tron

Tento film zbožňujem odkedy som ho v roku 1998 videl v kine. Okúzľujúce hollywoodske vysokorozpočtové dobrodružstvo zručného Martina Campbella sa nehanbí za to, že pochádza z veľkoprodukcie Stevena Spielberga a občas naňho dokonca priamo odkazuje (nevydarený skok na koňa z INDIANA JONESA A POSLEDNEJ KRIŽIACKEJ VÝPRAVY). Nadpriemerne zvládnutá akcia, bombastická výprava, parádne masové scény, veľkolepá hudba, šarmantné herecké obsadenie (bradatý švihák Banderas, vlasatý mentor Hopkins, krásna Zeta-Jones, vždy cool L.Q. Jones), svižné tempo, silné zlo (Stuart Wilson zo SMRTONOSNEJ ZBRANE 3 a jeho úchylný pomocník Matt Letscher) a výborné scény (šermovanie v stajni, tanec).

Beniciovi Del Torovi vraj kedysi dávno slávnejší filmový kolega poradil, že keď stojí v zábere a nevie čo so sebou, nech tam proste len tak postáva a nič nehovorí. Veľká pravda.

Na tomto háklivom (a dlhom) filme oceňujem, že nikoho nesúdi, iba rozpráva - to je dôležité. Tiež sa mi páčili scény, kedy niektoré postavy mozaikového predstavenia okolo seba prejdú na ulici, pričom sa ale nepoznajú. Kvalitu podtrhuje silné herecké obsadenie (Del Toro prevažne), hustá atmosféra a pekný koniec na ihrisku. Kino Považan 2002

Napísať o tomto filme niečo zlé, je rovnako ťažké, ako o ňom napísať niečo dobré. Priemer takmer až televízneho razenia, ktorý osloví (snáď) aspoň amerických veteránov a fanúšikov jednotlivých hercov (Campbellová a Myers prekvapivo dobrí).

„Možnože sme prehrali vojnu, ale nestratili sme zmysel pre humor. Stratili sme nohy, slezinu, pľúca, močový mechúr, 31 centimetrov tenkého čreva a penis s vajíčkami. Ale strácame zmysel pre humor? Nie! Nestrácame!!" Znesiem dosť a aj filmové blbosti ma dokážu (v zvrátenom zmysle) zabaviť. Ale to, čo predviedli tvorcovia tejto vysokorozpočtovej westernovej sci-fi komédie je predsa len priveľa. Will Smith mi pripadal prvý raz v živote nesympatický, nahladko oholeného Kevina Klinea som de facto nenávidel (a to ešte mal na programe dňa mimoriadne trápne scény ako karate a umelé prsia), Salma Hayek sa strápňuje holou prdelkou a shakespearovec Kenneth Branagh zarába na nájom a robí zázraky tam, kde ich nerobia ostatní (v čele s vyšťaveným, pritom inokedy takým hravým a zábavným, režisérom Sonnefeldom, ktorého akoby do tohto filmu niekto nútil búchačkou priloženou k hlave). Scenár je hlúposť sama osebe (o gigantickom pavúkovi šialeného producenta Jona Petersa sa dodnes hovoria neuveriteľné legendy), ostatné nestojí ani za zmienku. No dobre, na záver spomeniem aspoň jeden vtipný okamih. Odohráva sa na šibenici, kde na svoju slučku čaká černoch a okolo fanaticky postávajú s horiacimi fakľami členovia Ku-Klux-Klanu. „Viete, v mojej rodnej krajine...“ začne odsúdenec. Dav (so záujmom): „V Georgii?“ Chvíľa hrobového ticha. Odsúdenec (prekvapene): "V Afrike.“

„Jediný mimozemšťan v celej škole si ty.“ Spoilery. FAKULTA ukážkovo spadá do (v roku 1996 odštartovanej) novej vlny „šikovných“ vyvražďovačiek, odpálených Vreskotom. Okrem krvavých návštev mestečka Woodsboro do nej patria ešte napr. kúsky HALLOWEEN: H20 alebo VIEM, ČO STE ROBILI MINULÉ LETO. FAKULTA sem patrí napriek tomu, že žánrovo spadá skôr do infekčného sci-fi, než do slasheru. A to do sci-fi nenápaditého, pretože s niečím podobným (rovnakým?) prišla o zopár desaťročí skôr už INVÁZIA LUPIČOV TIEL (alebo VLÁDCOVIA BÁBOK s Donaldom Sutherlandom, nevraviac o VECI). Nech má FAKULTA akékoľvek vtipné dialógy a dobré herecké obsadenie (skvelý Josh Hartnett ako drsný Zeke), zostáva priemerom, ktorý na ľahký nadpriemer vyťahujú predovšetkým tri audiovizuálne podmanivé scény (úvodné predstavenie hrdinov, pochod infikovanou školou a futbalový zápas). Svojho času bola FAKULTA vnímaná ako smutne prehajdákaná príležitosť (v tej dobe fenomenálny režisér sa spojil s kultovým scenáristom a do partie pribrali polovicu mladého Hollywoodu), ale dnes, s odstupom rokov, je to vlastne celkom fajn film. Ku koncu každopádne výrazne stráca dych, nepomáha ani plno klišé (koniec snáď ani nemohli myslieť vážne), daktorí herci sú dosť slabí, niektoré citácie slávnejších filmov pôsobí detinsky a celkovo sa na filme pomerne negatívne podpísal slabší rozpočet (čo je ale dosť zvláštne, nakoľko Rodriguez práveže patrí k režisérom, ktorí vedia slušne pracovať s peniazmi a aj slabší rozpočet vedia trojnásobne podojiť). Veľmi otázne sú aj viaceré značne kontroverzné momenty, v ktorých žiaci strieľajú do hláv svojim učiteľom a podobne.

Adaptácia novely Richarda Bachmana. Áno, Bachman je pseudonym Stephena Kinga, ale Bachman má úplne iný štýl písania, preto treba prízvukovať, že nejde o čistú kingovku, ale skôr o bachmanovku :-) Na Bachmana nemusím, ale Kliatba (pod takýmto názvom to vyšlo v slovenčine) sa mi páčila, bavila ma. Filmová adaptácia, ktorej sa v roku 1996 ujal zručný remeselník Tom Holland (prvá DETSKÁ HRA, kingovka ČASOŽRÚTI), sa v podstate vydarila tak dobre, ako sa len vydariť mohla. Neviem si predstaviť, ako lepšie by sa príbeh o obéznom advokátovi, ktorý kvôli orálnemu sexu zrazí Rómku, ktorej otec naňho uvalí kliatbu extrémneho chudnutia, ešte dal sfilmovať. Určite potešia fajn masky (desivou kliatbou sú postihnutí i ďalší obyvatelia mestečka, ktorý advokáta skorumpovane oslobodili), dobre vybudovaná atmosféra, aj herecké obsadenie. Ale ako v knižke, i vo filme ma aj tak najviac bavil škodoradostný záver (a výborná postava mafiána, ktorý pomáha hlavnej postave). P.S. Stephen King má cameo Dr. Bangora.

Film, ktorý urobil Colina Farrella. Drsný a búrlivý Ír sa síce mihol už v pár filmoch pred týmto, ale až Tábor tigrov ho dostal do nie ani tak diváckeho, ako skôr producentského hľadáčika. Rozhnevaných mladých mužov á la Frajer Luke mám rád, ale hoci Schumacher s Farrellom a Coleom Hauserom urobili veľa, nestačí to a výsledkom je (napriek špinavej, realistickej, obnaženej, ba až dokumentárnej atmosfére) priemer, ktorý málokoho dostane do kolien. Ale áno, Farrell tomu svojou neukáznenou charizmou dáva veľa.

„Prečo si ho zabil?“ – „Povedal si ´áno´.“ – „Myslel som ´áno´ ako že ťa počujem!“ – „Nabudúce sa vyjadruj jasnejšie.“ S hipisáckym režisérom Joelom Schumacherom je to ťažké. Nakrúca super filmy (HRÁČI SO SMRŤOU, VOĽNÝ PÁD, KEDY ZABIŤ, 8 MM), priemerné (NAVŽDY MLADÝ, KLIENT, BATMAN NAVŽDY) a kraviny (BATMAN A ROBIN). Obecne panuje názor, že čím má menej peňazí, tým je lepší. Akonáhle ho produkuje megaloman Bruckheimer, je výsledkom matný akčný triler BAD COMPANY. Akonáhle dostane k dispozícii jeden zablatený vojenský výcvikový tábor s hŕstkou neznámych mladých hercov, je výsledkom takmer nezávislá „špinavá“ (v dobrom) udalosť TÁBOR TIGROV. Tou "objavil" divokého Íra Colina Farrella. O dva roky neskôr si situáciu zopakovali a za mizerný peniaz na minimálnom priestore a s komorným hereckým obsadením za necelé dva týždne strieskali hitchcockovský vulgárny triler v TELEFÓNNEJ BÚDKE. Čo by sa stalo, kebyže idete po ulici, v telefónnej búdke zvoní telefón, zo srandy dvihnete slúchadlo a zasnený hlas Kiefera Sutherlanda vám oznámi, že ak zložíte, zastrelí vás, lebo vás práve má na muške snajperskou búchačkou? Zápletka hravo stačí na skromnú 81-minútovú (ne)dĺžku a šialene sústredený Farrell zasa dokazuje, aká je škoda, že si nevie vyberať dobré filmy; ak sa mu raz za čas zadarí, JE sa na čo pozerať, dočerta. Rozpočet je vedľajší. Záleží na nápade, všetko odhodlanom hercovi a k improvizácii naklonenom režisérovi. Kino Považan 2003

„Bacha. Ja sa nesmejem.“ Strhujúci (akčný?) psycho(?) triler vyniká prepracovaným a originálnym scenárom o priemernom mužovi (výborný Michael Douglas), ktorému v rozhorúčenom aute prasknú nervy a vyberie sa peši (a s raketovkou v kufríku) naprieč dusným veľkomestom za svojou ex. Zanecháva za sebou chaos, bordel, mŕtvoly. Po jeho stopách vyráža starý detektív na odchode (Robert Duvall alias consigliori Tom Hagen z Krstných otcov). Voľný pád nedrhne. Naopak - ukážkovo odsýpa a ak vás aj v jednej chvíli rozosmeje, o dve sekundy neskôr vám úsmev mrzne na tvári a so šokom si prajete, aby ten stupňujúci sa teror už preboha skončil (teritoriálny spor patrí ešte k tým miernejším incidentom).