curunir

,,...TOTO PREDSA NEMALA NIKDY BYŤ HRA!" __ Nie nadarmo sa vraví ,,športom k trvalej invalidite", veď svoje o tom vedel už Churchill, keď na otázku ako sa dlhodobo udržať fit jednoznačne odpovedal: ,,No sports.". A ak by vám tieto argumenty nestačili, je tu ešte Rollerball, ktorý všetko definitívne potvrdí. Jeho problém je však v tom, že do konca filmu som pravidlá ani hlbší zmysel hry nepochopil, dokonca ani sám Jewison sa o lepšie vysvetlenia nijako nepokúšal. Napadla ma len letmá asociácia s krvavou loptovou hrou starých Mayov. Takže áno, vo filme malo ísť aj o niečo hlbšie, lenže nedopracovaný obsah (jedna z odbočiek filmu mi pripomenula 451° Fahrenheita) tu skôr prenecháva miesto formálnej stránke, síce v mnohom opulentnej, no zároveň už úsmevnej pre pohľad na budúci technický pokrok (o telke na diaľkový ovládač treba len snívať), ktorý ostal nevymanený z typického šatu 70. rokov (inak nemám nič proti filmom z tohto obdobia). Vystrihnúť z prostrednej časti 15 minút by snímke pomohlo v lepšom a jasnejšom napredovaní. Okrem Bachovej Toccaty by som z hudby vyzdvihol krásnu Previnovu Love theme. (210. hodnotenie, 27. komentár k filmu)

Nepozerá sa nato zle a pre obdivovateľov filmovej hudby musí byť takýto film povinnosťou (ostatne, pre počet dokumentov o skladateľoch filmovej hudby sa každé ich zaradenie do televízneho vysielania rovná zázraku), aj keď čo si budeme hovoriť, Schifrin napriek nemalým úspechom, skôr vždy kopal za druhú ligu, alebo prenesené v hudobnom žargóne, medzi skladateľmi soundtrackov hral druhé husle (veď ako sa sám skladateľ priznal, komponuje vždy za hudobným nástrojom, čo taký Morricone považuje za diletantizmus). V konečnom dôsledku mohol byť dokument predsa len objavnejší a miesto niektorých zbytočných odbočiek alebo tradičnej prehnanej adorácie sa mohol viacej sústrediť na rozmanitosť autorovho štýlu, a toto podporiť ukážkami z viacerých diel. Veď ani sám Schifrin toho v konečnom dôsledku veľa nepovie. V rámci ponúknutej dĺžky však zrejme nemôžme čakať viac. Našincom v závere vyčarí úsmev na tvárach fakt, že ukážku slávnej Mission: Impossible theme prebrali tvorcovia dokumentu z českej Dvojky, ktorá ho svojho času dokonca vysielala naživo. (6. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,ŽIADNE ZLATO NIE JE TAKÉ PRESVEDČIVEJŠIE AKO ŽENSKÉ PRSIA." ,,MOŽNO, ALE ZLATO NEZOSTARNE." __ ,,Herkules" obsahuje celý rad fajnových hlášok, avšak samotný český dabing je jeho výrazným problémom - teda vlastne najväčšou galibou je ,,herecký prejav" Dwayna Johnsona, ktorý by sa napriek rôznym bonmotom mal hlásiť o slovo iba minimálne a najlepšie by bolo, ak by nehovoril vôbec, keďže následne sa celé predstavenie stáva nechcene vtipným. Pokiaľ ide o dej, je ,,Herkules" celým svojím intrigánským podaním blízky talianskym peplumom zo 60. rokov minulého storočia k čomu sa pridružujú podobné nedostatky. Bojové scény by si zaslúžili väčšiu prepracovanosť a nadväznosť na ďalšie dianie, keďže vo svojom podaní sú iba prázdnou päť minútovou režbou, ktorá skončí hneď keď sa vyčerpajú nepriateľské sily, resp. v čase, kedy by už začínalo byť všetko otravným. Príjemný Ian McShane (voiceover v trailery) dával celému rozprávaniu nadhľad o ktorý sa jeho ostatní kolegovia iba usilovali a chybou scenáristu bol Joseph Fiennes absolútne nevyužitý a teda aj zbytočný. Záverečnú pochvalu dávam rozumnému narábaniu s vizuálnymi efektami, čo však film z vôd (pod)priemernosti nemôže beztak nijako vytiahnuť. (5976. hodnotenie, 490. komentár k filmu)

,,PREČO TO TAK BOLÍ?" ,,PRETOŽE TO BOLO SKUTOČNÉ." _ ,,Bitka piatich armád" (pričom tie armády nie sú nijako výraznejšie predstavené) je adekvátne solídnym zavŕšením hobitovskej trilógie vzhľadom na jej kolísavé kvality. Ako jediná z trojice filmov si zároveň zaslúži rozšírenú verziu, nie preto, že je najkratšou, ale pre viacero nedotiahnutých zavŕšení osudov vedľajších postáv. Paradoxne potom môže vyznieť fakt, že ak sa tak napokon stalo, na film by sa mohla zniesť rovnako kritika ako v prípade ,,Návratu kráľa" kvôli jeho X zakončeniam. Ku cti ,,Hobitovi" aspoň slúži, že je veľmi pekne vygradovaný, hlavne pokiaľ ide o poslednú necelú minútu. Kde komu takto určite vyvstane asociácia so ,,Star Wars" , zvlášť pri porovnávaní trojice starých a nových epizód s Pánom prsteňov a terajším Hobitom (ktorý pritom pôvodne ako trilógia zamýšľaný ani nebol). Na ,,Bitke piatich armád" som nebol sklamaný z ničoho, o čom by som už dopredu nevedel. Už od ,,Smaugovej pustatiny" sa totiž prestali potvrdzovať moje prvotné domnienky, že v každom z filmov sa nám viacej predstaví niektorá zo štvorice trpaslíkov, čím z nich do posledného rozlúčenia ostala len skupina anonymných bradáčov s nevyvinutou vnútornou charakteristikou (až na 3-4 výnimky) a určite väčšina divákov ani po viacnásobnom pozretí nebude vedieť prisúdiť správne meno. S touto skutočnosťou mal však problémy už sám Tolkien v knižnej predlohe. Nedá mi tiež nedodať, že najväčším problémov všetkých troch filmov bolo, že nevedeli vôbec chytiť za srdce. Keď končil ,,Návrat kráľa" bolo mi ľúto za Stredozemov, keď skončila ,,Bitka piatich armád", bolo mi to vcelku jedno. Ostatne, filmovať je stále čo. (4055. hodnotenie, 406. komentár k filmu)

,,...VIEŠ ČO TO JE ZAKRIVENIE ČASOPRIESTORU?" ,,NIE SOM SI ISTÝ, ŽE PRÁVE VIEM, ČO TO JE." ,,POCHYBUJEM, ŽE V TOM MÁ NIEKTO ÚPLNE JASNO..." __ Predovšetkým treba napísať, že text distribútora je v mnohom mylný a žiadni od ľudí nerozoznateľní roboti ani hrôzostrašné Mesta svetla sa vo filme nevyskytujú tak, ako je tu písané. Jediný robot, ktorý tu vystupuje je akýsi lietajúci mix fotoaparátu s kuchynským spotrebičom a či je Mesto svetla hrôzostrašne sa vôbec nedozvieme, keďže sa nakrátko panoramaticky objaví až v samom závere a naopak, na hrdinov príbehu má skôr optimistický dojem. Počas sledovania som neustále nadobúdal dojem, že sa jedná o adaptáciu nejakej (knižnej) predlohy, kde je všetko vysvetlené podstatne lepšie, pretože tu si divák na mnoho vecí musí urobiť názor sám, teda pokiaľ sa mu chce vo všetkom orientovať, pretože film obsahuje celý rad ,,WTF momentov" od čudesného prológu, ktorý, ako sa zdá, nakoniec nemá pre príbeh žiaden prínos (a scenárista sa v ňom akurát dobre zamotal) a spomínaný záver je tiež značne nelogický vzhľadom nato, aké ,,apokalyptický hrôzy" dovtedy rodina prežila. Ide síce o strašnú hlúposť, ktorej dávam podpriemerné hodnotenie, ale vo výsledku sa nato nepozerá zle. Má to príjemnú stopáž, hrá tu len sedem hercov a hrá tu tiež miestami slušná hudba a najmä je to množstvo rôznych špeciálnych efektov, ktoré plne zodpovedajú svojej dobe, avšak milovníci stop-motion animácie a maľovaných pozadí budú spokojní. Najväčším negatívom je teda slaboduché vysvetlenie deja a všetkých jeho príčin, pre ktoré by bol možno potrebný vyšší rozpočet. (12. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,BYŤ V TEJTO KRAJINE CHUDOBNÝM JE NEBEZPEČNÉ." __ O ,,Nebeskej bráne" i o jej neslávnej povesti viem roky a možno práve preto som jej sledovanie dlhodobo neriešil, nieto ešte odkladal na vhodnejšiu dobu, aj keď tá nakoniec prišla. Aj tu som najprv musel prejsť istou duchovnou prípravou predtým, než som si film pustil. Celkové rozpoloženie diváka počas sledovania je veľmi dôležité, keďže sa nejedná o oddychové dielo, navyše poznačená obrovským rozsahom. Nad tým, čo Michael Cimino nakrútil by David Lean žasol a John Ford zaplakal. Samozrejme mám k videnému pripomienky, zároveň som uchvátený tým, čo som videl už len pre perfekcionalizmus hraničiaci s Ciminovým bezbrehým velikášstvom, čím je nutné zdôrazniť, že ,,Nebeská brána" je síce zdĺhavá (a pre mainstreamového diváka nevhodná), no na druhej strane nenudí a osobne som si tri a pol hodinový film užíval každým dúškom. V tomto smere treba zdôrazniť, že epickosť dosahuje dielo skôr svojou formou než obsahom a bezpochyby tu tkvie hlavná príčina jeho neúspechu. V režisérskej verzie, kde prvých dvadsať minút tvorí - na prvý pohľad nesúvisiaci - prológ z Harwardu, sa o zápletke dozvieme po štyridsiatich minútach a vyše ďalších dvoch hodín trvá, kým tento v obrysoch jednoduchý príbeh začne spieť do svojho finále. Viem si predstaviť, že pod rukami iného režiséra by vznikol rezký dvojhodinový! western (takže aj zostrihaná 149 minútová verzia by v čomsi presahovala), čím by však prišiel o všetky, často drobné prvky, ktorými je ako celok zaujímavý. Boli by sme ochudobnení o spomínaný prológ a epilóg na lodi (vďaka čomu sa zdôrazňuje tragický ráz života hlavného hrdinu), o tanečnú sekvenciu na korčuliach (slúžiacu na zbúranie dogmy o zaostalosti prisťahovalcov tým, že ukáže, ako sa vedeli zabávať) a možno tiež o to, ako prisťahovalci v noci pred bitkou spievajú ,,Slovenské mamičky", pričom autor hudby David Mansfield zvolil melódiu tejto piesne aj pre scénu oplakávania Christophera Walkena. Lepšej charakterizácii postáv však na ploche svojej gigantickej dĺžky venuje film veľmi málo priestoru a niektoré pasáže mohli skôr padnúť za obeť tomu, ako sa Kristofferson stal zástupcom zákona, Walken lovcom zločincov, aby boli lepšie načrtnuté motivácie postáv. Nakoniec sa prikloním k nižšiemu hodnoteniu kvôli vyššie uvedeným nedostatkom, aby som opantaný zdigitalizovanou blu-ray verziou (ktorejpritom nejde nepodľahnúť) nestratil objektívnosť, jedným dychom však dodávam, že pri ďalšej projekcii dám možno plný počet hviezdičiek. Oscar za výpravu mal miesto ,,Indianu Jonesa" putovať sem, Vilmos Zsigmond mal byť za svoju brilantnú prácu minimálne nominovaný. (454. hodnotenie, 64. komentár k filmu)

,,DOLÁR! SKORO SOM ZABUDOL AKO DOLÁR VYZERÁ. TU JE IBA ZLATO." __ Narozdiel od ,,Kaňonu samé zlato", kde sa prvé zmysluplnejšie dialógy objavia až v 3/4 jeho 20 minútovej dĺžky a výsledná pointa natoľko nenadchne, "Claim na Hluchém potoku" je so svojimi napaditými dialógmi a dobre prepracovanými charaktermi postáv (najmä hierarchia dua Hrušínský + Kostelka) o poznanie funkčnejší. Akurát nerozumiem, ako sa mohlo na vybrakovanom pozemku objaviť zlato za pol milióna (teda áno - kto má odhodlanie, nájde). ,,Poslední výstřel Davida Sandera" som videl dvakrát, naposledy asi pred 10 rokmi, dej si v obrysoch pamätám bez viacerých podrobností, preto by som v jeho hodnotení zvolil ,,zlatú" (veď o čo iné v poviedkach ide?) strednú cestu. (186. hodnotenie, 17. komentár k filmu)

Najväčšou zvláštnosťou filmu je funkcia mena hlavného hrdinu, čím pôsobí absolútne nevídane a zatiaľ som sa ničím podobným inde nestretol. Scottova postava sa volá Glaucus a meno ,,Herkules" používa skôr ako pseudonym, aby mohol ostať v utajení pred nepriateľmi. Inak je však obdarený všetkými atribútmi, aké sú s týmto silákom spájané. Všetko ostatné predo mnou už rozobral AGAMENON, predovšetkým použitie recyklácie z predchádzajúcich peplumov, pričom sa nejedná iba o rekvizity, ale tiež viacero skôr okato vystrihnutých záberov, najmä z akčných alebo davových scén. Kto má zo žánru už čo-to napozerané, ľahko tieto ,,nedostatky" odhalí. Moloch má síce fajn železnú masku, inak jeho zohavenie nie je príliš vydarené, nevraviac o tom, že sa správa ako taký pako a miesto toho aby si užil so ženami do nich radšej strieľa šípy. (6. hodnotenie, 3. komentár k filmu)

,,POKIAĽ NEVERÍŠ MNE, TAK DÔVERUJ ASPOŇ KARTÁM." __ S Kráskou a zvieraťom to vôbec nie je ľahké. Každý z tvorcov hranej verzie je postavený pred ťažkú úlohu, ako námet uchopiť a či ho vystavať ako rozprávku (pre deti), alebo ho určiť skôr staršiemu publiku. Najvhodnejšou možnosťou by mala byť - ako to v takýchto prípadoch býva - ,,zlatá stredná cesta“, na ktorú sa snažil dať aj Christophe Gans, miestami však predsa len poblúdil. Na Krásku a zviera som sa naozaj tešil, aj keď som vďaka skúsenostiam s predchádzajúcou režisérovou tvorbou vedel, že nie všetko dopadne ideálne. Zo začiatku, kvôli prehnaným archetypom, film ozaj vyzerá na riadny prúser, dokonca som si začal vravieť: ,,Ja som to vedel...“ Po počiatočnej skepse neostane režisér a scenárista v jednej osobe nič dlžný svojim hororovým koreňom, dokonca v scénach, kedy je už zviera na scéne, no nevidíme jeho tvár, riadne prituhuje a v takých momentoch sa o rozprávku nejedná ani náhodou. Naopak, vždy keď sa zjavia na scéne ,,roztomilé zakliate psíky“ sĺzava celý film do infantilného predstavenia v snahe uspokojiť potenciálne masy, čo je však pre vybudovanie jednotnej atmosféry zničujúce. Okrem toho, postáv je zbytočne veľa, sú prakticky nevyužité, prípadne zbytočné, navyše ich motivácie, pravdepodobne z dôvodu diváckej znalosti predlohy, tu nie sú nijako hlbšie predstavené. Vedľajšej línii súvisiacej s kliatbou nemožno uprieť prepracovanosť. Vizuálne je film natoľko uhrančivý, že občas spadáva do gýču (plačúca socha), dokonca mám silné podozrenie, že sa Gans inšpiroval Burtonovou ,,Alenkou v ríši divov“, veď aj hudba znie niekedy až elfmanovsky. Miesto nezmyselne efektného finále, mal ísť príbeh viacej do hĺbky, rozvinúť chýbajúcu ľúbostnú líniu a zároveň neskončiť v závere predčasne. V zásade však nad videným vyslovujem skôr spokojnosť, počiatočné obavy sa nenaplnili aj keď nevydarený český dabing nepochybne ubral filmu na výraze. Každý, kto ide porovnávať s Herzovou verziou je úplne mimo. Gans nakrútil film čerpajúci z Cocteauovho diela, pravdepodobne jeho novodobú kópiu. (1852. hodnotenie, 134. komentár k filmu)

,,DOVOĽTE MOJEJ DUŠI ODOBRAŤ SA DO OČISTCA." ,,VY STE ZRUŠIL OČISTEC." __ Film sa rozvíja len pozvoľne, postupne sa však vďaka slušnej réžii rozbalí do veľmi solídnej drámy naberajúcej grády aj bez použitia výrazných dramatických sekvencií (film je bez akejkoľvek akcie). Jean Simmons vedela postave mladej Alžbety dodať potrebnú dominanciu a nechýba jej sebaistý herecký prejav, zato chlipný Charles Laughton mi pripadal, akoby všetky kreácie Henricha VIII. až príliš spoľahlivo prebral zo svojej rovnakej predchádzajúcej oscarovej úlohy. Pripomienky by som mal k retrospektívnemu podaniu príbehu, kvôli ktorému sa, v inak pôsobivom závere, objavujú isté muchy vzťahujúcimi sa k nedopovedaniu nástupníctva Alžbety na trón. V tej dobe sa zrejme tvorcovia zdráhali ukázať pálčivú smrť malého kráľa Eduarda, ktorá by inak excelentne hrajúcemu detskému predstaviteľovi mohla zabezpečiť minimálne nomináciu na najvýznamnejšie filmové ocenenie. A samozrejme, keď je pod hudbou podpísaný Miklós Rózsa, treba očakávať patričnú kvalitu. (2. hodnotenie, 2. komentár k filmu)