tron

Po jednotke, ktorá neukázala nič, prišla dvojka... ktorá ukázala všetko. Je prekvapivo ambiciózna a po vizuálnej stránke vyzerá miestami veľmi dobre. Je to nečakané, nakoľko najmonumentálnejšou scénou nízkorozpočtovej jednotky bola pasáž, v ktorej sa dvaja ľudia plavili po nočnej rieke. Dvojka je vojnový film, v ktorom raz za čas prebehnú príšery rôznych druhov, veľkostí a záujmov. A treba povedať, že... bohužiaľ. Vojnové časti scenára sú totiž o ničom. Nezaujímavé, nudné, nezáživné, štandardne nakrútené a plné klišé, predvídateľných zvratov a brutálne nelogického konania vojakov (neskutočná scéna, v ktorej sa X minút hádajú so sedliakom a ignorujú fakt, že sa k nim približuje gigantická, krvilačná obluda). Herecké výkony nestoja za zmienku, snáď len s výnimkou bradatého veliteľa tímu (Johnny Harris). Filmu škodí aj prehnaná dĺžka dvoch hodín, čo je na takýto druh filmu ozaj veľa. Našťastie, v scénach s príšerami snímka chytá dych a stáva sa pôsobivou. Sledovať, ako sa svet (ne)vyrovnal s inváziou gigantov je mrazivé. Môže byť zaujímavé sledovať, akým (teda ak vôbec nejakým) smerom sa bude séria uberať. Každý diel môže diametrálne iný, s novými postavami a odohrávať sa bude v odlišnom prostredí.

WTF hovadina s elektronickým Johnnym Deppom. Paranormálny zážitok s extra blbým názvom. I keď to vyzerá ohromne inteligentne, mega-vizionársky a nadčasovo, v skutočnosti ide o bizarný, hlúpy, nudný a nezáživný film. Hoci... to posledné nie je tak úplne pravda. Scenár je natoľko šialený, že sa napriek robustným dvom hodinám nestíhate nudiť. Namiesto toho totiž zúbožene a perverzne nasávate jednu blbosť za druhou. Kreténskosť scenára dosahuje obrích, ba priam až závratných rozmerov. Nie som expert na IT, ale pri vete „musíme vypnúť internet na celom svete“ som zostal zaskočený i ja. Ešte som nespomenul koniec sveta, "dážď" a kyborgov. Scenár je strašný bordel. Baba leží v hotelovej posteli a zrazu dnu vtrhne komando v skafandroch a unesie ju. Mohlo by sa zdať, že je fenomenálne vidieť v jednej scéne Deppa, Cilliana Murphyho a Morgana Freemana, ale nie je. Proste chujovina á la Trávnikár. Nechápem, ako takáto sračka mohla zarobiť na celom svete až 109 miliónov (hoc slovo "až" treba dať do úvodzoviek, keďže rozpočte bol rovných sto).

Po ťažkopádnom vojnovom rozjazde sa z toho vykľula príjemná oddychovka, ale s príšerne predvídateľným scenárom. Príbeh pozostáva výlučne z klišé, postavy nerozmýšľajú (a dlho je najväčším zlosynom široko ďaleko macher, predávajúci načierno napálené počítačové hry) a hysterická baba sa bežne vyhráža polícii a nemá z toho problémy. Našťastie tomu dosť pomáhajú detskí i dospelí herci (Lauren Graham, Thomas Haden Church), príjemná atmosféra a samozrejme Max (myslel som, že celý dej, nielen úvodných 10 minút, sa bude odohrávať na vojenskom fronte, ale takto je to asi lepšie). No posadnutosti Američanov vojnou a tzv. vojnovými „hrdinami“ stále nerozumiem. Pripadá mi to nebezpečné. Ale vojnoví psi sa zdajú byť cool. P.S. – Na scenári pracoval aj Sheldon Lettich, režisérska a scenáristická legenda akčných béčok (Levie srdce, Dvojitý zásah, Rambo III).

Znesiteľné, kvázi trilerové a pseudo akčné béčko bez veľkého napätia a s minimom akcie. Divákovu pozornosť viac, než nesympatické decko a čudné (ne)logické postavy zaujmú Thomas Jane a Laurence Fishburne. Obaja využili komornú príležitosť, podali dobré výkony a ukázali sa v pozitívnom svetle. Produkcia: Darth Vader.

Herzog a Kinski zabodovali v r. 1972 totálne šialenou výpravou do vražednej peruánskej džungle v pekelnej, nezabudnuteľnej snímke Aguirre, Hnev Boží. Nakrúcanie skutočne pripomínalo boj o holý život. Mojou najobľúbenejšou historkou z nakrúcania je tá, kedy mal Kinski brutálne vyčerpávajúceho nakrúcania uprostred ničivej prírody po krk a chcel to vzdať a odísť, na čo Herzog vytiahol búchačku a vyhrážal sa mu zabitím. Nakoniec film prekvapivo dokončili. Ešte nečakanejšie je, že o 10 rokov neskôr sa opäť stretli a keďže obaja boli blázni, len každý iným spôsobom, znova sa vrhli na mimoriadne náročné natáčanie v dusnej džungli plnej nebezpečenstva. Tentoraz pre zmenu amazonskej, ktorá je však ešte o čosi vražednejšia, ako peruánska a to už je vážne čo povedať. Príbeh o vizionárovi (alebo proste len šialencovi?), ktorý sa rozhodne priviesť operu do srdca amazonskej džungle, kde žijú len zvieratá, ktoré vás pri prvom stretnutí zabijú a Indiáni, ktorí to urobia ešte pred prvým stretnutím. Tá zápletka je sama osebe natoľko šialená a nepredvídateľná, že sa neviete odtrhnúť od obrazu a zabúdate dýchať. Áno, je pravda, že Kinski sa správal ako magor a pozér (napr. sa raz fotil so stromami v okolitej džungli a všade rozprával, ako miluje prírodu, ale počas niekoľkomesačného natáčania sa nepohol mimo tábora vo svojom osobnom voľne) a osobne si myslím, že psychicky ťažko chorý človek, ktorý žiaľ nebol pod dohľadom odborníkov, ale faktom je, že kto iný by s Herzogom podstúpil takéto natáčanie? Každopádne ho mali po čase plné zuby i miestni Indiáni, ktorí sa zúčastnili natáčania a ku koncu Herzogovi podľa jeho vlastných slov navrhli, že Kinského zabijú. Herzog totú krásnu a dojemnú ponuku prekvapivo odmietol.

Nikoho, kto videl fascinujúci film Aguirre, hnev Boží (alebo "aspoň" Fitzcarraldo), neprekvapí, že Nosferatu – Fantóm noci je trochu iný horor. Ale od šialeného dua Herzog/Kinski som čakal predsa len viac. Po tejto snímke som pásol niekoľko rokov a keď sa mi ju konečne podarilo zohnať (v nemeckej verzii s českými titulkami), s nadšením a patričným uchvátením som si užil prvé desiatky minút. Počas nich sledujeme právnika v desivej, svojím značne svojským spôsobom nádhernej transylvánskej divočine (a následne v ruinách grófovho hradu). Bohužiaľ, ako pri každom filmovom spracovaní (okrem fenomenálneho Coppolovho), sa príchodom Draculu do mesta rapídne zhoršilo tempo aj atmosféra, na rad sa dostala nuda a s filmom som stratil vnútorný kontakt. Prečo Dracula vraždí posádku lode? Aby stroskotala uprostred mora a on sa utopil?

Mamba sa mi páčila viac. Ponúkla vcelku rafinovaný komorný súboj vystrašenej ženy so zabijackym hadom v dome. Jed ponúka banálnu seriálovú rukojemnícku krimi zápletku, do ktorej je nasilu vmontovaný had (tiež mamba). Mohlo by sa zdať, že Jed je lepší, lebo má zvučný kasting, ale nie, vyložene dobrý dojem zanecháva iba Sterling Hayden ako starostlivý dedko s mohutnou bradou a ešte mohutnejším hlasom. Najhoršie je, že had je iba občasný hosť, ktorý raz za čas zaútočí a zmizne. Šrámy zanecháva i britská polícia, ktorá sa nepredvedie práve v najlepšom svetle (hoci jej šéfuje Merlin z Boormanovho Excaliburu). Snáď len finálna Kinského bitka s hadom bola fakt nechutná, brrrrr.

Ak máte radi depresiu amerických nebezpečných ulíc, kde každý pozná každého a sem-tam niekto záhadne zmizne a nikto o tom nič nevie, hoci o tom v skutočnosti každý vie všetko, budete prvými minútami nadšení. Každý pozná každého, každý má prezývku, ktorá ho vystihuje resp. poukazuje na jeden z jeho najdôležitejších životných okamihov, všetci sú naoko priatelia, ale občas policajti niekoho ráno nájdu podrezaného v smetiaku s polámanými nohami, aby sa doňho zmestil. A nad všetkým sa týči „mesto“: špinavé a pochmúrne, ale pritom paradoxne plné života a príbehov. Mesto, nie človek, vyhrá. Opusteným a zničeným ľuďom zostane len zmar, dezilúzia, skepsa, únava a beznádej. Švédka Noomi Rapace sa predstavuje v rovnakej úlohe, akú hrala v Mužoch, ktorí nenávidia ženy a Pomste mŕtveho muža. To mi neprekáža, keďže sa obávam (po tom, čo som ju videl v Prometheovi a Babycall), že je to jediný typ, ktorý zvláda. V niektorých scénach vyzerá a správa sa ako staršia Lisbeth Salander. Ak sa budete nudiť, čo budete, zo srandy si predstavujte, že pozeráte jej spin-off. Hardy pripomína mierne retardovaného chlapíka, takže romanca s Rapace pôsobí ako vzťah zdravotnej sestry a chovanca ústavu. Vôbec sa k sebe nehodia, Noomi občas dokonca pôsobí dojmom, že si v spoločných scénach s Hardym grcla do pusy, ale prehltla to, aby nepokazila záber. Gandolfini je OK. Žoviálny, drsnejší, veci hovorí na rovinu. Postupne sa ale jeho postava premení na klišé. James sa snaží, aby nešlo o jednorozmernú figúrku, ale nemá šancu. Pomerne smutná rozlúčka. Zostala len snaživá Rapace, cool šteňa, svojím spôsobom zábavní Čečenci a zopár pôsobivých atmosférických minút „štvrti, ktorá stratila samú seba“.

Nesympatické herecké výkony všetkých zúčastnených, snáď s výnimkou Alana Rickmana (v jednej z jeho posledných rolí), ktorý sa príbeh snaží príjemne poľudštiť... ale príliš mu to nejde. Pobabraný, veľmi blbý film. Námet je na prvé počutie skvelý, až hitchcockovský. Kladie zaujímavé otázky. Ale pri bližšom zamyslení sa zistíte, že je to celé, proste, nuž, hm, hlúpe.

Bože, to zas bol film. Fukunaga mi asi chcel povedať strašne dôležité veci o vojne. Ako Mr. Pip s Hughom Lauriem. A ako Mr. Pipovi, ani jemu sa to nepodarilo. Ale čo mi vlastne chcel povedať? Že vojna je zlá? Že spolu s ňou prichádza šialenstvo? Že existujú detskí vojaci? To som dávno vedel a Cary k tomu nič nové/svoje/originálne nepridal. Len kĺže po povrchu a nie je zaujímavý. Iba minimum krát šokuje (mačeta). Po vizuálnej stránke to nie je najhoršie a detskí herci fajn (vrátane záverečného monológu pred „psychiatričkou“). Ale napríklad Idris Elba bohužiaľ pokračuje v úspešnom zošupe kedysi fenomenálnej kariéry. Hrá totálneho hajzla, tvorcovia sa ho ani len nesnažia čo i len na sekundu poľudštiť. Napriek tomu bol za svoj priehľadný, povrchný, suchý, nudný a neoriginálny prístup nominovaný na Zlatý glóbus. Nepresvedčivé, nudné a dlhé. Nebavilo ma to.