Grondal

Riadne nabrúsený výlet do kuchyne. Celý film je točený „na jeden záber“ a kde pri klasickom snímaní, by bol určite taký nemasný/neslaný, tak toto spracovanie ho vyslovene nabilo energiou. Keďže sa nachádzame iba na pôde jednej reštaurácie, tak v podstate akoby sme sledovali skôr divadelnú hru ako film a teda príbeh ide tiež viac do úzadia a v popredí sa nachádzajú herecké výkony a emócie, ktoré herci musia preniesť na publikum. Na mňa to proste fungovalo. Ku koncu tvorcom však predsalen trocha ušla ruka keď si neodpustili zbytočnú doslovnosť a lacné tlačenie na emócie. Odporúčam pre fanúšikov komornejších kúskov... a vlastne aj tým ostatným, aby si trocha rozšírili filmové obzory.

Takéto spojenie humoru a gore sa tak často nevidí, mám však pocit, že severská kinematografia k takýmto kúskom celkom tiahne. Tento typ filmov vidím od Netflixu najradšej, pretože by si iba ťažko hľadali miesto a divákov v kine, ale v streamovacích službách môžu pekne doplniť mainstreamovú ponuku politicky/spoločensky korektných veľkofilmov distribuovaných v kinách. Dej je vo svojej podstate jednoduchučký prvá polovica filmu slúži hlavne na to, aby sa všetky pušky navešali na steny, takže tu film trocha strácal moju pozornosť, ale keď sa z týchto pušiek začne strieľať, tak to stojí za to. Pri všetkom tom explicitnom násilí, ktorého sme v druhej polovici svedkami, som sa nestíhal diviť, ako úsporne, ale účinne dokáže režisér a scenár pracovať s drobnými náznakmi nahodenými v úvode, aby tieto film neskôr zúročil a všetky nitky sa pekne posplietali. Ak Vás teda nejaké to vykúkajúce črevo nerozhodí, určite choďte do toho a čím menej budete o filme vedieť, tým lepšie pre vás.

V podstate art, ktorý sa dá pochopiť. V základe sa jedná o klasický art – čiernobiele, minimum postáv, prakticky absencia hudby a prekladané citátmi z kníh, resp. pohľadom detí a tínedžerov na svet a budúcnosť. Viem čo si myslíte, toto nemôže dobre dopadnúť. Spočiatku to tak naozaj vyzeralo. Čiernobielu štylizáciu som nechápal do okamihu, kým som neakceptoval, že vlastne sledujem film o vzťahu dospelých a detí, prípadne spoločnosti dospelých a detí. Potom to začalo dávať zmysel v tom, že minimalistické zobrazenie nechce odvádzať pozornosť od toho, čo sa vo filme hovorí, pretože to je podstatné. Od tohto okamihu môj záujem konštantne rástol v podstate až do konca filmu. Myšlienky aj to, akým spôsob Johnny nachádza cestu k synovcovi, ako sa s ním rozpráva mi dávalo zmysel (otázkou je, či by to rovnaký zmysel dávalo aj niekomu, kto má deti) a teda hoci stále sledujeme v podstate artovejší kúsok je jasné, že tvorcom išlo v prvom rade o to, aby dokázali odovzdať svoje posolstvo, čo je dobre. Hereckému obsadeniu sa potom nedá absolútne nič vytknúť, všetko sedí, je to civilné, uveriteľné... presne ako to film potrebuje. Ak ste unavený veľkoprodukciami, alebo tuctovými VOD výplachmi, skúste dať tomuto šancu a možno budete príjemne prekvapený... rovnako ako ja.

Duna. Duna je pre sci-fi niečo ako Pán prsteňov pre fantasy. Sú to základné kamene svojich žánrov, ktoré v podstate nezostarli a majú svojim čitateľom čo ponúknuť aj po desiatkach rokov od svojho vzniku. Pri sledovaní tomto filmu som pocítil niečo podobné ako svojho času pri sledovaní Spoločenstva prsteňov a teda nejaké hlbšie súznenie a pocit, že toto naozaj môže byť spracovanie, aké si táto knižná legenda zaslúži a na ktoré fanúšikovia čakali. V tomto prípade sa to nedá tvrdiť s istotou, pretože polovica príbehu nás ešte iba čaká, ale môžem povedať, že na druhý diel (ktorý našťastie už bol potvrdený napriek zmiešaným korona tržbám) to bude sakramentsky dlhé čakanie. Na druhú stranu musím povedať, že tento film z môjho pohľadu nebola taká láska na prvý pohľad ako v prípade spomínaného filmového Spoločenstva prsteňov.  Prvú tretinu som s filmom vnútorne bojoval počas dlhých scén mimo Arrakis, v druhej tretine som sa zžíval s vyobrazením púštneho sveta a poslednú tretinu som si vyslovene užíval, keď všetko zapadlo na správne miesto. Na rozdiel od väčšiny iných filmov, tomuto doprajem aj druhé zhliadnutie z pohodlia gauča a skúsim, či si po "naladení" z kina dokážem rovnako vychutnať aj prvé dve tretiny. Toto dielo (pretože mám pocit, že pán režisér sa snažil stvoriť dielo a nie "iba" film) nemusí sadnúť každému, ale rozhodne by mal každý skúsiť, či je práve on/ona tou osobou pre ktorú bol tento film natočený, pretože ak áno, môže z toho byť naozaj výnimočný filmový zážitok.

Akože OK, ale už mám dosť Disney animákov, kde sú zápletka a celý buildup filmu vybavené 5 minútovým flashbackom. Mám pocit, že sa to stáva pravidlom a je to neuveriteľne lenivé (načo sa budeme obťažovať čímkoľvek okolo, my chceme Rodinu Madrigal nasetupovanú v Cassa Madrigal hneď teď!). Taktiež mi vadilo, že rodinné hodnoty, ktoré film vyzdvihuje so samotnou zápletkou nie sú nijako prepojené... „zázrak“ mizne pretože členovia rodiny nerobia čo chcú? WTF?!? Asi som to celé nepochopil. Ďaleko viac by sa mi páčila „klasická“ zápletka, že dedinčania Madrigalovcom závidiach ich magické schopnosti a magický dom a chcú ich o čarovnú sviecu pripraviť... pretože to, že ich celá komunita uctieva naznačuje, že dej sa neodohráva na zemi medzi ľuďmi, ale skôr v akejsi praďalekej galaxii. Čo sa mi páčilo bola jednoznačne animácia a zákruty príbehu tiež neboli márne. Záverečná scéna potom zapôsobila tak ako mala, čo tento film do značnej miery zachraňuje, pretože to znamená, že som si k postavám našiel cestu navzdory výhradám spomínaným vyššie. Nie je to asi animák pre malé deti, ale obávam sa, že ani pre dospelých a preto z neho nebude ohromená ani jedna kategória.

Opäť iný Marvel, ale tento krát podľa mňa krok vedľa. Chloé Zhao sa jednoznačne snažila dať filmu hĺbavejší punc než býva na komiksovky zvykom a priniesť dokonca nejaké posolstvá, ale žiaľ výsledok ťahá k zemi najmä chýbajúca atmosféra a akási nekonzistentnosť (medzi rozprávaním, príbehom a aj postavami). Akoby Marvel kopíroval chyby DC. Snaží sa rozprávať príbeh o záchrane ľudstva, ale to v tomto filme nemá žiadnu úlohu. Ťažko sa dá budovať nejaká atmosféra iba tým, že sa o záhube ľudstva iba hovorí, ale prakticky žiadny ľudia sa na plátne nenachádzajú, nevedia že im niečo hrozí a nikomu sa nič nestane. Takto to proste nejde. Ďalší faktor, ktorý zabíja atmosféru, je dávkovanie informácií, resp. „šokujúcich odhalení“, ktoré pripomína kydanie pomyjí prasatám do hrantu. Polovicu filmu na toto „odhalenie“ čakáme a keď to príde, menej zaujímavý spôsobom sa to už asi spracovať nedalo. Posledná vec, ktorá filmu podráža nohy je klasická nezraniteľnosť/nesmrteľnosť postáv, takže nielenže som sa nebál o osud sveta, ale ani o osud postáv (čerešnička na tortičke je, keď jedna z postáv má schopnosť liečenia, ale táto je absolútne zbytočná, pretože keď sú iné postavy napr. prebodnuté... doslova skrz naskrz, tak toto zranenie v prestrihu zmizne a nikto ani nemrkne). Technické spracovanie je na úrovni a podľa mňa mňa sa všetci snažili, aj s režisérkou, ale toto sa proste nepodarilo. Hollywoodska politika pokrytia čo najväčšej množiny rás a sexuálnych orientácií potom pôsobí stále rovnako prvoplánovo a upachteno. Donedávna som tvrdil, že Marvel univerzum zarába preto ťažké prachy, lebo každý film je svojský, ale hlavne kvalitný. Tento obraz však v posledných filmoch dostáva trhliny.

Tak takýto hlúpy film, to sa len tak nevidí. Celý príbeh je postavený na absolútne neuveriteľnej znôške predpokladov, ku ktorým však systematicky nedáva žiadne odpovede. Finch je totiž génius a tým nemyslím štandardný génius ako nejaký trápny Einstein, ale absolútny "boh" medzi ľuďmi, ktorý sám počas apokalypsy nielenže stvorí umelú inteligenciu, ale ešte aj bezchybné robotické telo bez potreby napájania !?!? iba preto, aby sa tento "Jeff" staral o jeho psa, keď sa on pominie. Wtf? Dokonca do robota vloží základné Asimovove zákony robotiky ako "nemôžeš ublížiť človeku bla bla", ale nad týmito nudnými zákonmi stojí najdôležitejší zákon, a teda že psovi sa nesmie nič stať. WTFFF? Pomiňme na chvíľu Finchove sociopatické sklony a pozrime sa na samotný dej. Tento je deravý ako ementál, plný logických lapsusov a nefukčných scén, ktoré iba vyšumia do prázdna takým spôsobom, že som mal pocit, že snaživý ujo v stržni vystrihal polovicu filmu (a v tejto sa nachádzali aj vysvetlenia ohľadom fungovania sveta). Nemôžem si pomôcť a musím dať jeden príklad za všetky ... -> Finch vysvetľuje "Jeffovi", že musia ísť pomalým tempom aby neminuli všetko palivo -> Jeff privedie všetkých do pasce (podľa Finchovych slov) nastraženej zlými ľuďmi, ale títo nechcú úbohé obete v tejto "pasci" prepadnúť, ale na odchode ich začnú sledovať na aute -> začína akási podivná automobilová naháňačka v ktorej teda na spotrebu nikto nehľadí a Finch na Jeffa zúrivo reve aby na to šliapol -> pri následnom pokuse striasť sa prenasledovateľov Finch "stratí svoj shit" a prichádza o kus techniky, čo zhodnotí tak, že sú v prdely (parafrázujem) ------> nakoniec palivo ani stratená technika nikomu nechýba, dokonca ich už nikto ani slovkom nespomenie!?!?! Psycho. Film pôsobí dojmom, akoby si Apple najal na napísanie scenára fanúšika Wall-eho a Marťana, ktorý však len tak mimochodom predtým podstúpil lobotómiu. Aby som však iba nehanil, tak technická stránka je celkom podarená, na film sa dobre pozerá a aj Hanks stále remeslo ovláda. Okrem toho sa filmu sa na konci akýmsi zázrakom podarilo zo mňa dostať aj nejaké emócie, čo som nečakal, takže za toto si pripisuje malé plus.

Ťažký život NPC. Našťastie v tomto prípade sa pozeráme na zábavný rodinný film, takže NPC svoje príkoria nesú s úsmevom na perách a ani po tom, ako zo seba strhnú jarmo svojho zdrojového kódu neuvidíme krvavý kúpeľ keby by sa rozzúrené charaktery išli vybúriť na svojich hráčskych utlačovateľoch v duchu starej dobrej revolúcie. Film si vo svojej prvej polovici celkom trefne uťahuje z logiky počítačových hier a hojne využíva najrôznejšie popkultúrne odkazy a dokonca aj cameá youtubových hviezdičiek, aby sa v druhej polovici naplno pustil do boja s korporátnym, skazeným, po peniazoch túžiacim zloduchom. Film je síce farebný, ale ak sa bavíme o charakteroch jednotlivých postáv, tak tu si tvorcovia dokonale vystačili iba s čiernou a bielou. Od začiatku je jasné o čo komu ide a kam film smeruje, jediné čo jasné nie je, je koľko zábavy si pri tom užije divák, koľko zábavy sa podarí z témy vydolovať. Našťastie celkom dosť - film rýchlo odsýpa, postavy sú sympatické (alebo nesympatické, tak ako to má byť) a aj tá romatická linôčka zafunguje. Nakoniec škoda toho množstva technických nezmyslov ala "na ktorom servery je oceán?", ktoré musia byť snáď moc aj na ľudí, ktorý nie sú od IT fachu.

Ako psíček a mačička točili film. Jednotlivé časti filmu nie sú zlé, ale sú podľa mňa veľmi nešťastne namiešané. V podstate všetky akčné scény sú prefláknuté v traileroch, čo jasne dokazuje bezmocnosť pri propagácií filmu, keď celá stojí práve na akčných scénach, ktorých je vo filme pomerne málo. Postavy ako také sú celkom zaujímavé a aj alternatívna história má niečo do seba, ale opäť film to nedokáže dostatočne predať, rozprávanie drhne a ja strácam záujem. Pre mňa okrem pár akčných scén iba šedý priemer na ktorý rýchlo zabudnem. Matthew Vaughn by sa mal posunúť ďalej, pretože táto téma je už vyťažená.

Kvalitný obal, ale slabá náplň. O osudoch značky Gucci a rodine jej zakladateľov som pred týmto filmov nevedel v podstate nič a teda som mal asi prehnané očakávania. Čakal som nejaký zamotaný príbeh plný klamstiev a bodania do chrbtov (obrazne) a to som vlastne dostal, ale všetkého spomenutého tu bolo menej ako by som rád. Preto som stále čakal, že niekto poriadne „zakúri pod kotlom“, čakal, čakal a film skončil. Hneď treba dodať, že po hereckej stránke bolo všetko v najlepšom poriadku (dokonca ani Adam Driver ma neiritoval), len proste príbeh ma po ceste stratil. Rovno teda hovorím, ak budete mať inak nastavené očakávania, môžete si tento film užiť.