Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (6 323)

plakát

Upgrade (2018) 

„Teraz ti odpovie na všetky tvoje otázky.“ Prvých 40 minút trocha nuda plná revenge klišé (scény pred zločinom, krutý zločin, bezmocnosť a neochota polície, prehnitý systém, zotavovanie hrdinu, identifikácia vrahov). Len občas je to oživené drobnosťou (zaujímavo premyslený svet blízkej budúcnosti, žeby trocha ako Zvláštne dni od Bigelow?). Akonáhle ale nad hlavnou postavou prevezme kontrolu Stem, začne to byť jazda, pri ktorej som si viackrát hovoril užasnuto „wow!“. Bohužiaľ, tieto parádne scény sú striedané scénami, v ktorých stagnuje tempo a otravuje nás (a hrdinu) policajtka, bez ktorej by som sa zaobišiel. Tempo brutálne zdržujú aj nevierohodné morálne konflikty hrdina vs. Stem, kedy si chlapík neustále sťažuje na Stemovu amorálnosť a pritom je každému jasné, že ho jednak potrebuje a jednak sa CHCE pomstiť, čiže je to len blbá omáčka, aby sa natiahla minutáž (a aby nebol hrdina za úplnú sviňu). Nemalým plusom je naopak nekompromisnosť v krvavých scénach. Do tohto druhu filmov pritlačenie na pílu patrí, inak to nie je ono. Neprekvapilo ma odhalenie identity ústredného gaunera; vedel som to o ňom takmer od prvej chvíle, čo sa objavil na scéne (+ som dokonca aj poznal dôvod, pre ktorý sa rozhodol tak, ako sa rozhodol). Potešil záber na zvončeky s menom „J.Wan“.

plakát

Sicario 2: Soldado (2018) 

Za mňa lepšie, než jednotka. Soldado sa na jednej strane od samého začiatku pripravilo o jeden z najväčších kladov jednotky (a to Emily Blunt, ale musím dať za pravdu tvorcom v tom, že jej postava mala príbeh ukončený v jednotke a do dvojky by sa nehodila), na druhej strane je oveľa priamočiarejšie, čo hodnotím ako výrazné plus. V prvej časti som sa totiž strácal v deji a postavách. Tu mi bolo všetko jasné od začiatku do konca. Niektoré veci sú len načrtnuté, čo je škoda, lebo sú veľmi zaujímavé a vďačné už na prvý pohľad (rozpor medzi dvoma relatívnymi priateľmi). Trocha ako podvod hodnotím zápletku o unavenom zabijakovi, chrániacim dieťa a možno vďaka tomu nájducemu vykúpenie zo svojich temných, starých hriechov. V skutočnosti sa táto dejová linka rozbehne až po dobrej hodine a ani potom to nešliape na pedál tak, ako T2 alebo Logan. Ale i tak veľmi kvalitná, temná (ústredný hudobný motív znie desivejšie, než väčšina hudby zo slasherov) a miestami akoby až prehnane kvalitne (!) nasnímaná záležitosť. Neobjavné, ale zároveň prepracované postavy a bravúrne zvládnuté akčné sekvencie, hoci ich mohlo byť viac. Koniec trocha šumí do prázdna a to s tou hlavou, no neviem, či to malo zmysel toto tam dať, bolo to také čudné.

plakát

Emelie (2015) 

„Niekedy je dobre zničiť veci kvôli srande.“ Ďalší z hororových trilerov o bejbysitterkách (The Babysitter, Aux yeux des vivants, Better Watch Out). Žiadny zázrak, ale poteší Sarah Bolger v titulnej úlohe, decká sú fajn a v mnohých momentoch je to prekvapivo drsné.

plakát

Patient Zero (2018) 

Cenu wtf týždňa získava tron za to, že si o Stanleym Tuccim v tomto filme myslel, že je to Mark Strong. A inak? Taká nuda. Síce sa to do žánru (zombies?) snaží vnášať nové prvky (komunikácia s infikovanými), ale nakoniec to aj tak skončí tak, ako si budete myslieť, že to skončí. V kastingu okrem Tucciho poteší Natalie Dormer. Ostatní nuda. Výprava komplexu fajn, detto nešetrenie krvou. Stefan Ruzowitzky neprekonal Anatómiu. Nebolo to zlé. Po technickej stránke dokonca OK. Ale zároveň nič originálne. Kvôli nudnému scenáru a nezáživným postavám dávam prísnejšie hodnotenie.

plakát

Lady Bird (2017) 

„Byť úspešná neznamená byť šťastná.“ Zvláštny film. Miestami úžasný, mrazivý a báječný a hneď nato rozvláčny, nudný a čudný. Mnohé scény, dejové linky a postavy sú ustrihnuté uprostred a už sa k nim nikdy nevrátime. Zrejme naschvál? Ale prečo??? K tomu plno nečakaných scén, ktoré prebiehajú normálne a zrazu „to“ príde a ste vyvedení z miery. Hádka v aute, zrazu osoba X otvorí dvere a vyskočí von. Bum. Dcéra matke vyčíta, že je na ňu zlá, na čo matka desivo zahlási „moja matka bola tyranská alkoholička“. Bum. Potešia kvalitné herecké výkony v čele s rodičmi (Laurie Metcalf a Tracy Letts), ale všetci sú OK. Vrátane titulnej hrdinky, ktorá je síce miestami na držku, ale tak kto z nás nemal 17? Päť nominácií na Oscara ma každopádne zaskočilo. Body hore za telocvikára v divadle.

plakát

Léto 84 (2018) 

„Aj sérioví vrahovia sú niekoho susedmi.“ Spoilery. Na tomto filme je úžasná jedna vec. Nie herecké výkony (sú fajn). Nie hlášky (sú dobré – „Keby som tam bol s ňou, už je tehotná.“). Nie retro atmosféra (cítiť z nej výrazným spôsobom Stranger Things, To a osemdesiatkového Spielberga a jeho učňov Joea Danteho a Tobea Hoopera). Nie. Viete v čom? V tom, že od samého začiatku je daný hlavný podozrivý, je tam následne plno miest, ktoré divákovi jasne hovoria, že v skutočnosti to celé bude inak a na konci sa dočkáme šokujúceho twistu... a ono nie, ničoho nečakaného sa na konci nedočkáme, skončí sa to plus mínus presne tak, ako budete čakať a vrahom je skutočne hlavný podozrivý. Fakt neviem, či je to nejaký pokus o vtip alebo čo, ale je to proste úžasné (len neviem, či kladným, alebo záporným spôsobom). Jeden z tých týpkov sa podobal na Joža Greža z Banky pri Piešťanoch, tak ak ho poznáte, pozdravujte ho.

plakát

Castle Rock - Henry Deaver (2018) (epizoda) 

Tak nie, celé zle. 9 dielov z 10 za nami a hodnotím to ako sklamanie. Zaujímavá látka, ktorá sa ale vybrala pre mňa neželaným a nudným smerom. Je pravda, že deviata epizóda ponúkne zásadný twist, ale zapôsobil na mňa skôr štýlom "hmmmm, ozaj?", než "wow, pecka!!!". Teším sa na posledný diel, aby to už konečne bolo za mnou.

plakát

Debbie a její parťačky (2018) 

„Páčilo by sa ti to.“ Fajn sequelový rip-off. Ženská partia sa nedá porovnať s chlapskou z pôvodnej trilógie, ale minimálne Sandra Bullock je prirodzená, vodcovská autorita. V pohode jej uveríte, že je sestrou TOHO Dannyho Oceana. Cate Blanchett nemám rád, ale „Rustyho v sukni“ si užíva podobným štýlom, ako svojho času labužník Brad Pitt. Ostatné parťáčky sú skôr do počtu a niektoré sú vyložene nesympatické (Helena Bonham Carter, Sarah Paulson), ale plus-mínus každá dostane scénu, v ktorej zažiari. Je prítomnžch pár cameí, ktoré ma ale zaskočili v zmysle, že sa objavili také, ktoré som nečakal a také, ktoré som čakal, sa neobjavili. Vďaka produkujúcemu Soderberghovi zostal zachovaný imidž trilógie: nablýskané pozlátko podfarbené štýlovou hudbou, kamerou atď. Ale trochu ma mrzí, že jednotlivé diely trilógie s Clooneym mali šikovné heist movie scenáre a na konci ste zostali rovnako zaskočení nečakaným vývojom udalostí, ako hlavní záporáci, ktorí prišli o obrovský majetok. Tu sa na rafinovanosť a premyslený plán nehrá. Alfou omegou celej operácie je prinútiť osobu X zvracať na záchode. Hmmm, smutné, kam séria klesla. Zvláštne pôsobia scény, v ktorých sa zlodejky zamestnajú na kľúčových pozíciách, z ktorých môžu výraznými spôsobmi ovplyvňovať prebiehajúcu lúpež, pričom nie je ukázané, ako sa na také pozície vôbec dostali, pričom ale ide o zamestnania, na ktoré sa musel stáť rad z Košíc do Bratislavy, čiže nie je reálne, aby „zrazu“ len tak dostali takú pracovnú pozíciu. Scenár je zlý. Našťastie, režisér s herečkami (a soundtrackom) to maskujú. Či by som bral dvojku? To neviem. Ale na 100% by som bral crossover s pôvodnou partiou (ja totiž neverím, že zomrel, určite je to len jedna z jeho typických fínt). Niektorí v súvislosti s týmto filmom radi hovoria o fiasku, ale fiasko vyzerá inak. 70-miliónový rozpočet vs. 297-miliónová celosvetová tržba. Jasné, peniaze nie sú všetko, ale zlý film fakt vyzerá inak.

plakát

Srdce temnoty: režisérská apokalypsa (1991) 

„Postupne sme zošaleli.“ Temný dokument o jednom z najšialenejších nakrúcaní všetkých dôb (snáď nepreháňam, ale faktom je, že to, čo zažil Coppola v džungli, bolo ozaj absolútne stresujúce). Tento dokument to parádne ukazuje, vrátane dobových záberov (tých je vlastne najviac, asi 80 – 90% minutáže). Je to zaujímavé sledovať, ale určite muselo byť peklom byť vtedy s Coppolom v džungli. Dosť ma zaskočil Marlon Brando, ktorý z toho vychádza ako pekný ko*ot. Coppola mi nikdy nebol nejako zvlášť sympatický ako človek (ale ako režisér robil skvelé filmy). No aby mu pri všetkých tých jeho hrozných problémoch ešte na pľaci dupkal nožičkou rozmaznaný hollywoodsky magor, ktorý od radosti nevie, ako sprotiviť ľuďom život a pritom nie je schopný ani len sa poriadne naučiť text, tak to je sila. Byť na režisérovom mieste, brnknem Wernerovi Herzogovi, aby skočil na návštevu. Herzog to s obdobným pošukom Klausom Kinskím svojho času vo Fitzcarralde vyriešil veľmi rýchlo. Búchačkou. Fakt. Som veľmi zvedavý, či by aj potom bol Brando taký frajer. Ale myslím si, že odpoveď poznáme.