pravo

Na svetovej premiére v New Yorku rozvinuli na počesť Heatha Ledgera čierny koberec, namiesto klasického červeného koberca.

Seriál je inspirován životem soudní patoložky a spisovatelky Kathy Reichs, která je současně také producentkou seriálu. Kathy Reichs je zároveň jméno hrdinky knih, které publikuje Dr. Brennanová (Emily Deschanel).

Jedným z režisérových pôvodných plánov bolo, aby mal Mitch McDeere milostnú pletku so staršou kolegyňou, ktorú mala hrať Meryl Streep.

Vo filme dostane Mitch od firmy Mercedes, hoci v románe mu dajú BMW. Po skončení filmovania ho ako dar získal Tom Cruise.

Meno Genea Hackmana sa neobjavilo v reklamných materiáloch k filmu. Jeho kontrakt vyžadoval, aby jeho meno bolo dôležitejšie než názov filmu vo všetkých reklamných materiáloch. Kontrakt Toma Cruisea ale zároveň vyžadoval, aby jeho meno a jedine jeho meno bolo dôležitejšie ako názov filmu vo všetkých reklamných materiáloch. Hackman sa teda rozhodol vypustil svoje meno zo všetkých reklamných materiálov úplne, vypustil svoju osobu a prekvapil tak všetkých divákov. Vo filme samotnom nasleduje Hackmanove meno po Cruiseovom a pred titulom.

Veta "They don't run me, and you don't run me (Nedobehnú ma a ty ma nedobehneš)", ktorú povedal Mitch, sa spomína tiež vo filme Thief z roku 1981, kde ju hovorí Frank (James Caan) za podobných okolností.

Film len za 23 dní priniesol do pokladníc v USA 100 miliónov dolárov.

Herečka Robin Wright Pennová odmietla rolu, ktorú neskôr vzala Jeanne Tripplehornová. Jason Patric odmietol rolu Mitcha McDeerea.

Požiadavky na 3miliónový honorár od potencionálnych režisérov Lili Fini Zanuck a Kevin Reynolds, boli považované za príliš vysoké.

Po prvom zostrihu trval film viac než 3 hodiny, čo nebolo z komerčného hľadiska použiteľné. Preto Godard požiadal o radu staršieho a skúsenejšieho kolegu – režiséra Jean-Pierre Melvilla, ktorý mu podľa zlatého filmárskeho pravidla poradil, aby vystrihol všetky scény, ktoré sa priamo nevzťahujú k akcii. Lenže Godard sa touto radou ani trochu neriadil a naopak odstránil všetko, čím sa mohol jeho film podobať tradičnej detektívke.

Po celú dobu nakrúcania i po ňom bol Belmondo presvedčený, že ten film v kinách nikdy nepobeží. Za prvé preto, že Godard nikdy nedá dohromady tie útržky scén, ktoré natočil, a za druhé preto, že žiadny distributor nevezme na seba riziko uviesť ho v kinách. Jeho priateľ Henri Poirier: „Belmondo mi povedal doslova: Točím s jedným šialencom! Je to úplný cvok, nedal mi žiadny scenár. Točíme čokoľvek. Iba tak chodím dovnútra a zase von... To nepôjde zostrihať!“

Pre filmový záber si Godard nechal vytlačiť falošné noviny, na ktorých prvej stránke bola fotka Belmonda, alias Michela Poiccarda, „verejného nepriateľa číslo jeden“. Niekoľko výtlačkov týchto novín sa povaľovalo na stolíkoch v bistre. Keď si tam Belmondo išiel niečo objednať, hostia naňho hľadeli podozrievavo, šuškali si, a chceli zavolať políciu. Belmondo s Godardom im museli v kľude vysvetliť, že ide iba o film.

Autor scenára Francois Truffaut pôvodne plánoval film nakrútiť sám a do hlavnej úlohy plánoval obsadiť herca Philippa Lemaira, ten však nebol voľný, a tak sa celý projekt odsunul na neurčito. Truffauta nakoniec prestal projekt zaujímať a súhlasil s tým, aby sa ho ujal Godard.

Godard, ako mal už vtedy vo zvyku, nedal svojim hercom žiadny presný scenár. Vychádzal z osnovy Francoisa Truffauta, ale natáčanie viedol po svojom a hercom ponechával absolútnu voľnosť. Aby im úlohu uľahčil, ale tiež z technických dôvodov, natáčal bez priameho záznamu zvuku a dialógy nahral dodatočne.

Samotné nakrúcanie sa začalo 16. augusta 1959 a posledný záber bol nakrúteny v polovici septembra 1959.

Vedľa Belmonda, ktorý bol zatiaľ divákom neznámy, potreboval Godard postaviť nejakú hviezdu, pokiaľ možno medzinárodne známu. Vybral si americkú herečku Jean Sebergovú. Jean mala uzatvorenú zmluvu s americkým štúdiom Columbia Pictures. Godard teda poslal do Spojených štátov 12- stránkový telegram, v ktorom podrobne objasňoval dôvody pre ktoré potrebuje herečku na nakrúcanie. Ponúkol Columbii buď 12- tisíc dolárov na ruku, alebo vysoké percento zo zisku budúceho filmu. Americkí magnáti, ktorí nikdy o akomsi Godardovi nepočuli a o filme si mysleli, že bude prepadák, skočili na 12- tisíc dolárov a neskôr to trpko oľutovali.

Najslávnejšia scéna havárie v „Le Mans“ ukazuje diaľkovo riadený skutočný Porsche 917 v hodnote 40 000 dolárov.

Pri nakrúcaní nechýbali ani dramatické okamihy, keď sa neplánovane vznietilo Ferrari Dereka Bella v rýchlosti cez 300 km/h a Bell vyviazol len s ľahkými popáleninami. Keď zasa Porsche 917 s Davidom Piperom vyletelo z trate práve v mieste, kde sa v r. 1969 zabil John Woolfe, a rozlomilo sa na dva kusy, nikto neveril, že by to Piper mohol prežiť. Prežil, ale prišiel pritom o nohu. Výťažok z prvého dňa premietania Le Mans na celom svete mu bol venovaný ako odškodné.

V celom filme sa objaví 30 rôznych druhov prehistorických zvierat od 30-centimetrovej jašterice až po 36 metrov dlhého a 100 ton vážiaceho Brachiosaura.

SP okrem toho najali skutočných usporiadateľov pretekov, skutočných policajtov, skutočných novinárov z International Racing Press Association, najali i časť divákov z pretekov, ktorí zostali divákmi i pre nakrúcanie – celkom 1500 ľudí!