Ephemeris

Absolútna špička medzi dokumentami na tému maliarstva. Záživné od začiatku do konca, skvelá hudba, zábery prírody, fundované názory odborníkov. Ale ani najlepší dokumentarista by nenatočil zaujímavý film, ak by nebola fascinujúca už jeho samotná predloha. A tou je život Gauguina, ktorý opustil pohodlný bohatý život v Paríži a vydal sa hľadať svoje šťastie až na koniec sveta, kde trel biedu chudobný ako kostolná myš. V rámci umeleckých kruhov sa ale chudoba považuje za jeden z hlavných predpokladov pre umeleckú tvorbu (teda platilo to aspoň u básnikov, u maliarov je to diskutabilnejšie). Klobúk dolu pred talianskou produkciou.

Problémy ľudí, ktorí všetko svoje osobné šťastie hľadajú vo vzťahoch. Bravo. Film (a realita všade navôkol) je jasným dôkazom, s akým úspechom sa to deje. Ako čerešnička na tortičke prichádza vkus hlavnej hrdinky. Nóri vo všeobecnosti vyzerajú dobre, solídna výška (vďaka množstvu skonzumovaných rýb), pohľadné tváre. No ale títo dvaja figuranti, osudové lásky jej života?! Potom mi však došlo, že film sa zrejme snažil o maximálne priblíženie k realite. Nuž a tá je šedá, to vieme. V konečnom dôsledku naozaj jeden z najvýraznejších počinov poslednej doby.

Island nezvykne sklamať. Osobne ma zaujímal hlavne herecký výkon bývalého starostu Reykjavíku Gnarra. Ten človek sa nechal v kancelárii fotiť s nohami na stole, ružovými nohavicami a žltými topánkami. Zúčastňuje sa snáď každého pochodu gejov na svete a voľby vyhral s programom, že do ZOO zabezpečí ľadového medveďa a osušky pri bazénoch budú zdarma. Bohužiaľ, ako humorista ma Jón Gnarr nakoniec nejako neberie... Pár geniálnych scénok sa nájde (rodinná oslava po doktorskej "promócii"), ale je to len lepšia trojhviezda...

Po dvoch hodinách čumenia na usmievavé japonské tváre stále nechápem, čo malo byť predmetom a zápletkou tohto filmu. Ani najmenší náznak konfliktu, všetci sú k sebe úžasne ohľaduplní, vo všetkom sa navzájom podporujú, stále ochutnávajú nejaké úžasné jedlá. V škole neexistuje žiadna šikana, dospelé dcéry vždy odpustia svojim rodičom, že ich opustili, no proste nič sa nedeje, všetko je v pohode... Taký malý japonský raj... Alebo proste vypili príliš veľa domácej pálenky z tých svojich sliviek.

Keď sa slávneho britského horolezca Malloryho pýtali, prečo vlastne ľudia lezú na hory, tak povedal: "Ľudia lezú na hory preto, lebo sú". Nuž asi tak. Táto zábavka, pre mňa (a zároveň drvivú väčšinu svetovej populácie) absolútne nepochopiteľná, iste niekomu môže spôsobovať potešenie. Ostatní budú krútiť hlavou. Existujú dva druhy rizika = nevyhnutné a zbytočné. To nevyhnutné človek podstúpi tak či tak, tomu zbytočnému sa zásadne vyhýbam. Och, a tie patetické reči typu: robíme to pre Nepál, robíme to pre ľudstvo, robím to pre svoju mamu... ale no tak, chlape, robil si to len a len pre seba a svoje zviditeľnenie! Ale budiž, scenérie a obrázky berú dych. Nádhera.

Nóri mali akosi vždy peniaze a odhodlanie na podobné absurdné aktivity ďaleko od svojej vlasti. Od bojovníka proti maďarizácii Bjørnstjerneho Bjørnsona až po dnešné nórske fondy. Film je zaujímavý, pár vecí trochu kazí dojem (nič nie je jednoduchšie ako pod pazuchu chytiť žraloka modrého a vypitvať ho na palube, Herman Watzinger bol reálne asi najväčší fešák z expedície, tu ho hrá nevhodne vybraný pucko). Heyerdahlova metóda sa vždy javila ako veľmi nevedecká a dnes ju už veľa odborníkov spochybňuje, čomu sa asi netreba diviť.

Začiatok bol veľkolepý, takisto koniec. Že sa medzitým vyskytli hluché miesta a ku koncu sa hromadili nelogické rozhodnutia a chovanie hlavnej hrdinky, odpúšťam. Moja zásada, že päťhviezdu má automaticky každý film, ktorý dostane slzu z môjho cynického oka, stále platí.

No tak toto je absolútna pecka! A sem sa musím raz dostať...

Bez ostychu priznávam, že som videla len prvú časť. Ale mám sa obžúvať pri počúvaní lámanej slovenčiny, sledovaní scenáristickej bezradnosti a (márnych) pokusoch o citové vydieranie? No to teda NIE! RTVS hovorí o úspechu a vysokej sledovanosti, ale podľa mňa sa iba pokúša zamaskovať jedno gigantické fiasko. Pani scenáristka JurkemikOVÁ (áno, Vy ste možno dostali slobodu nepoužívať prechyľovaciu koncovku -ová, ale ja mám aj naďalej slobodu oslovovať Vás v súlade s pravidlami slovenského jazyka), už to vzdajte a nájdite si inú živnosť. Tento seriál je absolútny odpad, kráľovský odpad, odpad odpadov!

Čiernobiely sentimentálny film o ľuďoch po štyridsiatke s čistou dĺžkou 77 minút? Tak presne také niečo by mi mohlo urobiť dobre. Život sa musí žiť dopredu, pochopiť sa dá však len spätne. Povedal dánsky filozof. A ešte starší grécky pán zase povedal, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Všetko toto je veru pravda, tak sa s tým zmier!