Grondal

Zaujímavá sonda do života človeka, ktorý svojim deťom nalinkuje úspech. Prím tu hrá naozaj postava otca sestier Williamsových, ktorý je načrtnutý z viacerých uhlov a v zásade film sa nebojí poukazovať ani jeho nejasné motivácie (robil to pre dcéry, alebo pre seba?). Toto jednoznačne kvitujem, pretože vďaka prístupu film má výpovednú hodnotu aj ľudí, ktorý sa nezaujímajú o ženský tenis. Problémom však je, že napriek povedanému mám pocit, že stále kĺžeme po povrchu. O problémoch profesionálneho športu do ktorého sú hádzané ešte deti, sa tu iba rozpráva a teda to netne do živého, deti sa tu nevyjadrujú k rozhodnutiam svojho otca a teda nevieme, či s nimi súhlasia/nesúhlasia a v 95% sledujeme iba ako sú vysmiate a nadšené, čo je v reále dosť nepredstaviteľné, keďže aj film ukazuje, že v rodine (resp. v manželstve) to dosť škrípalo. Toto všetko dokopy dáva pocit, že film poodhaľuje zákulisie vzniku tenisových legiend, ale kostlivci zostávajú bezpečne zavretí v skriniach a to aj napriek dĺžke filmu a zdanlivej hĺbke. Odpoveď na otázku, či bol Richard Williams génius, ktorý videl talent svojich detí, alebo iba blázon, ktorému vyšla stávka na jednu kartu, musí každý hľadať u seba.

Pokračovanie, ktoré svojho predchodcu zatieni vo všetkom na čom záleží. Pred návštevou kina som si dal opáčko pôvodného Top Gun-u a bol som prekvapený, že sa mi to páčilo viac, než ako som si pamätal. Podstatnejšie ale je, že v tomto prípade malo toto ohliadnutie naozaj zmysel, pretože nový Top Gun na pôvodnom filme vyslovene stavia, niektoré scény variuje a aj takýmto spôsobom buduje v prvých minútach veľmi silnú nostalgiu, ktorá ma okamžite vtiahla. V ďalších minútach film už rozpráva vlastný príbeh a vyslovené odkazy na predchodcu sa objavujú v presne vybraných momentoch tak, aby na seba nestŕhali príliš veľa pozornosti avšak pamätníka potešili, ale zároveň aby ich znalosť nebola podmienkou (je to už predsalen 35 rokov). Príbeh ako taký nehýri genialitou (vlastne pôsobí ako ukradnutý zo Star Wars), ale v tomto prípade to však toľko nevadí, pretože ďalšími možnosťami by bolo film podstatne predĺžiť, alebo by sa tvorcovia museli vzdať toho o čo im išlo v prvom rade a teda natočenie ódy na lietanie. Tvorcovia sľubovali priniesť do kinosál prelomový pocit z lietania a dokonale sa im to aj podarilo. Zábery z kokpitov stíhačiek miestami berú dych a pri Mavericovej “predvádzacej jazde“ som mal vyslovene zimomriavky. Keby aj pre nič iné, toto je niečo pre čo chcete vidieť tento film na čo najväčšom plátne a s čo najlepším ozvučením (v mojom prípade neľutujem ani jeden cent za masné vstupné do IMAX-u). Okrem vizuálnej stránky však film výborne funguje aj na emocionálnej rovine, kde mladá generácia pôsobí presne tak drzo sebavedomo, ako by som si predstavoval, Maverick je ten oldschool drsňák nerešpektujúci autority a romantické scény žmýkajú slzičky. Veľká vďaka Tomovi Cruisovi, ktorý nám opäť ukázal, že keď sa film točí so 100%-ným nasadením a zápalom, tak na finálnom diele je to neskutočne cítiť. Film ako taký síce nie je dokonalý, ale bol to setsakrametsky dokonalý kinozážitok.

Tomuto hovorím detektívny seriál. Síce sledujeme v podstate neoriginálne vyšetrovanie vraždy v ďalšom buranskom americkom malomeste (v takomto prostredí by som naozaj nechcel žiť), ale budovaná atmosféra a hlavne postavy zadupávajú tento nedostatok do blata. Malomestské prostredie je výborne vyťažené na previazanie jednotlivých postáv a rozvíjanie ich vzájomných vzťahov a príbehov, kde som mal doslova pocit, že tieto postavy žili aj pred udalosťami seriálu a budú žiť aj po ňom. Na tomto pozadí potom sledujeme herecký koncert Kate Winslet ako Mare, ale výborne jej sekunduje aj zvyšok kastingu. Škoda len, že niektoré linky predsalen trocha vyšumia, resp. musia uvoľniť vo vyšších dieloch priestor hlavnej zápletke, čo je trocha škoda. Počas sledovania som si hovoril, že sledujem veľmi dobrý seriál, ale až posledná epizóda ma utvrdila v tom, že toto je niečo extra. Tvorcovia si podržali karty pri tele, takže do samého konca si podržali niekoľko prekvapení (škoda len jednej deus ex machina) a potom samotný záver bol presne taký ako som si predstavoval, dostatočne dlhý aby mohli emócie dozrieť a divák mal príležitosť prežuť toto posledné sústo. To, že seriál nekončí čistou depresiou, ale máme tu aj iskričku svetla v temnote ma potom vyslovene potešilo. Fest odporúčam.

Je to tu zas, komiksovka Sony style. Absolútna absencia ambícií. Tvorcovia sa nesnažili vytvoriť film, ktorý by stál za reč... takže mi nestojí za reč.

Hraný film, ktorý mal byť animovaný. Úprimne nerozumiem vysokému hodnotenie. Dejovú líniu s Donut Lordom, by som okamžite, bez milosti zabil. Bolo to divné a zbytočné + rodinný bonding... vôbec to na mňa nefungovalo, čo však môže byť spôsobené aj hereckými výkonmi nádejných Sonicovych rodičov, z ktorých išla energia ako z vypchatych lenochodov. Kapitola sama o sebe sú digitálne triky, ktoré sú strašné. Aby som bol presný, väčšinou sú priemerné, ale tie strašné pasáže (takúto hroznú digitálnu lavínu len tak neuvidíte) všetko ostatné úspešne zatienia. Ako som naznačil, ak by tento film bol animovaný, vyzeral by lepšie, mohli by zahodiť Donut Lorda a mohli by sa poriadne odviazať.

Filmy o súbojoch kapiel (najmä tých školských) sú moja slabina... a je to vonku. Máme tu outsiderov, ktorých život je metal (+-), kvalitnú montáž (aka. z dreva na bubeníckeho borca rýchlo a ľahko) a teda samozrejme finálny súboj kapiel, ktorý je však v tomto prípade oholený až na kosť. Ako náplasť dostávame ľahkú teen romantiku, ktorá naozaj funguje, na čom má určite zásluhu casting. Všetci hlavný predstavitelia sú super, veril som im to, chémia fungovala a bolo to cítiť.  Prvé cca. dve tretiny som si vyslovene užíval všetky klasické klišé, bez ktorých sa tieto filmy nezaobídu a aj menej tradičnú linku a už bolo treba to iba nepokaziť. Toto sa však nakoniec celkom nepodarilo, pretože v poslednej tretine film náhle spomalí a ešte aj zahne do zlej uličky, pretože príliš dlho sledujeme konflikt medzi hlavnými postavami resp. postavami a realitou, miesto toho, aby sme sa všetci pripravovali na finálny súboj. Ako som spomínal, keď tento príde nemá dostatočný buildup a celkovo, akoby to bola iba povinná jazda a nebol mu venovaný dostatočný priestor ani vyznenie. Škoda premrhaného záveru, ale aj tak som si film užil, takže odporúčam všetkým podobne postihnutým ako som ja... a vy ostatný, vy si ho dajte dajte ako ľahkú oddychovku za 3*.  P.S. Za Prelude od Johanna Sebastiana Bacha, ktoré sa mi spája s milovaným Master & Commander bodík k dobru.

A bit much. Čakanie na film, ktorý prelomil prekliatie herných adaptácií stále trvá. Tentokrát (ako už asi viackrát) za to môžu malé ambície tvorcov, ktorý predpokladali, že keď sa známu hernú značku naplácajú tonu digitálnych atrakcií, tak to predsa musí každému stačiť. Ak by sa jednalo o netflixovskú jednohubku, tak dajme tomu, ale ak plánovali tvorcovia vytvoriť niečo ako novodobého Indiana Jonesa, tak je to zúfalo málo. Osobne si myslím, že teda tvorcovia cielili na Indiana Jonesa, ale vytvorili https://www.csfd.sk/film/134099-honba-za-pokladom-templarov. Film na mňa pôsobil najlepšie v konverzačných scénach, kedy niektoré „slovné prestrelky“ triafali do čierneho, aj keď chémia medzi Hollandom a Wahlbergom miestami naozaj krívala. Akcia je potom divoká a opuletná, len jej chýba vnútorná logika, ktorá oddeľuje kvalitné filmy od jednoduchých digitálnych atrakcií (to, že tu budú opäť porušené snáď všetky fyzikálne zákony bolo jasné od prvého traileru). Ak ste teda po celom dni unavený a máte pocit, že už nedokáže vymyslieť ani čo si dáte na večeru, je ten správny čas na Uncharted.

Veľmi japonské a veľmi pekné. Ak by som to chcel veľmi zjednodušiť, tak tu máme teen romantiku popretkávanú časovými paradoxami. Viac tam toho fakt nie je, ale príbeh je podaný naozaj s citom a emóciami, ktoré dokážu strhnúť + keď sa k tomu pridá veľmi pekná animácia (objektívne kvalitu nedokážem posúdiť, keďže anime film vidím jeden za dekádu), tak viac mi ani netreba. Dojem potom mierne narúšajú niektoré logické kiksy (hlavné postavy fakt „nenavnímajú“ meno svojho „tela“ a ani dátum?!?), ale v celkovom kontexte sa dajú odpustiť, keďže aj keď sú spomínané časové paradoxy dôležité, tvoria v podstate iba kulisu. Režisérsky ťah, keď z času na čas dostaneme zábery „kamery“ z uhla, ponúkajúceho výhľad pod sukňu hlavnej hrdinky považujem za japonský kolorit, ale našincovi to môže pripadať zvláštne (hlavne keď tieto nie sú nejako „dejovo odôvodnené“). Nedá mi nespomenúť hudbu, ktorá sa mi k filmu veľmi hodila, bola dosť výrazný na to, aby som si ju aktívne uvedomoval v tom dobrom slova zmysle. Nechápem komentáre, ktoré sa obúvajú práve do hudby... dotyčný asi nevedia predýchať japončinu. Vo výsledku teda tým, čo sa romantike aktívne nevyhýbajú, odporúčam bez ohľadu na anime balenie.

Ultimátny mix súčasného all in one poňatia tvorby filmov. Animované filmy pre presnejšie definované publikom boli vždy veľkou vzácnosťou, ale v súčasnej direct to stream dobe zdá sa úplne vyhynuli a keďže sa tieto potrebujú trafiť do vkusu všetkých a úspešne sa vyhnúť čomukoľvek čo i len minimálne kontroverznému, všetky sú ako cez kopirák a šanca, že dostaneme niečo originálne klesá na nulu. Keď bolo kedysi „pero mocnejšie ako meč“, v súčasnosti je „kalkulačka mocnejšia ako pero“. Ostáva len dúfať, že sa nájde ešte niečo mocnejšie ako kalkulačka štúdiových účtovníkov. Film ako taký je v poriadku a nič tu nie je vyslovene zlé. Máme tu mix čínskych rodinných motívov so súčasnou západnou kultúrou, ale ich stret je vykastrovaný, takže na akékoľvek pnutie v tomto ohľade môžete rovno zabudnúť, na druhú stranu animácia je solídna a humor (na ktorý sa tu hrá v prvom rade) občas funguje. Ako to tak býva, už priemerné zapojenie mozgu pri zápletke/deji (alebo keď vypláva na povrch tajomstvo hlavnej hrdinky) je vyslovene na obtiaž, nerobte to. Kvarteto hlavných postáv som po prvých desiatich minútach úprimne nenávidel a myslel som, že tú afektovanosť proste nedám... ale dal som, zvykol som si, a po nejakej dobe mi už aj prestala aktívne vadiť. Juhúú. Zakončime to v pozitívnom duchu a teda ak ste dievča, 13 – 15, máte pocit, že svet dospelých čaká iba na vás, choďte do toho... ostatným odporúčam znížiť očakávania čo najnižšie.

Tak takto si predstavujem poriadny batmanovský film. Batman nie je hrdina, ktorý sa len tak dá chytiť a použiť, nemá tie samonosné superschopnosti ako hrdinovia od Marvelu, Batman najlepšie funguje vo svojom prirodzenom prostredí, v Gothame. V Gothame, ktorý je esenciou rozkladu a skazenosti, s ktorou sa v takej, či onakej podobe a miere stretávame všetci každý deň – korupcia, zneužívanie moci, bezcitnosť -  a ktorá môže nachádzať živnú pôdu všade, keďže vychádza z ľudských chýb. Film má síce takmer tri hodiny, ale aj tak tu našťastie nemusíme sledovať x-tý hrdinský origin a prichádzame takpovediac priamo do stredu diania, bez zbytočných vysvetľovačiek. Áno, verím, že každý, kto sa vydá na film „The Batman“, vie, že jeho rodičia boli zastrelený v akejsi zadnej uličke a že ho to poznačilo. Tvorcovia v tomto prípade dodali to, čo bolo v podstate sľubované a teda detektívku, v ktorej sa hlavný hrdina väčšinu času prehrabuje v ľudskej špine a zjednodušene povedané rieši iba ďalšiu sériu zločinov, ktoré sa však nakoniec stanú až veľmi osobnými. Celý film stojí (a nepadá) na precízne budovanej atmosfére Gothamu a postavách, kde aj tie menšie sú veľmi dobre načrtnuté a hlavné s prehľadom ťahajú celý film (dokonca aj Pattinson, ktorého som sa bál aj po traileroch, to s prehľadom dáva... ale tu určite pomáha, že Bruce Wayne má minimum priestoru). Štandardné batmanovské gadgety sú potom príjemnými „odkazmi“ na klasické poňatie Batmana, ale pre fungovanie filmu nie sú kľúčové. Nakoniec zostávajú negatíva a tie sú dve. Prvým je stopáž, kde som mal pocit, že na príbeh, ktorý film rozpráva je naozaj príliš dlhá, ale dobrou správou je, že po zamyslení nedokážem povedať, kde by som ubral tj. nebolo to tak, že by nejaká pasáž bola zjavne nadbytočná... len pocit prehnanej stopáže pretrval. Možno pri kratšej stopáži by utrpela atmosféra, ale to sa už asi nikdy nedozvieme (nepočítam so skrátenou verziou, ktoré u niektorých iných filmov vznikli 😊). Druhé negatívum je potom ešte subjektívnejšie a abstraktnejšie ako to prvé a teda, že film ma nedokázal v žiadnom momente úplne strhnúť. Všetko v ňom funguje tak ako má a asi aj tak, ako chcel režisér, ale u mňa nenastal ten wau okamih, ktorý delí výborné filmy od výnimočných. Strašne by som chcel aby to tu bolo, ale žiaľ. P.S. Ak ďalšie filmy s Batmanom, toto je cesta. Sám o sebe má natoľko košaté univerzum s desiatkami záporákov, že týto by vystačili až do súdneho dňa... prosím nie ďalšie Justice League.