Plaque

Rozprávka o tom, ako sa štyri televízie spojili, aby vygrcali rozprávku o neskutočne impozantnej osobe, ktorá ponúka milión omnoho zaujímavejších námetov na spracovanie. Ak je toto pocta Márii Terézii k jej narodeninám, tak sa musí v hrobe obracať. Nie, nechcel som, aby z toho robili dokument, ale takisto som nečakal, že to bude kostýmovo vymakaný remake Angeliky, ktorý úplne odignoruje skutočne silné stránky jej osobnosti (a takisto ľudí okolo nej). Ak si štyri krajiny uctievajú panovníčku, ktorá bola taká, ako je vykreslená v tejto srákorine, tak nám, priatelia, musí poriadne jebať. PS: Jedno veľké pozitívum to predsa má - potvrdilo sa, že len podobnosť originálu, na stvárnenie akejkoľvek postavy, nestačí.

Ako si tu tak prechádzam komentáre miestnych odborníkov, nestačím sa diviť, ako môže byť tak hejtovaný seriál na tak slušnej percentuálnej pozícii v neohrozenej červenej... WD majú dosť chýb a väčšinou vieme aké, spomeniem len tie najdôležitejšie - častá vata v dialógoch, nelogické správanie postáv, časté riešenie problémov so scenárom na spôsob "a potom z húštia zrazu vyskočí zombie", nudné filozofovanie nad práve odjebanými mŕtvolami, krutoprísne zábery na uplakané oči a pod. Ale takisto to má šťavnatú hnilobnú príchuť, variácie vývoja deju a nových ohrození (ruku na srdce, ak by sa stále potýkali iba s mŕtvolami, tie kúsavé krásavice by rýchlo stratili šmrnc), vývoj postáv - páči sa mi, ako sa v prvej sérii priposierali z každého zombíka a teraz to kilujú ako tekvice na poli, ako nie je žiadna postava svätá a ktokoľvek kedykoľvek zhebne, a mnohé ďalšie. WD je jednoducho seriál, ktorý má čo ponúknuť, ale zároveň má aj čo pokaziť. Ak sa budem pristavovať pri každej chybe, každej nudnej pasáži, pri každom nelogične, tak budem dávať hviezdy rapídne dole... Lenže ja nechcem, zatiaľ nie, ešte stále ma to v celku baví a s nádejou pozerám do budúcnosti, že tvorcovia zabudnú na telenovelový nádych a budú sa venovať tomu, aby to bolo stále pútavé a zaujímavé.

Každý predsa vie, že ak príliš tlačíš na pílu, poleno nerozrežeš, ale naopak, píla sa v ňom zasekne...

Nebola to Obecní škola, ale aj tak... Veľmi ľubivý film s typickou svěrákovskou fantáziou a zaujímavým pohľadom na zaujímavosti všedných dní počas vojny... Áno, uznávam, že to bolo miestami patetické, ako moje hodnotenie a komentár, ale niekedy ani tá patetičnosť nie je na škodu a môže vás celkom pobaviť... A čo je pri umení dôležitejšie, než zábava?

Tento komediálny vygrcanec žmýkajúci skvelú predlohu a hrajúci sa na bububu horor so strašne cool odkazom, bol úplne na hovno. Kým predloha pracuje s príbehom a nápadom, tak tu sa pracuje skôr s nechutnými čurákmi a pizdami, ktorí medzi oživovaním ďalšieho v rade iba nezmyselne chľastajú, šukajú alebo sa bububu boja. A prečo to všetko? No, aby si zlepšili priemer na seminároch a odpovedali Kieferovi na jeho prijebaté otázky ešte prijebatejšími odpoveďami...

Holy MotherFucker Shit! To bolo čo?! To bolo, pre Krista pána, čo?! Ja ani neviem, či sa mi to páčilo alebo ma to úplne nasralo! Voči artovým filmom som vopred skeptický a to hlavne preto, že sa väčšinou na artové iba hrajú. Tu neviem povedať či to bola hra alebo skutočný art, ale celkom ma to opantalo... Oceňujem hlavne postoj gréckeho režiséra, ktorý je veľmi podobný, ako má jeho krajina k celej EÚ... Dobre, politikárčenie bokom, ale chcel som tým povedať, že úplne z toho filmu sršalo, ako má na háku diváka a jeho pochopenie. Jednoducho pozeraj alebo vypni! Žiadne vysvetľovanie, žiadne uvádzanie do deja, žiadne pointovanie na konci, žiadne nič. A ten zasran bol tak neuveriteľne úchylný, že Shyamalan si búcha hlavu o stenu, prečo ho neangažoval do poslednej rozpoltenej schizofrénie. Prečo teda nie plný počet, ak tu na to skladám ódy? Ani sám neviem, ten film si plný počet nezaslúži, pretože bol rozporuplný, ako moje hodnotenie a preto mu dávam namiesto toho svoje uznanie.

Za toto by som všetkým, čo s tým majú niečo spoločné, normálne prerazil kosti... Kým pri knihe sa striedali všetky možné emócie - strach, napätie, hnus, pohoršenie, súcit a pod., tak tu to bolo iba prekvapenie s neveriacky vytáčanou hlavou a pretieraním si očí, či naozaj sledujem to, čo to malo byť. Ja byť Nesbo, tak ich žalujem, ako spastačili celý príbeh.

Survival romanca s neskutočne zdĺhavým a nudným trampovaním. Všetko bolo jasné, predvídateľné a v mnohých ohľadoch aj nelogické či neuveriteľne neuveriteľné. Nuda, ale poriadna... A navyše posledných 15 minút filmu bolo akoby vyrobené brainstormingom bez spätnej kontroly. "A keď sa vrátia, tak čo by sme tam ešte mohli dať?" "Mohli by tam byť dlhé zábery na uplakané oči a na to, ako ležia na tvrdej zemi a potom sa akože rozídu..." "To fakt? Rozídu?" "Nie, hovorím akože, skončí to čelovicou na rohu ulice..." K tomu si domyslite tie priblblé úsmevy na spôsob - to znie dobre...

Dvojka ďaleko lepšia ako jednotka a to som považoval prvú časť za vynikajúcu po všetkých stránkach. Anjel Pána naprataný hláškami a humorom sa zjavne utrhol z reťaze a tie religionistické fóry nabrali na sile, častosti a intenzite, čo je len dobré. Už teraz patrí medzi rozprávkovú vianočnú klasiku...

Mne je to asi fuk, či to boli malé mikropríbehy, ktoré už kdesi odzneli alebo by to bol ucelený príbeh hodný veľkofilmu... Pat a Mat sú ako Vianoce... Je jedno aké zvyky, aké ryby, či aké polievky podávate, všetci sa na ne tešíme a užívame... A ja som si užíval, ako keď som bol malý, Večerníček zažínal svetielka a ja som sa modlil, aby tam nebola nejaká trapošina, ale ďalšie dobrodružstvo týchto skvelých domácich majstrov...