Grondal

Príliš veľa tém na to, aby ich jeden romantický film dokázal uniesť. Tvorcovia vzali zápletku filmu dosť velikášsky, keďže rozprávanie sledujeme v dvoch časových rovinách, pričom jedna z nich je zasadená do nacistickej okupácie malebného ostrova Guernsey.  Druhá potom na pozadí romantického príbehu hlavných postáv pomaly (naozaj dosť pomaly) rozkrýva čo sa vlastne udialo a prepája osudy ostatných postáv. Už kvôli spomenutému poňatiu je jasné, že na rozvinutie romantickej linky nebude toľko času ako je bežné, keďže nemôžte vo filme použiť náckov bez toho aby neukázali, že to boli hnusné zvieratá, čo je logické. Navyše v tejto „nacistickej“ linke máme vlastnú romantickú linku, ktorá aj keď je okrajová, odvedie pozornosť aj minutáž od tej hlavnej a táto preto nestihne prejsť všetkými klasickými fázami (niektoré tú vyslovene chýbajú!), čo má za následok, že romantický oblúk nepôsobí úplne prirodzene. Nechápte ma zle, stále sledujeme veľmi príjemnú romantiku, ale proste pod formou rozprávania sa moja pozornosť začala trieštiť a nemôžem sa zbaviť pocitu, že v tomto prípade by bolo menej viac a v takomto prípade by mohol film naozaj zažiariť. Aspoň že Lily James je tu sweet as ever, takže niektoré životné istoty stále držia. Takže tvorcovia nám servírujú romantickú jednohubku ako stvorenú na lenivé sobotné poobedie, čo môže byť ale práve to, čo človek v daný okamih potrebuje. P.S. Ten oficiálny plagát je fakt strašný.

Film tak temný, až sa v tejto temnote stráca. Po technickej ani hereckej stránke nemám v podstate čo vytknúť. To znamená, že všetky výtky smerujú k príbehu, ktorý až príliš pôsobí ako kompilát viacerých príbehov/poviedok, v ktorých niekto zmenil čas/miesto/obsadenie tak, aby sa tieto pretli a na mňa to bolo už trocha príliš. Každý z týchto príbehov je temný a tragický sám o sebe, ale v takomto spojení to už nepôsobí prirodzene... je to buď príliš veľká náhoda, ale Západná Virgínia je peklo na zemi. Okrem toho samotné témy nie sú extra originálne, keďže to že náboženský fanatizmus je ten najhorší vieme, že policajti bývajú prehnití a úplatní tiež vieme a vlastne vieme aj to, že ľudia sú iba tie najchytrejšie zvery na planéte. Ak radi sledujete príbehy z odvrátenej strany súčasného „divokého západu“, týmto filmom nestúpite vedľa, ak ale nie ste pripravený na temné konce, radšej sa mu vyhnite.

Kašlite prosím na „meta“. V poslednej dobe je zdá sa cool vytvárať vo filmových sériách odkazy na samých seba v podobe rôznych filmov vo filmoch/hier vo filmoch/..., ukazovať na to celý čas prstom, tváriť sa aké je to chytré a originálne a čakať uznalé potlapkanie po chrbte. Celé zle. Tento film bol tak „meta“, že sa stal pre mňa nepochopiteľným a keď tam začali postavy blúzniť o requeloch a legasequeloch, už mi bolo do smiechu, čo pri horore (aj keď ide o teenedžerský slasher) nie je dobrá vizitka. Už štandardom sú potom paranormálne schopnosti vraha, avšak keď sa nakoniec ukáže jeho identita a divák si v pamäti prehrá, ktože to tieto kúsky vystrájal, smiech vystrieda plač... čo sa síce k žánru hodí viac, ale this is not the way. V niektorých scénach film chce dokonca žmýkať emócie, čo je iba ďalší dôkaz, že tvorcovia úplne stratili súdnosť. V tejto alternatívnej realite sa síce ulicami Woodsboro opakovane preháňa Ghostface, táto anomália však prináša závideniahodnú odolnosť obyvateľov na guľky a hlavne bodné zranenia (čo je vo filmoch dosť nezvyklé), kde na zabitie je potrebný dvojciferný počet dodatočných otvorov a teda keď ste postrelený jednou guľkou, alebo ste mali v žalúdku 15 cm železa iba raz, tak zdravotníkom nestojíte ani za pohľad. Po hodnoteniach som čakal kvalitný slasher, ale dostal som iba ďalší dôkaz, že tieto dve slová proste nejdú dokopy.

Také umelecké a pritom civilné a silné. Toto som fakt nečakal. Film ma chytil v podstate hneď od začiatku, vykreslením „umeleckej chudoby“, žijúcej z ruky do úst, ale naplno. V prvej polovici som stále čakal, že kúzlo sa náhle zlomí, keď kormidlo rozprávania nasmeruje film do full art módu, to sa ale za celý čas nestalo a tento neustále balansuje medzi umeleckým uchopením a silnými ľudskými osudmi, ktoré sú tu servírované. Iba v pár krátkych scénach, naplnených vidinami a preludmi nepokojnej (a zdrogovanej) mysle, som mal pocit, že zachádzame až príliš hlboko. Koniec filmu som potom vyslovene hltal, plne zaujatý, čo sa mi v poslednej dobe stáva veľmi zriedka, ale tomuto filmu sa to podarilo. Pričítam to na vrub ako kvalitným hereckým výkonom (hlavne úplne neznáma Elsa Zylberstein hrala ako odtrhnutá z reťaze) tak aj skvelej hudbe, ktorá zaujala hneď na začiatku a potom v samom závere udávala vyslovene tón a bez nej by bol tento určite slabší. V niektorých aspektoch sa jedná o päthviezdičkový film a keď vezmeme do úvahy, že sa nejedná úplne o môj žáner, tak pre tých, ktorý holdujú umeleckejším kúskom by mal byť tento film povinnosť. Ostatný, dajte mu šancu, možno Vás milo prekvapí, rovnako ako mňa.

Oci, oci a teraz ten o tom ako pár U2 pesničiek zachránilo celý film prosím! Kde bolo tam bolo, za siedmimi streamovacími službami a siedmimi firewallmi bol raz jeden film bez originálneho nápadu, s nefunkčným svetom, s neplatnými zákonitosťami fyziky a plochými charaktermi a v tomto sa nachádzalo za hrsť pesničiek U2. Tieto pesničky boli remaknuté, väčšinou to boli iba úryvky, ale napriek nepriazni zlovoľného scenáristu, dokázali povstať a utiahnuť celý film. Koniec príbehu, zaľahnúť a spať. Nie, nebolo to až také zlé, pre cieľovku to môže byť až výborné, keďže je tu naozaj kopa známych songov naprieč spektrom hudobných žánrov, ale vážne nemôže aj pesničkový animák dávať väčší zmysel? Vážne?

Satira súčasnej spoločnosti zahnaná do extrému, v ktorom už pomaly prestáva fungovať. Film je plný naozaj vtipných scénok, kde pri niektorých z nich by som dal ruku do ohňa, že sa jednalo o improvizáciu. Na mušku si berie súčasnú, nielen americkú spoločnosť, v ktorej keď niekto povie, že biela nie je biela, ale čierna, nie aby ho všetci považovali za blázna a hlupáka, ale zástupy bláznov a hlupákov mu budú nadšene tlieskať a presviedčať sami seba, že to tak naozaj je. Vtipnosť a zábavnosť jednotlivých scénok je v tomto prípade najväčším kladom aj záporom filmu, keď tu sú niektoré postavy a situácie posunuté do takých absurdných pozícií, že prímera k súčasnej situácií sa pomaly stráca a priamoúmerne s tým sa stráca aj impact filmu. Keď sa však vykašleme na to čo chcel, alebo mohol film povedať, tak sa jedná o výbornú komédiu s výnimočne vypoitovanými scénami a plnotučnými postavami... keď sa na placi nachádza minimálne 7 oskarov (viac som nepočítal), tak by sa to malo prejaviť. Odporúčam každému, škoda len, že sa filmu nepodarilo prekročiť tú pomyselnú hranicu, ktorá delí kvalitné filmy od výnimočných. Možno nabudúce.

Mám rád priznané detektívky. Vždy dúfam/verím, že niekde na očiach sa skrývajú vodítka, ktoré ma privedú k odhaleniu identity vraha spolu s vyšetrovateľom, alebo dokonca ešte skôr. Avšak je to ako s kúzelníckym trikom, každý ho chce prekuknúť, ale keď sa to niekomu podarí, nakoniec je z toho aj tak sklamaný. V tomto prípade vidíme jasné náznaky možných podozrivých, avšak nevidíme žiaden usvedčujúci dôkaz a teda máme otvorených viacero možností až do samotného záveru, čo je dobre. Škoda len, že film predsalen nebalansuje ešte tesnejšie na hrane „odhalenia“, ale to by som už chcel asi príliš. Po vizuálnej a hudobnej stránke je film vyslovene výborný a spolu s kvalitnými hereckými výkonmi (áno aj Gal Gadot  tu hrá) ma poľahky vtiahol. Šróbovaná reč hlavného hrdinu má niečo do seba a škoda, že sa do tvorcovia neponorili kľudne aj hlbšie do nejakých dobových reálií aj čo sa týka reči, alebo charakterov, kľudne by som to dal. Síce som chválil vizuál, ale vo filme sa vyskytujú aj scény (najmä nejaké kamerové oblety), kde príliš bijú počítačové triky do očí, čo je škoda, lebo toto je tiež vec, ktorá narúša feeling z filmu. Ani spomínané výtky však nemenia nič na tom, že sa jedná o kvalitnú detektívku, takže pre fanúšikov žánru asi povinnosť a ani ostatný nestúpia vedľa keď dajú tomuto filmu šancu.

Akoby tvorcovia navštívili Oscarové švédske stoly, naložili si na tanier zo všetkého, ale nič nezvládli dojesť. Obrovské množstvo silných tém, ktoré sa navzájom prepletajú, ale čoskoro je jasné, že niektoré sú vo filme na silu a nemajú šancu vyznieť. Je to ako esencia oskarových ambícií s cieľom pokryť čo najviac nominácií (aj hereckých), avšak takéto filmy zväčša nedopadajú dobre, verejnosť ich odmietne, pretože vycíti, že to nemal byť úprimný film, ktorý chcel niečo povedať. Bez ohľadu vyššie spomenuté treba povedať, že všetci herci hrajú ako život a viacerým z nich tie nominácie bez problémov doprajem. Koniec filmu potom príjemne prekvapil, pretože po tom, čo ma tento svojim tempom pomaly uspával, zrazu sa niektoré veci spojili a mňa to zodvihlo z polohy ležmo... čo film veľmi potreboval, škoda len, že to neprišlo skôr. Ak vám sedia pomalé drámy, tu by ste sa mohli nájsť, ak ste ale alergický na tvorbu „pre akademikov“, tento film  by vám mohol rovnako spôsobiť anafylaktický šok.  Voľte múdro.

Psychologický film, ktorý toho môže ponúknuť omnoho viac, než len kontroverziu. Film bol všade prezentovaný iba cez svoju dráždivú formu, avšak to je nakoniec na ňom, to najmenej zaujímavé. V podstate sa jedná o psychologický sondu do sveta ženského kláštora a do toho, ako jeho beh dokážu formovať úplne bežné svetské záležitosti, ako napríklad túžba (po postavení, inom človeku, ...). Najzaujímavejšie je vyobrazenie Benedetty, ktorej vďaka režisérskemu uchopeniu nevidíme do hlavy a teda aj to ako som ju počas sledovania vnímal balansovalo medzi sväticou a diablom. Určite by som tento film neodporučil každému a sexuálna kontroverzia je v tomto prípade skôr zbytočná, pretože film by mohol rovnako dobre fungovať aj bez nej... ale bez niečoho podobného by to asi nebol Verhoeven.

Ako sa Marvel vrátil, tam kde ho všetci chceme vidieť. Prvotné hodnotenia a extatické výkriky nasvedčovali, že tentokrát nás čaká niečo viac než klasický Marvel, avšak tieto zrejme súviseli s dlhými filmovými suchotami viac ako s kvalitami samotného filmu. Ako som naznačil na začiatok, Marvel sa po Black Widow a Shang-Chi vrátil späť do prvej popcornovej ligy, čo je super, ale na bezbrehé nadšenie ani toto žiaľ nestačí. Film som si užil, dokázal naozaj fascinujúcim spôsobom prepojiť staré, spola zabudnuté pavúčie univerzá s tým súčasným bez toho aby sa samotný Holland strácal, alebo aby staršie inkarnácie boli iba ploché figúrky degradované na úroveň cameí, za toto treba vskutku vzdať hold. Rovnako chémia medzi hlavnými postavami fungovala na jednotku (napriek tomu, že budovanie vzťahu PP a MJ išiel do úzadia) a teda aj cena, ktorú musel na konci Spiderman zaplatiť mala svoju emočnú hĺbku, tj. opäť super. Jediný bod s ktorým mám problém je scenáristicky nezvládnutá prvá cca. tretina filmu, ktorá sa strašne skratkovito snaží nejako zaobaliť prepojenie toto kúsku s predchádzajúcim. Pôsobilo to na mňa, akoby na konci predchádzajúceho dielu (Spider-Man: Far from Home) mali scenáristi s týmto filmom úplne iné plány, ale potom prišiel niekto s nápadom na toto „multiverzium“ a aby to mohli zrealizovať, museli najprv rýchlo pozväzovať zanechané voľné konce. Bojovali so cťou, ale tento boj sa asi nedal úplne vyhrať, takže pocit uponáhľanosti a nejaké vyšumené zápletky predsalen zostali. V každom prípade, pre toho, kto má rád Marvel univerzum, alebo proste len poctivý filmový popcorn je toto povinnosťou, ktorá nemôže sklamať.