rodriguez a Stephen Lang. Avatar sa už navždy bude radiť medzi legendárne filmy. Nie však kvôli svojej kvalite, ale kvôli tomu, koľko dokázal na sebe zarobiť. Kvalitatívne sa jedná iba o lepšie spracované sci-fi s dobrým námetom, ale výrazne horším spracovaním. Príbeh a dejová línia pôsobia obohraným dojmom a sú cítiť značnou naivitou. Alebo Na´viitou? Stále sa však jedná o solídnu filmovú záležitosť, ktorá ponúka pozerateľnú porciu zábavy a v konečnom dôsledku divácky nenudí. Lepší priemer v modrom kabáte jednej vesmírnej civilizácie.

    • 1.6.2017  22:37
    Polytechnika (2009)
    ***

    Zasnežený decembrový deň v Montreale odetý do čiernobielych farieb odráža osudy študentov jednej univerzity a deň, ktorý navždy zmenil ich životy. Drámu na motívy skutočných udalostí, ktoré sa odohrali na konci roku 1989 v najväčšom meste kanadskej provincie Quebec, prináša režisér Denis Villeneuve. Divákovi cez príbehy viacerých ľudí reprodukuje udalosti krvavej masakry s anti-feministickým a mizogynistickým pozadím takým trochu možno nezvyčajnejším spôsobom. Kameru zbavuje farieb a prispôsobuje ju len na čiernu a bielu. V kontraste napríklad so snehovou víchricou či chodbami univerzity dokáže pôsobiť priam až famóznym dojmom, pričom striedanie dynamických a statických záberov takisto stojí za zmienku. Mĺkve zábery, obzvlášť v takýchto "ťažších" filmoch, toho dokážu niekedy povedať omnoho viac, než zbytočné množstvo slov. Týchto záberov bez slov ponúka film viac než dosť, replikami sa v ňom dosť šetrí, ale treba podotknúť, že to je len a len dobre. Vo viacerých scénach by sa atmosféra dala krájať a divák sa môže hlbšie zamýšľať nad vnútornými pochodmi jednotlivých postáv a ich psychikou. Rozpoltenosť, strach, chladnokrvnosť, neschopnosť sa vyrovnať s minulosťou a to všetko počas relatívne krátkej minutáže. Tú film nepotrebuje dlhšiu, pretože dokáže povedať všetko podstatné a dôležité. Treba však aj skonštatovať fakt, že dejový postup z pohľadu viacerých postáv nemusí pasovať každému, ale ja toto spracovanie musím pochváliť. Miestami to však dejovo aj trochu škrípe, môže to vyzerať prirýchlo či nie veľmi celistvo. Niektoré postavy, hlavne na začiatku, takisto mohli dostať viac priestoru. Ono to v konečnom dôsledku filmu ani nechýba, ale pridalo by mu to na kvalite. Polytechnique je vcelku zaujímavá filmová vecička. Ako celok pôsobí viac-menej priemerne, ale keď sa na jednotlivé aspekty filmu pozrieme bližšie, zistíme, že vo viacerých dokonca exceluje a ľahko dokáže poraziť nespočetné množstvo iných kinematografických počinov. Film sa preto ani toľko neoplatí vidieť pre jeho príbeh či herecké obsadenie, ako v tomto prípade skôr pre, dovolím si tvrdiť, fantastickú kameru a strih. Množstvo čiernobielych záberov, najmä tých statických, má v sebe silu, myšlienku a precítenosť. Práca s priestorom, svetlom a jeho využitím, to je to, prečo sa tento film oplatí vidieť.

    • 1.6.2017  12:40
    Rammstein: Ohne Dich (hudební videoklip) (2004)
    ****

    Jedna z pomalších piesní skupiny Rammstein odzrkadľuje, že táto partia dokáže zahrať takmer všetko a vždy to znie dokonale. Skladba z albumu "Reise, Reise" je lyricky veľmi silnou záležitosťou, ktorej posolstvo je jednotné, ale každý sa naň môže pozerať inak. Skupina pre klip zvolila tému nezlomného priateľstva, pričom jej členovia tu vystupujú ako skupina horolezcov, ktorých postihne tragédia. Tá ich však zomkne dohromady ešte viac, nepoddajú sa jej a spoločne si idú za svojim cieľom a nikoho nenechávajú za sebou. Celý videoklip je navyše situovaný do prostredia zrejme alpskej prírody a nepoteší tak iba svojou silnou myšlienkou a príbehom, ale aj vizuálom, na ktorý sa dobre pozerá. Niekoľko záberov je očividne prebraných z nejakých dokumentov, väčšinu si však skupina natočila sama. Možno si poviete, že určite Rammstein len tak nelozili po skalách, ale tu je dobré si pozrieť "Making Of" a možno ostanete trochu prekvapený. Hudobne skladba prevyšuje klasickú tvorbu skupiny, keď sa vyberá žánrovo skoro úplne iným smerom, pričom stále ponúka výrazne gitarové pasáže, rázne bicie a citeľnú basgitaru. Tentokrát je to celé navyše okorenené o sláčikové tóny a zvuk klavíru, čo možno považovať za vynikajúce doplnky. Ohne Dich je klasickou smutnou baladou, ktorá je však tak dobrá, že je radosť ju počúvať. V tvorbe Rammstein nájdeme viacero pomalších skladieb, no táto im bezmála všetkým dominuje a kvalitou by sme ju pokojne mohli zaradiť aj medzi iné, tvrdšie skladby. Rozhodne na to má. Ako po stránke textovej, tak aj hudobnej a vizuálnej.

    • 31.5.2017  23:39

    Zdeformovaný vrah Jason Voorhess sa vracia v treťom pokračovaní série a prináša so sebou nudu a podpriemernosť z predošlých dvoch dielov. Okrem nich však aj otrepaný dej, ktorý takmer identicky kopíruje záležitosti, ktoré už divák mohol vidieť predtým. Námet ostáva samozrejme rovnaký - partia mladých ľudí sa vyberá na chatu do lesa, aby sa zabavili, ale jediná vec, ktorá tam na nich čaká, je krutá smrť pod rukami maniaka. Nie obyčajná krutá smrť, ale okopírovaná smrť jeho predošlých obetí, bez nových prvkov a štipky fantázie. Rozprávať sa v tomto prípade o niečom, čo by stále príbehovo stálo za zmienku snáď ani nemá zmysel. Jediné, čo sa vo filme zmenilo sú postavy, ale princíp slasheru zostáva na vlas rovnaký. To je síce logické, ale kompletne vykrádať dve filmy, je hlúposť. Navyše nudná. Čo tu vrámci príbehu a deja stojí za zmienku sú možno scény s motorkárskym gangom, pretože to je niečo nové a neokopírované. Zvyšok, nula bodov. Dej je nielen identický, ale aj pomalý, miestami totálne stupídny a veľmi predvídateľný. Takmer každá postava pred "svojou chvíľkou" navyše najprv behá okolo také dobré tri minúty a to sa opakuje stále dookola. Týmto vypĺňať dejovú líniu, ktorá inak nemá žiadnu hlbšiu podstatu, nehnevajte sa na mňa, tvorcovia, ale takto sa film nerobí. Čo sa postáv týka, ani tu film žiadnym spôsobom nevyniká. Obsadenie neznáme a jednorázové, bez väčších sympatií. Friday the 13th Part III neexceluje takmer v ničom. Vykráda svojich predchodcov, má stupídny a zdĺhavý dej bez nápadu a dokonca aj menej nahoty, ktorá aspoň ako-tak vždy dokázala vniesť do slasheru nejaké to pozitívne oživenie. Tu sú však mŕtve divácky všetky aspekty a jediná vec, vďaka ktorej tento diel možno označiť za prelomový je to, že Voorhees sa v ňom po prvýkrát producíruje v hokejovej maske. Aj keď, to je skôr zaujímavosť, než kinematografický prelom. Ak boli predchádzajúce dva diely podpriemerné, tak ani neviem, ako by sa dal charakterizovať tento. Snáď len ako filmová slabota, žánrová nuda a sériová vykrádačka.

    • 30.5.2017  21:37
    Vetřelci (1986)
    ****

    Cameronove pokračovanie legendárnej filmovej série je prinajmenšom tak dobré ako jeho predchodca, ktorý spracovaním šokoval svet a zmenil dejiny kinematografie. "Druhé kolo" v univerze s vesmírnym monštrom už síce nie je tak nervy drásajúcou záležitosťou, ale exceluje na iných frontoch. V hlavnej úlohe sa divákov znovu predstavuje Sigourney Weaver ako Ripley, ktorá sa spolu s posádkou mariňákov musí znovu vrátiť na planétu, kde sa vesmírne monštrum poprvýkrát objavilo. Tentoraz však nebude jedno, budú ich celé hordy. A zatiaľ, čo členovia posádky padajú dolu jeden po druhom, musí Ripley vymyslieť ako z planéty uniknúť, zničiť votrelcov a tentokrát nielen ako zachrániť seba. Vesmírne pokračovanie prišlo po siedmich rokov od pôvodného počinu a berie to za úplne iný koniec. To je dobré, pretože opakovať prvky by sa nemuselo vyplatiť a všetka psychologická stránka bola v prvom dieli využitá takmer maximálne. Je preto snáď aj logické, že tentokrát prednosť dostala akcia. A že jej je dosť, aj keď pri rozbehu potrebu podstatnú porciu minutáže filmu a začiatok môže byť pre niekoho až príliš dlhý. Ponúka však dostatok priestoru na zoznámenie sa s postavami a "ponorením" sa do hĺbky deja. Ten je viac než solídny, viac prepracovanejší a z viacerých aspektov aj divácky atraktívnejší. Samozrejme nielen kvôli enormnejšej porcii akcie, ktorej si divák užije do sýtosti, ale aj vďaka prepracovanosti jednotlivých postáv, interakcii medzi nimi a snahe využiť maximálny potenciál každej z nich. Postavy tak dokážu pôsobiť nielen vážnym a serióznym dojmom, ale hýria aj vtipom, ktorý ponúkajú najmä scény pred pristátím na planéte LV-426. Herecky nemožno povedať krivého slova, takisto treba vyzdvihnúť väčší počet ženského hereckého obsadenia. Votrelca si divák takisto užije pomerne dosť, ale atmosférou sa už rozhodne nemôže vyrovnať prvému dielu. V ňom to bolo niečo nové, nevídané a desivé. Tuto je to stále samozrejme desivé a kvalitne spracované, ale to povestné "IT" ostáva v prvom dieli. Výprava a prostredie vesmírnej stanice treba takisto pochváliť a aj spôsob, akým ho dokázala kamera vykresliť. Vesmírne, chladné, mŕtve, skvelo zapadajúce do tohto univerza. Aliens neponúka veľa vecí na kritiku a môžeme sa baviť, či svojou kvalitou dokonca neprekonáva prvý diel. V tomto mieste sa divácka základňa delí a je ťažké sa rozhodnúť, na ktorú stranu sa pridať. Poviete si, že je to "len pokračovanie", ale prekvapivo kvalitné, hoci v konečnom dôsledku neprináša nič nové. Snáď okrem spomínanej dávky akcie, ktorá je práve tým, čo robí tento diel tak dobrým. Nech už si teda o kvalite pokračovania myslíte svoje, treba uznať, že dnes už má svoje pevné miesto nielen vrámci "Alien" franchise, ale medzi sci-fi filmami všeobecne.

    • 23.5.2017  23:10

    "If you think about it,it was a blowjob after all, that brought down America's last chance at a healthy democracy." Julie Delpy (Marion) a Adam Goldberg (Jack) čoby milenecký pár na dvojdňovom výlete v Paríži, kde sa zastavili po ich návšteve Benátok. Tá možno nevyšla podľa ich predstáv a tak si to snažia vynahradiť práve v "meste lásky", ale to má pre nich obidvoch prichystaných niekoľko prekvapení a pre diváka nefalšovanú porciu zábavy. Film sa prezentuje ako pohľad na dve odlišné kultúry v jednom vzťahu, čo so sebou prináša značné množstvo patálií, ktoré spôsobujú práve kultúrne stereotypy. Ich kolízia však tvorí dokonalý celok, aspoň z diváckeho hľadiska a vnáša do celej veci dávku vtipu, ktorý funguje na jednotku. Nejedná sa ale o prvoplánové vtipy či trápne scénky známe z viacerých romantických komédií, ale film na to ide skôr šikovným a pasujúcim sarkazmom a sexuálnym humorom, ktorý svojou soft formou jemne nadvihuje kútiky úst každého diváka, hoci sa to pri sledovaní môže snažiť skrývať. Ale prečo sa nezasmiať naplno? Film k tomu nabáda nielen pri sexuálnych vtipoch o balónikoch na penise či umeleckej vernisáži s obrazmi s názvami ako napríklad "Fucking angels", ale aj pri sarkastických poznámkach o americkej spoločnosti, buržoázií alebo teroristických útokoch v európskych veľkomestách. Scény s americkými turistami alebo z metra len dokazujú, že film dokáže na humore postaviť solídne základy. Tie dopĺňa príbehom fakticky toho, že človeka, s ktorým žijeme vlastne ani nemusíme vôbec poznať. Romanticko-dramatická stránka rozhodne filmu nedominuje, ale dobre ho dopĺňa. 2 Days in Paris je veľmi príjemnou komédiou so sympatickým hlavným hereckým obsadením, hľadajúc skutočnú podstatu svojho vzťahu v meste, ktoré priťahuje zamilované páry z celého sveta. Pre nich dvoch to však neplatí, aj keď divácky to fungovať môže. Niekoľko pekných lokácií sa vo filme vyskytne a môžu zaujať. Solídna európska komediálna filmárčina, ktorá sa nebojí spraviť si srandu aj sama zo seba, z mnohých stereotypov, predsudkov a komplikácií v (nielen vzťahovom) živote. Ako oddychová záležitosť jedna z tých lepších a skutočne zábavných.

    • 23.5.2017  10:50
    Chappie (2015)
    ***

    Juhoafrická republika blízkej budúcnosti sa zmieta v problémoch. Ľudské policajné zložky nestačia a tak sú poprvýkrát v histórii do boja so zločinom povolaní roboti. Ich tvorca, Deon (Dev Patel), ich chce upgradovať a vštiepiť im umelú inteligenciu, ktorá by predčila aj myslenie človeka. Na to však potrebuje vyradeného robota a práve v deň, keď ho tajne získa, sa Deon stane obeťou únosu gangu, ktorý chce robota používať v svoj prospech. Gangu musí robota aktivovať, ale tým sa kolobeh všetkého iba rozbieha. Zrodil sa Chappie. Filmov s robotmi existuje veľké množstvo a nazývať zrovna tento jeden špeciálny, by bolo pravdepodobne trochu odveci. Určite o ňom ale možno povedať, že je zaujímavý a väčšinu divákov upúta hneď z niekoľkých dôvodov. Prvotne zaujme hneď, keď sa človek pozrie na réžiu, herecké obsadenie a tvorcu hudby. Toto zloženie sľubuje veľmi kvalitnú záležitosť, ale zdanie neraz klame. Námet vyzerá na papieri celkom dobre a jeho prenesie na plátno takisto, problémom však je, že zo seba nedokáže dostať maximum. Príbehová línia je miestami buď to veľmi rýchla, inokedy zas zbytočná a viaceré faktory ako keby na seba ani nenadväzovali. Objavuje sa tu tradičný námet boja dobra proti zlu v trochu inej podobe, než sme zvyknutí, ale takisto aj vyobrazenie priateľstva, ktoré musí prekonať nejednu prekážku. Vyznieva to typicky rozprávkovo a ono to tak aj z veľkej časti je. Celý film je kvázi veľkou sci-fi akčnou rozprávkou a nedočkáte sa tu žiadnych väčších ani menších plot-twistov, ale niečoho, čo by vám ako divákovi mohlo vyraziť dych. Dá sa pri tom však solídne zabaviť a to je dôležité. Film neoslní, ale ani nenudí. Herecky sa tu objavuje pestrá zmes tvárí, ktorej dominuje známa ZEF-rap dvojica Die Antwoord, pričom vo filme väčšinu hudby tvoria práve ich skladby a prostredie ich "základne" takisto nesie umelecké znaky ich tvorby. Celkovo si vo filme spravili dobré promo aj so svojim merchandisom. Čo však prekvapuje je fakt, že Sigourney Weaver je "odtlačená" na druhú koľaj a je škoda, že vo filme nedostáva viac priestoru. Chappie ponúka viacero dobrých vecí, cez námet, hudbu, výpravu a aj herecké obsadenie, no rovnako však aj plejádu tých menej podarených, ku ktorým by sme mohli zaradiť rozháraný, miestami zvláštny storytelling a aj chýbajúci "IT factor", vďaka ktorému divák na film rýchlejšie zabudne. Stále sa ale jedná o podarenú akčnú sci-fi rozprávku s trošku hrubším juhoafrickým slovníkom, pri ktorej sa dá zasmiať. Skôr oddychová záležitosť, ktorá by k dokonalosti potrebovala výrazný upgrade.

    • 19.5.2017  23:14
    Kidulthood (2006)
    **

    Londýn je mesto plné kontrastov a mnohých rozdielov. Máte tu vyhlásené štvrte, do iných sa chodiť neodporúča. Z nebezpečných ulíc britskej metropoly pochádzajú aj hlavní predstavitelia tohto filmu. Môžeme v ňom sledovať adolescentnú mládež z nie zrovna prívetivých pomerov, pretĺkajúcu sa svojim mladým životom "najlepšie" ako vie. Alkohol, drogy, sex, násilie - s týmto všetkým prichádzajú takmer denne do kontaktu. Všetko sa zdá byť sivé a to až do chvíle, kým jedno dievča zo školy nespácha samovraždu. Vtedy sa vo viacerých niečo zlomí a uvedomia si, že toto nie je život, aký by chceli žiť. Staré vojnové sekery však nie sú zakopané a už môže byť príliš neskoro. Ako tínedžerská dráma z prostredia londýnskej nižšej strednej vrstvy pôsobí tento film ešte ako-tak solídnym dojmom. Keď sa naň však pozrieme trošku kritickejším okom, môžeme vidieť, aký nedokonalý tento film vlastne je. Chybuje už na svojom začiatku, keď "hádže" diváka do rozbehnutého príbehu, o ktorom nič nevie a tak si môže pripadať, ako keby sledoval akúkoľvek epizódu akéhokoľvek seriálu. Chvíľu trvá, kým sa prudko dynamický úvod upokojí a postupne sa začína odkrývať pozadie toho, čo divák vlastne sleduje. O zaujímavej forme storytellingu sa ale rozprávať určite nemôžeme. Hoci cítiť, že snaha o budovanie príbehu by sa našla, jeho podanie je takmer žalostné. Väčšinu deja sledujeme ako sa tri hlavné postavy prechádzajú po Londýne a riešia dookola stále to isté, aby sa neskôr rozkmotrili a na záver, vo "veľkolepom" finále, opäť spojili. Všetko s príchuťou trpkého "happy-endu" tu pôsobiaceho ako plesnivá čerešnička na torte. Po hereckej stránke veľmi neznáma záležitosť, ktorá pravdepodobne pre väčšinu ostane neznámou aj naďalej, keďže z relatívne početného obsadenia nepresvedčil nikto. Nezaujímavé a plné britského slangu, ktorý je inak vynikajúci, ale tu pôsobil skôr odpudivým dojmom. Kidulthood sa síce snaží pôsobiť tvrdo ako vodka, ale chutí slabo ako čaj. Všetko sa snaží budovať na najprimitívnejších nerestiach, ale ani to nedokáže podať s akousi gráciou ako to dokážu iné filmy s podobnou tématikou. Akokoľvek sa bude divák snažiť, toho dobrého nájde na filme len veľmi málo. Možno povedať, že najlepšími faktormi filmu sú výprava a hudba. To je síce fajn, ale na celkový pozitívny dojem a kvalitný výsledok treba zahrnúť aj iné, podstatnejšie filmové aspekty. Bohužiaľ, tu sa tak nedeje, čo robí z filmu kvalitatívne podpriemernú záležitosť.

    • 15.5.2017  23:20

    Tretie pokračovanie kultovej zombie série pôsobí značne izolovaným dojmom. Hlavná hrdinka Alice (Milla Jovovich) sa ocitá opustená v púšti, kde musí čeliť nielen krvilačným zombies, ale aj "zdravým" lovcom lebiek. Má však šťastie, keď narazí na konvoj preživších, ktorých jediným cieľom je prežiť čo najdlhšie. Vyhrané však ani zďaleka nemá, keďže konvoj ohrozujú nástrahy postapokalyptického sveta a Alice má v pätách stále Umbrella Corporation. Či už Alice alebo spoločnosť, ktorá vypustila do sveta T-Virus, sa nehodlá vzdať bez boja. Po viac než solídnom druhom dieli je, povedzme si to otvorene, tretia časť veľkým sklamaním hneď na viacerých frontoch. Film samozrejme pokračuje v nastolenom zombie trende a všade ich pchá čo najviac. Na nedostatok krvilačných "živých-mŕtvych" sa tak divák nemôže sťažovať. Niektoré zo scén sú však veľmi predvídateľné, čo znižuje celkovú kvalitu diela. Nielen tohto, pretože sa jedná o problém celej série. Najväčším problémom, ktorý sa týka len tejto časti je však fakt, že nebol naplno využitý potenciál, ktorý ponúka. Stretnutie konvoja a rozšírenie skupiny je niečo, čo na chvíľu výrazným spôsobom oživí atmosféru a divák si celkovo nepripadá tak "mŕtvo". Ponúka sa tu aj solídna porcia akcie, ale čo je najväčšou chybou je nevyužitie výpravy. Hlavná časť deja je situovaná kdesi do púšte, čo je síce zámer, ale mnohé zo scén sa v jednej lokácii odohrávajú až príliš dlho a to nie je pre film vôbec dobré. Aby bola naplno udržaná divácka pozornosť, potrebuje k tomu nové vnemy, aj v podobe zmeny prostredia, a keď ich nedostáva, pomaly stráca záujem o celý film, hoci scenár k nemu môže byť napísaný zaujímavo. Tak ako v tomto prípade. Film totižto určite nepatrí medzi najhoršie výtvory kinematografie a ponúka toho pomerne dosť dobrého. Relatívne dobre vyznieva scenár a takisto aj herecké obsadenie, ktoré na scénu nevyťahuje len viacero nových zaujímavých tvárí, ale aj postavy známe z predošlých častí. Resident Evil: Extinction je pravdepodobne najslabším dielom celej série. Vďaka svojmu scenáru, ktorý nie je síce zlý, ale výrazne neponúka nič nové, pôsobí skôr iba ako spojovacia línia medzi udalosťami, ktoré sa už stali a udalosťami, ktoré sa ešte len stanú. Najviac film stráca na spomínanej výprave. Tá je určite zaujímavá, bohužiaľ ju tvorcovia nedokázali využiť naplno a film sa jednoducho iba v piatich lokáciách odohrávať nemôže. V konečnom dôsledku kvalitný spojovací diel, ale ako samostatná časť skôr podpriemerná záležitosť nasledovaná najlepšou časťou celej série.

    • 15.5.2017  19:49
    Misfits: Zmetci (TV seriál) (2009)
    ***

    Skôr než som tento seriál začal vôbec sledovať, som naň videl viacero upútaviek, ale žiadna z nich ma viac nedokázala zaujať. Aj napriek tomu som sa rozhodol, že mu predsa dám šancu. Keď sa na celý seriál pozriem spätne, určite nemôžem povedať, že by som ľutoval. Seriál diváka zavedie do vymysleného komunitného centra kdesi v Londýne, do ktorého si prišla skupina mladých delikventov odpracovať verejnoprospešné práce. Hneď prvý deň však Londýn zasiahne zvláštna búrka a tá dá každému z nich nejaké superschopnosti. Nie však len im, ale takmer každému, s kým prichádzajú do styku. A práve o tom je dej celého seriálu. Skupina z komunitného centra väčšinou bojuje proti ľuďom zneužívajúcim svoje superschopnosti. Zároveň sa však medzi nimi vytvárajú vzájomné vzťahy a budujú tak širší príbeh v pozadí. Divák si od samého začiatku najprv síce musí zvyknúť na nezvyčajný námet seriálu, ale ak ho chytí, mal by ho adekvátne baviť. Určite však nečakajte superkvalitnú záležitosť, tej sa totižto v žiadnom prípade nedočkáte. Dočkáte sa však solídnej zábavy a miestami aj drámy so štipkou hororu. Lacného, ale hororu. Lacno v tomto prípade pôsobí aj väčšina trikov, najmä čo sa týka tých počítačových. Z celkových piatich sérií je najkvalitnejšou určite prostredná, ale bavia aj dve záverečné, ktoré nasledujú po nej. A to dokonca aj napriek tomu, že sa po tretej sérii zmenilo takmer celé obsadenie seriálu. Väčšina divákov by vám možno povedala, že to celý seriál pokazilo, ja naopak musím povedať, že nové charaktery bavia omnoho viac ako tie staré. Zo "starých charakterov" (viď prvá až tretia séria) v pokračovaní (viď štvrtá a piata séria) chýba snáď len Robert Sheehan, ale toho adekvátne, snáď ešte lepšie, nahrádza Joseph Gilgun. Ten je, bez najmenších pochýb, vôbec najlepšou postavou, ktorá sa v celom seriáli objavila. Čo sa ostatných postáv týka, vyzdvihnúť možno ešte herecký výkon Shauna Dooleyho v roli probačného pracovníka v sériách číslo štyri a päť. Misfits je zvláštna zmes komédie, drámy, sci-fi, nejakého toho lacného hororu a námetu, ktorý možno považovať za jedinečný. Avšak práve všetky časti tejto zmesi nemusia vytvárať dobrý mix a po prvej sérii môžu množstvo divákov odradiť. Keď sa však už divák rozhodne v sledovaní seriálu pokračovať aj naďalej, určite neoľutuje, ale takisto nebude na seriálové dianie hľadieť s otvorenými ústami a v nemom úžase. Čo si treba povedať je fakt, že žiadnych plot twistov ani nečakaných udalostí sa tu divák nedočká. Ako komplexný celok možno seriál zhodnotiť ako pozitívnu záležitosť, hoci len priemernú, ktorá však dokáže pobaviť, nenudí a sem-tam ponúkne aj dobrú hudbu. Základné kvalitatívne faktory tak určite spĺňa, ale neprevyšuje ich. Oranžové pracovné uniformy už nikdy nebudú ako predtým.

    • 14.5.2017  22:12

    Záverečná séria seriálu Misfits výraznejšie neobmenila obsadenie a pokračuje s tvárami, ktoré ako nové prišli do série predošlej. Pridaných bolo len viacero vedľajších postáv, aby osviežili celkové dianie z dôvodu, že posledných osem epizód skvele odzrkadľuje to, ako sa celý seriál dokázal za niekoľko rokov zmeniť. Nielenže sa zmenilo obsadenie, ale piata séria sa viac-menej už ani nezameriava na to, aby podávala nejaký komplexnejší príbeh. Samozrejme, gro akéhosi hlavného príbehu zostáva zachované, ale už ho nie je tak cítiť. Jednoducho povedané, príbehy v jednotlivých epizódach prevažujú na hlavným príbehom tiahnúcim sa celou sériou. Jedná sa o zmenu, ale nemožno sa na ňu sťažovať. Partia z komunitného centra dokáže diváka zabaviť a to je podstatné. Zábavný Joseph Gilgun si to "šinie" už tretiu sériu za sebou a diváka dokáže stále rozosmiať aj niekoľkokrát za jednu epizódu. Za zmienku stoja však aj výkony jeho hereckých kolegov, nielen v hlavných úlohách. Vo vedľajšej roli, podobne ako predošlú sériu, baví Shaun Dooley. Rola probačného pracovníka mu sadla dokonale, hoci už dostáva menej priestoru než kedysi. Z nových postáv na obrazovke rozhodne zaujme Ellie Kendrick. Ani nie tak vďaka predvedeným hereckým výkonom, ako skôr vzhľadom a akcentom. Dobre sa na ňu pozerá a počúva. Misfits - Season Five si podobne ako predošlé série dokáže držať stabilnú kvalitu pohybujúcu sa v rovinách celkovej priemernosti. Diváka stále dokáže niečím zaujať a zabaviť, ale nedokáže priniesť niečo, čo by bolo nové, svieže a vyložene úchvatné. Hlavnej príbehovej vetve nie je venovaný dostatočný priestor a zdá sa, akoby jej ho tvorcovia ani nechceli dopriať. Všetko okolo nej postavili na jednom svetri, od ktorého následne ženú príbeh dole prúdom čo najrýchlejšie. Niekedy až moc rýchlo. V konečnom dôsledku to až tak nevadí, ale pre diváka je to možno škoda. Séria určite nesklame a za seba musím povedať, že dokonca baví viac než niektoré predchádzajúce.

    • 14.5.2017  00:26

    Život burzového makléra z Wall Street nie je prechádzka ružovou záhradou. Vlastne, ako sa to vezme... Jordan Belfort (Leonardo DiCaprio) založil spoločnosť obchodujúcu s cennými papiermi a netrvalo dlho, aby sa z malej garáži predrala až na ulicu, z ktorej sa riadi svetová ekonomika. Kto zväčša rýchlo zbohatne, nedostane sa k peniazom zrovna legálnou cestou a to je aj prípad spoločnosti, ktorej vzostup a pád môžeme sledovať v tomto filme. Všetko na základe skutočných udalostí, ktoré v svojich knihách opísal samotný Jordan Belfort potom, čo sa dostal von z väzenia. Nuž, filmové príbehy založené na skutočných udalostiach majú vždy niečo viac do seba, než ostatné filmy a potvrdzuje sa to aj v tomto prípade. Hoci má film tri hodiny a metráž sa môže javiť ako desivá, divák sa nemusí ničoho obávať. Film má veľmi dynamický začiatok, v ktorom hlavná postava, čiže Belfort, opisuje jeho ranné začiatky v biznise. Keď sa už táto dejová línia poriadne rozbehne, nehrozí jej, že by sa do konca filmu zastavila. Všetko poriadne šľape a divák môže cítiť samotnú dynamiku, akoby bol na rovnakom množstve kokaínu ako postavy vyobrazené vo filme. A hoci je storytelling urobený veľmi dobre, v samotnom deji však chýba niečo skutočne poriadne, čo by diváka priam dostalo a prinútilo ho povedať si "áno, toto je fakt dobré". Deju filmu niečo takéto chýba, ale to neznamená, že nedokáže baviť. Ba naopak, darí sa mu to veľmi dobre a tento malý-veľký nedostatok kamufluje za iné, pre niekoho možno menej podstatné filmové aspekty. Jedným z nich je kamera doplnená šikovným strihom, pričom obraz celú dobu hýri pestrou paletou farieb, ktorá udržuje divákovu pozornosť a všetky scény "pri živote". Niekedy sa vďaka nemu objaví aj nejaká tá filmová chyba, ktorá je ľahko zaregistrovateľná a v celom filme je ich niekoľko. Herecké výkony, na ktorých samozrejme stojí každý film, sa pohybujú na značne solídnej úrovni. O kvalitách Leonarda DiCapria sa ani nemusíme baviť, zaujala však aj pestrá plejáda jeho hereckých kolegov vo vedľajších roliach. Najviac samozrejme šialený Jonah Hill a veľmi pohľadná Margot Robbie. The Wolf of Wall Street je filmom, ktorý sa síce zakladá na skutočných udalostiach, ale nemožno o ňom povedať, že by mal vysokú výpovednú hodnotu. Samozrejme, jedná sa o veľmi dobre natočený film pod taktovkou režiséra, ktorý už má niečo za sebou, ale divákovi v konečnom dôsledku po jeho skončení vlastne nič podstatné nedá. Snáď len poučenie, aby nerobil podvody s cennými papiermi na Wall Street alebo kdekoľvek inde. Na druhú stranu sa však jedná o totálne šialený film s množstvom zábavných scén, takmer nekončiacou hromadou nádherných žien ľahkých mravov, na ktoré sa veľmi dobre pozerá a aj napriek trom hodinám ho možno označiť za oddychovú záležitosť. Určite sa tak jedná o nadpriemerne kvalitný počin s vynikajúcim soundtrackom ako čerešničkou na torte.

    • 13.5.2017  00:38
    Kmotr II (1974)
    ****

    Pokračovanie divácky legendárnej gangsterky The Godfather pôsobí omnoho lepšie ako prvý diel, ktorý položil základy pre celú túto trilógiu. Dej diváka prenáša do doby, kedy je pôvodný don už nejaký čas mŕtvy a rodine Corleone vládne Michael (Al Pacino), ktorý to však vôbec nemá ľahké. Potýka sa s mnohými problémami, ku ktorým patria pokusy o jeho zabitie, zrady blízkych priateľov, súdne procesy, politická situácia v Spojených štátoch na konci päťdesiatych rokov a menovať by sa takto dalo ďalej. Aj napriek polenám, neustále padajúcim mu pod nohy, sa vždy musí s kamennou tvárou vyrovnať s nepriaznivou situáciou a spoľahlivo viesť svoju rodinu, svoju firmu. O všetko sa totižto dá veľmi rýchlo prísť. Ak sa na tento snímok pozeráme z akéhokoľvek uhla, musí nám byť jasné, že kvalitatívne je niekde omnoho vyššie než diel prvý. Veľa vecí, ako napríklad väčšina hereckého obsadenia, zostala zachovaná, takže divák sa už nemusí toľko trápiť s tým, aby si znovu pamätal nové a nové mená, ale niekoľko podstatných vecí sa zmenilo. Snáď možno povedať, že dokonca k lepšiemu. Najvýraznejšie zmeny pozorovať v spôsobe rozprávania deja celého filmu. Zatiaľ čo v prvej časti bola väčšina scén a dialógov zdĺhavá, komplikovaná a miestami až nudná, v tomto prípade všetko pôsobí inak. Scény sú kratšie, vďaka čomu pôsobia omnoho dynamickejšie a postup dejom je tak omnoho plynulejší. To je pri filme s takto dlhou metrážou rozhodne pozitívna vec. Skrátené sú takisto aj dialógy, ktoré vďaka tomu pôsobia údernejšie a sofistikovanejšie. Postavy diváka tak skoro neomrzia. Veľkým plusom filmu a tým, čo si na ňom všetci toľko pochvaľujú, sú však scény, ktoré sa retrospektívne vracajú na začiatky nebohého Vita Corleoneho. Od jeho mládežníckeho príchodu do Spojených štátov, cez začiatky amerického snu a vypracovania sa až na pozíciu dona, uznávaného, ale nebezpečného človeka. Postavy, v ktorej v prvej časti zažiaril Marlon Brando, sa tentokrát ujal Robert De Niro, aby sa vžil do role mladého Taliana zo Sicílie na vzostupe za mocou. Dobový New York prvej polovice 20. storočia uchváti a scény z neho sú bezpochyby najlepšími časťami filmu spoločne s tými, ktoré zobrazujú priebeh Kubánskej revolúciu v Havane. Najväčším neduhom je, opäť raz, celková minutáž filmu. Tri a pol hodiny sú ako jedno filmové sústo naozaj veľa, hoci v tomto prípade dej plynie relatívne rýchlo. Objektívne však treba skonštatovať, že kvalitne by sa tento film dal natočiť aj s kratšou minutážou. The Godfather: Part II stále nie je tým typom gangsterky, kde by sa veľa strieľalo a bolo veľa akcie. Rovnako ako v prvom dieli tu dominuje skôr psychologická stránka fungovania mafie, pohľad na rodinu ako celok, zradu a podobné faktory. Narozdiel od prvého filmu sa na to však pozerá, aj napriek dlhej minutáži, omnoho lepšie. Divák sa baví, aj keď si otvorene môžeme povedať, že viac akcie by filmu určite neuškodilo. Ba naopak. V spojení s mnohými kvalitne spracovanými scénami, by ho mohlo posunúť v celkových hodnoteniach ešte vyššie. Každopádne sa jedná o poctivú filmárčinu a Oscar, minimálne ten pre Roberta De Nira, je absolútne zaslúžený.

    • 9.5.2017  19:28
    Rammstein: Mein Teil (hudební videoklip) (2004)
    ****

    Ak chcete niekomu predstaviť skupinu Rammstein v kocke, pustite mu tento videoklip. Sumarizuje všetko, čím sa skupina počas svojej existencie preslávila, a v tomto prípade zachádza ešte viac do hĺbky celej veci. To tak, že inšpiráciu pre túto pesničku čerpali zo skutočného prípadu "internetového kanibala" Armina Meiwesa. Z toho aj názov skladby "Mein Teil". Zatiaľ, čo pri väčšine hudobných klipov výrazne dominuje buď to zvuková alebo obrazová zložka, v tomto prípade tomu tak nie je a kvalitatívne obe kráčajú ruka v ruke. Z albumu "Reise, Reise", ale vlastne z celej diskografie Rammstein, v subjektívnom ponímaní, radím túto skladbu veľmi vysoko, keďže ponúka nielen tvrdý zvuk vrcholiaci úderným refrénom, ktorý "buší" do bubienkov ako kladivo, ale textársky na pozadí ponúka aj príbeh, čo je jeden z faktorov, ktorý môže akúkoľvek pesničku naprieč všetkými žánrami kvalitatívne vystreliť o nejeden stupeň vyššie. Videoklip pasuje k skladbe dokonale, striedajú sa v ňom perverzné výjavy a "disturbing" momenty natočené dobrou kamerou a ešte lepšie zostrihané. Záver videoklipu z berlínskych ulíc takisto stojí za to a dnes je už legendárny. Mein Teil je kvalita. Ako po stránke hudobnej, tak aj po stránke vizuálnej. Rammstein vás v ňom vezmú do najhlbšieho perverzného pekla a verte, že táto jazda sa vám bude určite páčiť. Skladba nemá kvalitné prevedenie len v tejto podobe, ale stojí za to si ju vypočuť aj naživo a vidieť, ako Till Lindemann páli Flakea Lorenza gigantickým plameňometom.

    • 8.5.2017  13:06
    Rammstein: Mann gegen Mann (hudební videoklip) (2006)
    ***

    O tom, že skupina Rammstein je kontroverzná, sa už snáď ani nemusíme baviť. Odzrkadľujú to nielen ich texty, ale najmä spôsob, akým sa prezentujú. Istou formou kontroverzie a toho, na čo všetko sa skupina nechá "nahovoriť", je aj videoklip k tejto skladbe. Po hudobnej stránke, je skladba z albumu "Rosenrot" ďalšou z mnohých nadupaných vecí, ktoré Rammstein počas svojej kariéry nahrali. Hoci sa nejedná o nejaký veľký hit či prelomovú skladbu, v jednotlivých pasážach stále dokáže skvele vyniknúť basgitara Olivera Riedela, aby celok vyvrcholil tvrdým industriálnym kombom všetkých členov skupiny počas refrénu. Poslucháč sa tak na nedostatok poriadneho zvuku rozhodne sťažovať nemôže. Čo sa samotného videoklipu týka, ten rozdeľuje ľudí na dva tábory. Tých, ktorým bol trochu proti srsti a tých, ktorí sa cez neho dokázali bez problémov preniesť. Obrazy v ňom lahodia určite viac ženskému oku, ale treba uznať, že k textu piesne pasuje tento videoklip výborne. Mann gegen Mann sa svojim spôsobom snaží boriť predsudky. Vytvára okolo seba akúsi atmosféru kontroverzie, možno až spoločenského znechutenia, ktoré tak preslávilo Rammstein. Týmto sa videoklip sám "predáva" a dostáva do povedomia ľudí. Rozdeľuje, šokuje, upozorňuje. Darí sa mu to, čo je pre neho plusom. Avšak tak rýchlo, ako si na tento videoklip človek spomenie, tak rýchlo naň aj zabudne. Z tvorby skupiny sa jedná skôr o druhotriednu záležitosť, ktorú predčí nejeden iný kúsok.

    • 5.5.2017  15:26

    Vymýšľať stále nové nápady pri tvorbe seriálu dá určite zabrať, obzvlášť, keď si pripadáte, že ste z hercov už "vytrieskali" všetko, čo sa dalo. V tej chvíli, ak chcete so seriálom pokračovať, prichádza čas na to, aby ste pôvodné herecké obsadenie nahradili novým. Touto cestou sa tvorcovia vybrali aj pri tejto sérii Misfits. Dôverne známe postavy, s ktorými sa divák stretával v predchádzajúcich sériách zmizli, alebo ešte postupne miznú a postupne sú nahrádzané novými. Zatiaľ, čo väčšina divákov v tomto prípade tento krok pravdepodobne neuvíta, za seba musím povedať, že som spokojný a nič mi na tom nevadí. Výber nových postáv síce nemusí byť až tak divácky "atraktívny", ale seriál si aj napriek tomu dokáže bez problémov držať stabilnú kvalitu, ktorú si v predchádzajúcich sériách vybudoval. Úlohu hlavnej postavy plnohodnotne preberá Joseph Gilgun so svojim šibnutým, ale výborným humorom. Hereckí kolegovia ho adekvátne dopĺňajú, ale kvalitatívne sa ich postavy "Rudymu" nedokážu vyrovnať. Snáď len z času na čas to svojim vystupovaním okorení postava Shauna Dooleyho, ktorý stvárňuje agresívne pôsobiace probačného pracovníka so záľubou v karaoke. Dejový storytelling sa snáď ešte zmenil k lepšiemu, keď dáva priestor menším, ale za to údernejším a zábavnejším príbehom jednotlivých dielov. Celková dejová línia sa nesie naprieč sériou a v porovnaní s jednotlivými námetmi epizód však jej kvalita pokrivkáva, a niekedy môže pôsobiť nudne či až priveľmi stupídne. Ale na to si už divák, obzvlášť v tomto prípade, mohol zvyknúť. Misfits - Season Four privial do celého seriálu nielen úplne nové postavy, ale celkovo akýsi svieži vánok, ktorý snáď už aj bol potrebný. Na osem dielov sa pozerá dobre a podobne ako predošlé série, ani v tejto nie je nič, čo by robilo zo seriálu brak, ale ani nič, čo by ho mohlo vynášať do nebies. Solídna oddychová séria s novou partiou z londýnskeho komunitného centra.

    • 26.4.2017  12:11
    Rammstein: Benzin (hudební videoklip) (2005)
    ***

    Rammstein sa v tomto videoklipe vžívajú do role nie veľmi zodpovedných hasičov, ktorí sa na výjazd veľmi neponáhľajú. Keď však opustia hasičskú stanicu a šinú si to obrovským kolosom krajinou, vyzerá to tak, že ich nikto a nič nemôže zastaviť. Snáď len havária priamo na mieste ich zásahu. Skladba z albumu "Rosenrot" patrí v celej tvorbe skupiny určite k tým najznámejším a najhranejším záležitostiam vôbec, ale keď sa detailnejšie pozrieme na videoklip k nej, človek by ani nepovedal, že sa tieto dve veci môžu až tak kvalitatívne odlišovať. Jedna druhú kvázi vylučujú. Hudobná stránka je akčná, úderná a energická, čo by sa teoreticky dalo povedať aj o videoklipe, ale len v prípade, že by bol spracovaný výrazne lepšie. Samotná myšlienka klipu pritom nie je vôbec zlá, dokonca v sebe nesie vtip a Murphy zákon na záver. Čo ho však kazí je počítačové spracovanie gigantického hasičského auta a vecí, ktoré cestou demoluje. Dnes, ale zrejme už aj v 2005, sa na to nepozerá dvakrát najlepšie a grafika pôsobí veľmi lacným dojmom. Benzin je po hudobnej stránke už klasický počin a jeden z "the greatest hits". To sa ale, bohužiaľ, nedá povedať o videoklipe, ktorý patrí určite medzi najslabšie veci, aké táto nemecká metalová skupina kedy vydala, hoci posledné tri sekundy sú vynikajúce.

    • 22.4.2017  23:58

    Obdobie druhej svetovej vojny, Slovenského štátu a arizácie židovského majetku zanechalo v našej histórii nezmazateľnú škvrnu. Príbeh o tejto krušnej doby zobrazuje aj film, v ktorom Tóno Brtko (Jozef Kroner) vďaka svojmu švagrovi - vysoko postavenému členovi Hlinkovej gardy, dostane možnosť arizovať obchod židovskej vdovy pani Lautmannovej (Ida Kamińska). Tóno sa síce proti svojej vôli, ale nakoniec rozhodne za vdovou ísť, ale nedokáže jej dôvody svojho príchodu vysvetliť natoľko, aby ho pochopila. Z nedobrovoľného arizátora sa u nej skôr stáva pomocník v malom obchode na korze, vytvára sa medzi nimi zvláštny priateľský vzťah, ktorý však naruší doba a moment, kedy z mesta začnú deportovať židovské obyvateľstvo. Tóno nevie, čo si počať, aby starú vdovu zachránil. Film vznikol v dobe, kedy boli rany vojny ešte nezahojené a tak možno ani mnoho ľudí nebolo úplne vyrovnaných s tým, čo sa stalo. Dnes sa už na film pozerá inak, ale stále divákom pripomína hrôzy vojny, ktoré sa snáď už nikdy nezopakujú. Dielo už, nielen námetom, ale aj spracovaním scenára nesie zreteľné črty umeleckej tvorby obdobia po druhej svetovej vojne - dej je zasadený do malého mestečka, kde sa každý pozná s každým a každý má nejaké jedinečné črty, ktoré tu a tam ukážu to, čo má v skutočnosti za lubom. Divák tak má možnosť dokonale vidieť vykreslené charaktery jednotlivých postáv a ich konanie. A aj keď v tomto prípade zas taký široký záber postáv film neponúka, postačuje na to, aby bolo jasne vidieť to, ako sa, nie asi, ale určite správali ktorýsi ľudia počas tejto hroznej doby. Najlepšie to tu vidieť snáď na hlavnej postave Tóna, ktorý síce bol postavený do pozície arizátora, ale starej vdove by nedokázal ublížiť a chcel ju dokonca ochrániť, čo v ňom vyvoláva značné vnútorné rozbroje a musí bojovať so sebou samým. Dejovo je film síce jednoduchšieho rázu, ale poníma závažnú tému a tvorcom sa podarilo ju skĺbiť do celku veľmi šikovne a tak, že diváka zaujme. Žiadne komplikované dialógy a zvraty v deji, snáď na jednu výnimku, film neponúka, nesie v sebe však odkaz a posolstvo a to je možno omnoho dôležitejšie. Zlaté sošky sa predsa nevyhrávajú len tak. Obchod na korze je bezmála jedným z najdôležitejších, ak nie najdôležitejším filmom v histórii slovenskej kinematografie. Nielenže zobrazuje dobu, kedy spoločnosť v tejto krajine vo veľkom zlyhala, na čo sa nikdy nesmie zabudnúť, ale podarilo sa to zachytiť jedinečným spôsobom. Tvorcovia vo filme poľudštievajú bežného človeka, ktorý razom zo dňa na deň mohol rozhodovať o osude iného človeka, ale svedomie mu nedovolilo, aby mu nejakým spôsobom čo i len trochu uškodil. Smutný príbeh jednej doby je naozaj jedinečným počinom, na ktorý môžeme byť právom hrdý. Nositeľ prvého a zrejme aj jediného ocenenia Oscar pre slovenský film.

    • 22.4.2017  12:22
    13 Reasons Why (TV seriál) (2017)
    ****

    Započúvať sa do nahrávok, ktoré po sebe zanechalo dievča, ktoré spáchalo samovraždu, rozhodne nemôže byť jednoduché. Navyše, ak na nich zdôvodňuje príčiny svojho konania a vy ste jednou z tých príčin, jedná sa o skutočnosť, ktorej čeliť je extrémne náročné. Clay Jensen (Dylan Minnette) ale musí túto "skúšku" podstúpiť, aby sa na konci dozvedel dôvody, ktoré zmenili životy všetkých zainteresovaných ľudí spomínaných na nahrávkach. Netflix už nejaký ten rok pomaly, ale isto dokazuje, že svojou seriálovou tvorbou si dokáže získať najmä mladého diváka a vytvárať projekty, ktoré prevalcujú väčšinu seriálovej tvorby v modernej televízii. Aj táto záležitosť, ktorá sa objavila ako blesk z jasného neba a veľmi rýchlo si získala divácku pozornosť po celom svete, je toho dôkazom. Čo však stojí za týmto úspechom? V prvom rade je to jednoznačne námet, respektíve knižná predloha Jay Ashera a spôsob, akým je celý príbeh vyrozprávaný. Nahrávky na starých páskach sú v dnešnej už skôr raritou a preto dokonale pôsobia ako niečo, čo odkrýva históriu. V seriálovom prípade síce nie dávnu, ale podstatnú a dôležitú históriu, pred ktorou by sa niekto najradšej skryl a iný, aby sa vôbec nestala. Dejová línia hneď v prvom dieli síce začína zhurta, ale zopár dielov potrebuje na poriadny rozbeh. Keď už sa však adekvátne rozbehne, divák sa plne ponorí do deja a "započúva" sa do nahrávok, až do konca sa jedná o poriadnu "roller coaster ride" gradujúcu čím ďalej, tým viac. Záver seriálu, asi posledné tri diely, pôsobia vskutku ako emocionálna hojdačka - buď si ju divák užije alebo nie. Ja sa pripájam k prvej skupine. A hoci to niekedy bolo až nepekne surové, práve to je fakt, ktorý treba oceniť. Prelínanie sa deja z nahrávok, ktoré pôsobia ako svetlá minulosť do sivastej prítomnosti, to je takisto jedna z veľmi podarených vecí na tomto seriáli. Clayove návštevy prázdnych miest spomínaných na páskach a možnosť vidieť, čo všetko sa na nich stalo. Mrazivé, ale skvelé. V čom však seriál vyniká najviac sú, dovolím si tvrdiť, postavy. Ani neviem, kde v tomto prípade začať. Snáď tým, že už samotní výber hercov pasuje k ich úlohám veľmi dobre. Zopár hlavných a pestrá plejáda vedľajších postáv je napísaná viac než dobre a vyobrazuje typickú zmesku ľudí z americkej strednej školy. Každý z nich nejakým spôsobom zapadá do príbehovej línie, hoc sa jeho meno ani nemuselo objaviť na inkriminovaných nahrávkach. Ťažko vybrať jedného herca, ktorý by vyložene exceloval. Všetci sa dopĺňajú navzájom, funguje to a ich postavy vôbec nevystupujú kŕčovito. Jediný faktor, kde seriál občas stráca na kvalite je ten istý, vďaka ktorému ho aj získava - nahrávky. Niektoré z dôvodov Hannah Baker (Katherine Langford) prečo spáchala samovraždu, vyznievajú až hlúpo, ale... Ale to je presne ten pohľad na vec, ktorý v konečnom dôsledku v seriáli zabil Hannah. Na problémy iných nemožno pozerať našimi očami, pre každého majú jeho problémy vlastnú váhu a dôvody, ktoré my nevidíme. 13 Reasons Why je jedným z tých krátkych seriálov, ktoré si okamžite získajú divákov. Tomuto sa však aj darí udržať si ich hneď po prvej časti, pretože všetci chcú vedieť trinásť dôvodov toho, prečo sa Hannah Baker rozhodla odísť z tohto sveta. Skôr než sa však dostanú k nahrávke s číslom 13, prejdú si kvalitne napísaným seriálom s dobrou predlohou, spracovaním, značnou retrospektívou na udalosti odohrávajúce sa pred seriálovou prítomnosťou a v neposlednom aj s vynikajúcimi postavami rôzneho sociálneho spektra, ktoré spájajú udalosti na Liberty High School. Čerešničkou na torte celého seriálu je bezpochyby posledný diel. Keď sa pomaly zdá byť jeden kruh uzavretý, otvára sa ďalšie množstvo príbehov, rozpadnutých vzťahov, zničených životov a možných katastrofálnych následkov. Divák dostáva otvorený koniec a keď už vie, čo sa stalo v minulosti, môže začať rozmýšľať nad tým, čo sa stane v budúcnosti seriálového vesmíru. Kvalitné spracovanie plné emócií a zvratov celej veci rozhodne nechýba, divácky k nej však treba pristupovať opatrne, keďže nemusí sadnúť každému.

    • 17.4.2017  19:22

    Juhoafrická republika je bezpochyby krajinou, ktorá v sebe mieša mnohé kultúry a má bohatú históriu. Od príchodu nemeckých a holandských prisťahovalcov v období 17. storočia, cez dobu otroctva a dlhé roky apartheidu až do jeho ukončenia a zavedenia modernej demokracie. Dnes sa táto krajina na južnom cípe afrického kontinentu radí medzi značne vyspelé a stále napredujúce. Ako kultúrne, tak aj ekonomicky. Samozrejme, že aj tu badať medzi ľuďmi a spôsobom života rozdiely, ale tento dokument sa zameriava viac-menej len na "to pekné" a chce Juhoafrickú republiku odprezentovať divákovi v dobrom svetle. To sa samozrejme aj darí. Cez Johannesburg a Kapské Mesto sa postupne dokumentom divák dostáva na vidiek krajiny. Po nejakých tých historických faktov, o kolonizácii, o apartheide a záberoch na prírodu a okolie miest s ich zlatistými plážami obmývanými modrastým morom, sa na spomínanom vidieku už viac dokument pretransformováva z cestopisu na dokument o svete juhoafrických vín a viničov. Treba podotknúť, že aj keď sa o týchto vínach rozpráva zaujímavo, nemusí táto téma zaujať každého a určite by si množstvo ľudí pozrelo napríklad ďalšie prírodné krásy tejto krajiny. Afrique du Sud: La région du Cap je aj tak príjemným a ľahko stráviteľným dokumentom. Rýchly hodinový cestopis je akurát stvorený na zahnanie dlhej chvíle a divák tak môže aspoň takouto formou cez svoju obrazovku precestovať nejaký ten ďalší kus sveta a možno aj načerpať inšpiráciu pre svoju dovolenku.

    • 16.4.2017  13:13

    Podobne ako pri prvej a druhej sérii, sa aj tu divák ocitá už medzi "starými známymi" delikventami, ktorí probačnými prácami splácajú svoj dlh spoločnosti. Navyše k tomu majú aj superschopnosti, ale to je už iba taká, takmer zanedbateľná maličkosť. Ale nie. Práve na superschopnostiach je postavený celý dej seriálu a tretia séria ich zatiaľ dokáže prezentovať najlepšie, čiže tak, že má divák z celkového diania zážitok. Probačné práce tu už idú viac-menej bokom, zostávajú len oranžové uniformy hlavných postáv, ďalší umierajúci vedúci a stupňuje sa boj proti iným ľuďom so superschopnosťami, ktoré sa takmer v každom dieli akosi zvrhnú. Partia delikventov tak musí "zachraňovať deň" a vďaka kvalitnému storytellingu sa na to všetko pozerá veľmi dobre. Diel po dieli sa dej stupňuje, menia sa vzťahy medzi jednotlivými postavami a plejáda všemožných superschopností tvorí celok, ktorý prebíja predchádzajúce dve série dohromady. Nie je to však len zásluhou dobre napísaného scenára, ale aj solídnymi hereckými výkonmi. Herecké gro zostáva nezmenené, no niektoré postavy seriál tragicky či menej tragicky opustili. Naopak, medzi partiu delikventov pribudol nový člen - Rudy (Joseph Gilgun) a ten je naprieč celou sériou hlavným ťahúňom zábavy. Od prvej až po poslednú časť sa nevyskytuje chvíľa, kedy by nedokázal diváka svojim humorom rozosmiať a veľmi rýchlo si ho získať. Bezpochyby najlepšia postava nielen tejto série. Misfits - Season Three je oproti prvej a druhej sérii omnoho lepšou záležitosťou. Všetko sa tu javí akési rýchlejšie, ale zároveň značne kompaktné a zapadajúce do seba. Jednotlivé časti divácky rozhodne nenudia, sú scenáristicky dobre napísané a herecky je to takisto záležitosť, ktorá nesklame. Gilgun však nad všetkými bezpochyby exceluje a vidno, že mu podobné role pasujú a užíva si ich. Séria rozhodne nie je sklamaním a dokonca predčí všetky očakávania.

    • 15.4.2017  23:37

    Všetko u nej začalo ako u malej, keď v dvoch rokoch objavila svoju kundu. Takto tvrdo opisuje počiatky svojej sexuality hlavná postava filmu, Joe (Charlotte Gainsbourg), keď začína rozprávať dlhočizný príbeh svojho života. Života plného prekážok, trápení, ale najmä sexu. To je totižto to, čo Joe sprevádza od doby, kedy v pätnástich rokoch prišla o panenstvo. Odvtedy pravidelne strieda jedného partnera za druhým, "súťaží" v počte súloží a postupne do toho ničí životy nielen iným, ale aj sebe. Teraz sa cíti ako najhorší človek na svete a potrebuje, aby ju niekto vypočul. Chce, aby ju niekto odsúdil za všetko, čo kedy urobila? Z mnohých jej výpovedí to vyznieva, že áno, ale ako už divák môže poznať von Trierovu režisérsku školu, určite sa za rozprávaným príbehom hlavnej postavy neskrýva iba prvoplánová záležitosť, ktorá by bola vyslovená hneď na začiatku. Dokonca ani počet erotických, priam až pornografických scén, síce značne umelecky poňatých, ale stále pornografických, nemá byť hlavnou pointou prvého dielu filmov s príznačným názvom. Za slovo "nymfománia" možno skryť snáď síce len jednu vec, ale možno sa na ňu pozerať z viacerých uhlov, presne ako to robí práve von Trier v tomto prípade. Nymfomániu v príbehu maskuje za mnohé metafory, konkrétne napríklad za chytanie rýb, a takisto sa značne vyžíva v používaní symboliky. To je jeden zo znakov tvorby, ktorý možno badať vo viacerých jeho dielach. Našťastie, tuto nie je používanie symboliky až veľmi prehnané a ruke v ruke zapadá do jednotlivých kapitol filmu. Pozerá sa na to dobre a ani relatívne dlhý "Director´s cut" diváka nenudí. Vyvrcholenie svojej "trilógie depresie" režisér so všetkými pocitmi a stavmi prenáša aj do širokého záberu postáv. Samozrejme, že najviac sú chorobné nálady odrazené v hlavnej postave, Joe, ale množstvo narážok možno badať aj pri iných postáv, pričom najlepšou pasážou zrkadliacou práve túto záležitosť, je kapitola "Delirium". Čiernobiele pásmo zobrazujúce odchod aj toho posledného, ktorého mal človek rád. Za bolesti jeho aj seba. Preludy a blúznenie. Poézia na plátne a najlepšia časť celého filmu. Negatíva sa v tomto prípade hľadajú ťažko, ale na druhú stranu si takisto treba povedať, či toho film skutočne ponúka toľko pozitívneho. Kto chce vidieť sex, nech si pustí porno, a snažiť sa získať diváka na niečo "kontroverzné" je dnes už pomerne ťažké. Zväčša sa nakoniec totižto jedná o niečo, čo nešokuje a zníži dojem z celkového očakávania. Nymph()maniac: Volume 1 je práve takýmto filmom. Ak nie je divák skutočný puritán, tak ho v tomto prípade až nemá čo tak veľmi šokovať. Na tvrdé vyobrazenie sexu sme z filmov dnes už akosi zvyknutí, a hoc je celý tento jeden dvojdielny počin postavený práve na ňom, dokáže zaujať diváka svojou inou stránkou. Príbeh jednej nymfomanky je do hĺbky skvelou životnou sondou, ktorá sem-tam síce kvalitatívne klesne, ale stále baví. Môže nastavovať zrkadlo celej spoločnosti a nútiť diváka premýšľať, zatiaľ čo sa na neho valí ďalšia životná kapitola zabalená do symbolických obrazov. Prvá časť dilógie má svoju kvalitu, hoci priemernej chuti, ale značne pozerateľnú a plnú dobrých vecí. Živná pôda pre druhý diel je na konci snímku dobrá, ale to v konečnom ponímaní nie je pre diváka dobré. Volume II je jasnou odpoveďou prečo.

<< předchozí 1 2 3 4 6 9 11
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace