curunir

,,UVIDÍME, ČO SA STANE." __ Aj keď je tu priehrštie komentárov a možno, že ten môj ani nik čítať nebude, nedá mi i tak aspoň niečo (keď už len tak pre seba) nenapísať. Ja som vám včera videl Vec(ičku). Horor, ktorý je myslím právom možno uznačiť za jeden z najlepších. Najviac za to môžu dva faktory - atmosféra a hudba. Rozoberiem ich iba minimálne. Nemôžem povedať, že by som sa pri sledovaní bál, skôr som bol až hypnoticky zvedavý, čo bude ďalej. Skôr sa vo mne fantázia prebudila až v noci, keď som išiel spať a vtedy to prišlo... Ennio Morricone teda poriadne vála , skvelo ukazuje, že parádnu muziku nevie skladať iba k westernom a podobným žánrom a jeho hudba tu pasuje ako (s prepáčením) riťka na šerbel. Na nepochopenie sa potom javí práve jeho nominácia na Zlatú malinu za najhoršiu hudbu (zrejme vzhľadom k jej minimalistickému pojatiu). Carpenterova klasika nie je úplne bez chýb. Občas je vidieť jej lacnosť v tom , že veľa ,,vecí " je nám nedopovedaných (ale možno je to tak dobre) k čomu sa pridružuje aj príliš usekávací strih, občasná nelogickosť a v závere sa zdá byť slabšie zvládnutou. Sú však tieto výčitky až nakoľko veľké, keď film je v mnohých smeroch novátorsky podaný, bravúrne nepokojný a chytí vás hneď od úvodu?

V ´51 mali Američania ,,svojho" Gorta, my zase Golema.

,,...MUZIKA JE MUZIKA, CHÁPEŠ?" __ V prvom rade musím povedať, že som sa na tento film naozaj tešil, ani nie kvôli (inak už dosť ošúchanému) námetu, práve pre to, čím sa stal. A i keď som presne nevedel čo očakávať, dá sa povedať, že nesklamal. Neviem nakoľko miestne je jeho prirovnávanie k Pelíškam, skôr by som sa hlavne pre dejové rozpätie priklonil k Pupendu, avšak obe predchádzajúce snímky sú na tom predsa len o niečo lepšie a nebude to len muzikou. Zo začiatku má film slušný rozbeh, postupne však naškodu stráca na ľahkosti a atmosfére a osobne by som si vedel predstaviť aj trocha iný záver. Posledných 20 minút ma už natoľko neoslovovalo, celok ako taký má však veľmi sympatický charakter a nebyť naozaj silnejúcich vyššie uvedených výhrad dal by som plné hodnotenie. Z hercov ma zaujali predovšetkým pohodový Marián Geišberg a pôvabná Pauhofová. Scenár je takisto veľmi dobrý, zastúpenie vulgarizmov nejde na úkor kvality a film disponuje celou radou prvotriednych hlášok. Nedá mi nespomenúť drobné výhrady k výprave. Muzika sa nakrúcala v Karlovej Vsi, v miestach, ktoré dobre poznám nakoľko tu bývam, dokonca okolo Vodárne prechádzam prakticky každý deň. Menším problémom tu sú, že napr. v interiérových scenách je na paneláku oproti bežne vidieť plastové okná či satelity, nehovoriac o úplne nových budovách, ktoré v časoch Muziky nestáli a ich výstavba sa začala len niekoľko rokov dozadu, čiže aj po novom miléniu. Zahrám sa ešte na Houndiniho. Máloktvo vie, že Muzika bola nominovaná na 14 národných cien Slnko v sieti a vyhrala ho v 9 kategóriach: Najlepší film, réžia, herec v hl. úlohe (Ľ. Kostelný), herečka von vedľ. úlohe (Jana Oľhová), scenár, hudba, výtvarný počin, strih a zvuk.

Bol som veľmi zvedavý na tento film, pretože aj keď nemám veľmi rád tie prehnané kecy o nemožnosti nakrútenia filmu (myslím si, že všetko sa dá, keď sa chce), zároveň ma zaujímalo či sa renomovanému Tykwerovi podarí so všetkým preniesť knihu do pohyblivých obrázkov. O Parfume som prvý krát počul ako malý asi 10-12 ročný, vtedy som dychtivo prečítal jeho strhujúci koniec (aspoň z pohľadu malého chlapca), no knihu celú sa mi počas prázdnin veľmi čítať nechcelo a doteraz som sa k nej nedostal. Tak niečo o filmovom spracovaní. Zo začiatku mi veľmi nevoňalo a povedal by som, že priamo na ňom i na ďaľších častiach filmu, kedy doň vstupuje rozprávač si ho Tykwer takto režisérsky odľahčil, no filmu to podľa mňa nepomáha a oberá ho o hĺbku. Toto je i snáď jediný väčší problém filmu. Odkedy Dustin Hoffman zaspí... a už sa nezobudí a Jean-Baptiste sa vydá na svoju púť, film príjemne odsýpa a ak sa k tomu pridá jeho postupné ,,rozširovanie zbierky" z prestrihmi na bezmocnosť vynikajúco hrajúceho Alana Rickmana a ďaľších pri patraní po ,,fantómovi", kde má film priam diabolské tempo je naozaj radosť sa naň pozerať. Rád by som potom ešte pochválil hudbu a perfektný vizuál, kedy som zakaždým myslel na Pána Scotta; ako by sa ho ujal ak by z projektu neustúpil (verím, že ešte lepšie). Koniec sa zdá byť prepýsknutým, no predovšetkým skôr trocha uťahaným na dovtedy dobre nastavených obrátkach.

A opäť raz hviezdičky nedám. Nie, že by si ich Mythodea nezaslúžila, ale má naozaj zmysel hodnotiť záznam koncertu, kde by hudba jednoznačne rúbala do najvyšších mét, no spracovanie ako také je typicky koncertovo obyčajným s občasnými vizuálnymi prvkami na lepšie dotvorenie atmosféry? Hudbu k misii na Mars síce nepovažujem za to najlepšie, čo doposiaľ Vangelis zložil, jednoznačne však patrí medzi jeho najvýznamnejšie a najzásadnejšie diela. Ak by som mal hodnotiť hudbu, resp. album ako taký bol by u mňa na lepšie 4*. Kráľom celého albumu je bezpochýb geniálny a opulentný Movement 1, mojimi ďaľšími favoritmi sú potom následujúci, kľudnejší no rovnako vznešený Movement 2, ďalej 7 a 9. V závere je krásnou bodkou za celým koncertom orchestrálne podaná jedna, trúfam si povedať, nielen z najslávnejších Vangelisových skladieb, ale i z najkrásnejších melódií filmovej hudby. Pripájam sa k L_O_U_S - ovej poznámke k horšiemu zvuku. (3. komentár k filmu)

,,SPROSTREDKOVATEĽ MEDZI MOZGOM A RUKAMI MUSÍ BYŤ SRDCE." __ Nerád dávam * týmto 80 a viac ročným vykopávkam, pretože mi to príde veľmi neobjektívne a to nielen pre ich naivnosť týkajúcu sa spracovania. Vo svojej dobe musel byť film určite bomba, ale má čo povedať i teraz, navyše keď je nemý? Povedal by som, že dnes viac ako svojou revolučnosť zaujme skôr výpravou, i keď viditeľne kulisovou na pompéznosti jej to i tak neuberá a prekvapivo slušnými špeciálnymi efektami. Nechcenú naivitu je vidieť samozrejme v hereckých výkonoch, ale dnes už i v pateticko-gýčovom prirovnávaní k biblickým príbehom. Musím ešte napísať, že na sledovanie filmu som nebol veľmi naladený, čo by mohlo skresliť celkové hodnotenie a podarilo sa mi ho príliš nezaujate vzhliadnuť až na 3 krát. Myslím, že je škoda, že režisér pár rokov nepočkal a vznikla by verzia aj so zvukom. Takto často absentuje gradácia a v mnohých scénach je vidieť spomaľovanie spôsobené vsuvkami s textom, čo pre nezainteresovaných spôsobuje občasnú nezrozumiteľnosť. Posledných 30 minút sa však nesie vo veľmi dobre nastavenom tempe. Neviem, kde sa tu nabrala 153 minútová stopáž, pričom mnou vzhliadnutá verzia vysielaná v TV mala skoro 120 minút. Ak by som musel dať hodnotenie, z argumentov čo som tu napísal by to bolo približne na 3.5*.

,,...DÚFAM, ŽE TOHO VTÁKA BUDEM MAŤ DNES PRED SEBOU. A BEZ PERIA!" __ Nielen silná sociálna dráma, ale i hlboko ľudský príbeh. Ak sa vraví o psovi ako o najlepšom priateľovi človeka, tak v tomto filme to určite neplatí. Dnes by Kes zrejme svojim baníckym prostredím v ktorom sa odohráva určite pripomenula Billyho Elliota (čo bol aj môj prípad), pričom sa však tématicky jedná o značne odlišné snímky. Čím ma zaujal predovšetkým bolo, že i keď sa jedná o pomerne jednoduchý dej, bol mnohovrstvovo vystavaný. Sú tu ťažké životné podmienky biednych baníkov, rodinné vzťahy, nájde sa tu však ale i šikana alebo nepochopené búrenie beatovej generácie. Samotný príbeh cvičenia poštôľky je to dosť v úzadí a tieto scény by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Sú však o to pôsobivejšie. Záver filmu sa dá trocha predpokladať, aj tak bol však zdrvujúci.

,,MYSLÍTE, ŽE BY TO MOHLO BYŤ DIVÉ ZVIERA, KTORÉ UŠLO ZO ZOO?" __ Odpad! rozhodne nie, nakoľko si myslím že v tomto žánri vznikli aj omnoho horšie skvosty a škaredé prerastené zvieratko z dávnych dôb takým obyčajným priemerom. Niečo k filmu samotnému. Kameňom úrazu, ktorý mu veľmi nepomáha je jeho neuveriteľná lacnosť. Opomenúc nevalné vizuálne efekty, kde sa niektoré zábery opakujú viackrát a to, že lokácie Iraku boli viditeľne nahradené Bulharskom, tu ešte stále ostáva slabá kartónová výprava. Ako celok pôsobí film miestami nezmysluplne a i keď sa mi páčilo nasadenie zelených mozgov do akcie miesto bandy obyčajných civilistov. Je síce pravda, že odlýšiť ich je síce ťažko, v zásade je to však jedno a film ako odreagovanie funguje uspokojivo. (2. komentár k filmu)

,,JA SOM GRÉCKA KRÁĽOVNÁ!" __ Možno to znie trocha nadsadene, ale Herkules mi v pár momentoch pripomenul Kubrickovho Spartakusa. Jednak na jednu bližšie nešpecifikovanú scénu, na ktorú odkazuje úryvok na začiatku môjho komentára a jednak potom záver filmu, kedy je ukázaná nespochybniteľná sila ľudskej vôle v tom, že i horda nevycvičených a chabo vyzbrojených otrokov môže poraziť v tých dobách najsilnejšiu vojenskú silu akou bola slávna asýrska bojová jazda. Holt ten Spartakus mal zrejme o nejaký ten piatok neskoršie zrejme zlý deň. Ďalej môžem napísať, že sa stotožňujem so Subjektiv-om. Na svoj žáner má film veľmi slušnú zápletku, škoda len veľmi slabého a plochého scenára a ešte horšej réžie. Herci samotní nehrajú až tak zle, takmer každý sa vedel veľmi slušne vžiť do svojej postavy až na tupú horu svalov v hlavnej úlohe, ktorá naozaj filmu len škodí a nebyť jeho mohol byť príbeh častokrát lepšie stráviteľným. Okrem toho, ako už bolo napísané, film oplýva veľmi chabou výpravou a lepšie sa mohla predviesť tiež hudba. Pochváliť však musím jednoznačne davové scény, ktoré sa snažia pôsobiť čo možno najpompéznejšie a celkom sa im to darí. Keď som bol malým, patrili rôzne príbehy o Herkulovi medzi filmy môjho detstva a preto sa na daný pseudožáner pozerám s určitým nadhľadom s ktorým vlastne aj tieto filmy boli nakrúcané. U váhania medzi 2* a 3* sa aj preto rozhodujem prilepšiť, jednak som sa nostalgicky vrátil do detských čias a tiež, že som si zo stánku za pár drobných priniesol film o ktorom dúfam, že bude mať svojich nasledovateľov v ďalších vydaniach. (4. komentár k filmu)

,,...TEN, KTO NIE JE S NAMI JE PROTI NÁM." __ Ak sa pod réžiu historického filmu podpíše Paul Verhoeven, v hlavnej úlohe je Rutger Hauer a Jennifer Jason Leigh je viac v Evynom rúchu ako oblečená, je zrejmé, že o žiadnu klasiku žánru sa jednať nebude. Áno, násilie, špina, krv, mor, sex a znásilňovanie by boli výbornými atribútmi filmu zasadeného do začiatku 16. storočia, predsa len ako tu už odznelo, Krutosť a láska je nakrútené nanajvýš svojsky. Táto skutočnosť ma na začiatku mierne odrádzala a ak by som mal hodnotiť prvých 30 min. filmu bol by zrejme na 2*. Ak sa však cez to prehryziete, čaká vás prekvapivo pútavá snímka, ktorej sa dá odpustiť aj postupná obyčajnosť príbehu. Ten sa nesie v trocha nadnesenom, až zveličenom duchu skĺzajúcom do rozprávkovosti, čo mu však do istej miery pridáva na atmosfére. Trocha nekomplexne vykreslená mi prišla Leigh-ovej postava princezny Agnes, ktorá až príliš nejasne hrá na dve strany. Zároveň by sa dalo povedať, že žiadna z postáv filmu by sa nedala považovať za vyslovene kladnú. Inak Verheovenova réžia i keď určite nijako oslnivá, neostáva však ani v úzadí a vie ukázať ako odľahčujúci čierny humor (vyznávanie si lásky nad párom obesencov), tak aj pôsobivé momenty (útek zbojníkov z morom nakazeného hradu). Samotný záver by sa však mohol niesť v tragickejšom duchu.