Jordan

zvláštne, že v tom istom roku vznikli dva dosť podobné filmy. v self/less tarsema singha sa "duša" zomierajúceho milionára bena kingsleyho "nahrala" (naloadovala) do novej schránky – do tela vojaka ryana reynoldsa, v oveľa vydarenejšom criminal sa pamäť agenta ryana reynoldsa nahrala do mozgu zločinca kevina costnera. tam, kde bol self/less prázdny, nudný a nesmierne nezáživný midcult, je criminal celkom šťavnatý, drsný akčňák. samozrejme dokonale "hollywoodsky", tiež čiastočne generický a nie úplne bez typických scenárových klišé ba aj pár nelogickostí, no nevadiacich až tak, ako self/less irituje totálnou odláknutosťou a pre akčné sci-fi nepatričnou "nasládlosťou". z kostnera aspoň tečie krv, má charizmu a o niečo tu ide...

degradácia kedysi sľubného talentu vizuálne zaujímavo cítiaceho režiséra? hollywood si pýta obete, hollywood chce zábavu...

neviem, či ma od dôb 12 rozhnevaných mužov nejaká súdna dráma bavila viac... výborný cast, takmer dokonalý scenár.

jedno z vrcholných diel slovenskej (filmovej) novej vlny, podľa jednej z najlepších noviel slovenskej modernej (po druhej svetovej vojne) prózy... tá kamera je podmanivá, mizanscény nabité a navrstvené po okraj únosnosti a dialógy (napriek tomu, že dnešnému slovákovi môžu znieť trochu smiešne skrz svoju archaickosť a štylizovanosť) sú diamanty.

z povahy môjho povolania, zamestnania, práce a života dávam rád dobré hodnotenia slovenským filmom, fandím slovenskej kinematografii, občas dokonca trochu neprofesionálne no empaticky prižmúrim oko... sú však isté hranice, za ktoré nejdem, latky, ktoré nepodleziem... možno by som mohol byť zhovievavý a oceniť producentský zámer, ktorý bol jednoznačný, autori sa ho pevne držali, mali očividne jasne vytýčený cieľ, zámer, dôsledne ich naplnili a (ako ukazujú čísla), z tohto hľadiska sa film vydaril na jednotku. pardón, nie film, produkt. a ja tento typ produktu nemusím a, nehnevajte sa za to na mňa, celkom otvorene vyhlasujem, že toto hodnotenie/komentár je vysoko subjektívne/subjektívny, lebo na to je čsfd.cz určené. pre fundovanejšiu analýzu tohto filmu si prečítajte recenzie, ktoré k nemu vyšli (denník n, kinema, filmsk...) a v konečnom dôsledku si aj tak urobte vlastný názor. pre mňa je toto síce z komerčno-mainstreamového hľadiska fungujúci kalkul, ale inak je to scenáristická nemohúcnosť, prehliadka klišé ba až gýču a v mnohom ideovo a ideologicky sporné pokračovanie vo vykynoženia-hodnej línii slovenskej televíznej tvorby, stavajúcej na posilňovaní a nezdravom karikovaní stereotypov...

Ženská (a americká) alternatívna verzia Tarkovského Stalkera. A celkom vydarená.

Mandy sa hodnotí ťažko a človek nevie, ako k nej pristúpiť a ako ju uchopiť – a táto záhadnosť (ktorou si je ten film sám dobre vedomý) je spolu s o herecký výkon sa snažiacim Nicolasom Cageom asi jediný plus. Tu sa už nejedná ani tak o kinematografiu (hoci po štrukturálnej stránke sa Panos až prekvapivo presne drží trojaktovej štruktúry), ani o autorský experiment (experiment voči čomu? autorstvo čoho?), ani o postmodernu (v dobe po Tarantinovi, Korinem, Gasparovi Noem). Je to ako keby niekto natiahol youtubové videjko na dve hodiny. Je to prvoplánová oslava farieb, defilé neopodstatnených a prekvapivo dosť neinvenčných postprodukčných trikov. Tá kultovosť okolo toho je midkult. Dokonca ani ako guilty pleasure to nemôže fungovať, lebo je to aj málo guilty aj málo pleasure. / Mandy je geniálne dielo. Jeho genialita je ukrytá a veľmi hlboko pochovaná v pomalom tempe a jednoduchosti, skoro až primitívnosti námetu, spracovaného tiež akoby banálne, povrchne. Ale zalezie vám to pod kožu a už spod nej nevylezie. Je to opulentnosť, ktorá ústi do minimalizmu, je to gýč, z ktorého vyviera nové umenie. Tká celkom nenútene a akoby samozrejme úplne nové pradivko, mieša mysticizmus s profánnosťou, vytvára celkom modernú neo-mytológiu založenú na okrajových žánroch a prísne ukotvenú v pozemskosti či dokonca prízemnosti. Sto-krát zo všetkých strán vyobracané klišé ukazuje z novej strany, ktorú doteraz všetci prehliadali. Takže je to akýsi filmový jin-jang, kde jin je pulpový brak a jang autorská kinematografia.

keď som sa v piatok na tento film nedostal a v pondelok urobil dobre, že som si šiel lístky kúpiť hodinu vopred, lebo veľká sála bola znova na prasknutie plná, hovoril som si - čo môže byť na artovom old-schoolovom komornom filme, o ktorom som ja sám až donedávna nepočul, také príťažlivé, že sa okolo toho rozvíri taký "hype"... a potom som si to pozrel a musel uznať, že ten film bude určite ľudí rozdeľovať na 2 skupiny - na ODPADlíkov a 5-HVIEZDičkárov, lebo je to presne ten druh filmu... a možno to je aj odpoveď na to, prečo tie plné sály... každopádne toto považujem za vrcholnú filmárčinu, ten film skrátka v sebe niečo má, niečo, čo mali staré dobré filmy a nie dnešný generický produkt (nielen hollywoodsky, ale v poslednej dobe už aj "festivalový európsky"), konečne niečo, čo človeka vtiahne a zaujme, niečo, čo má mágiu.

tri hviezdičky dávam asi neoprávnene pod reálnu hodnotu tohto filmu a alibisticky dodávam, že je to tým, že som na neho "nedozrel", intelektuálne ho nedocenil. soderbergha a jeho prístup k filmárčine mám rád a nik iný by nenatočil takýto film - film na hranici hraného, dokumentárneho, esejistického, od začiatku do konca nabitého sarkazmom, drzého a aj dosť edukatívneho... toto nie je ničím, vôbec ničím štandardný film a zaslúžil by si viac pozornosti... málokto už dnes točí (ak vôbec niekto) filmy á la thés, filmy s témou/ideou ako hlavným hrdinom... a soderbergh to robí s takou ľahkosťou, drzosťou a akoby samozrejmosťou, až to uráža... no zároveň fascinuje. jeden z najdivnjších a najnedocenenejších filmov minulého roka.

ani som to nedopozeral... orpoti predošlému cool, drsnému, zábavnému, špinavému, surovému, béčkovému Shaftovi je toto tak impotentné a sterilné, že som sa do toho musel siliť, potom ma to uspalo, a na neviemkoľký pokus som to s vypätím síl dotiahol na nejakú polhodinu, no znechutenie a smútok nad kastráciou kedysi coolového snímku ma prinútila prestať v sebatortúre... preto to ani nehodnotím, nebolo by to fér, keďže som nevidel ani len polovicu filmu... ale to, čo som videl, nestojí za zmienku a aj ten odpad by tomu len zbytočne prisúdil nejaký status, kdežto podľa mňa si tento film nezaslúži žiaden.