curunir

Film v prvých pár minutách ukážu viac-menej kľudný život v africkej Rwande v zäpatí sa premení na krvavé peklo sledujúci konflikt medzi kmenmi Hutov a Tutsiov, ktorý mal za následok genocídu pri ktorej zomrelo takmer milión ľudí. Podanie filmu je neuveriteľne pôsobivé, prostredníctvom skutočného hlavného hrdinu podrobne sledujeme sled skutočných udalostí, ktoré aj keď boli zaznamenené kamerami a videl ich celý svet , ostal ľahostajný a neurobil takmer nič. V Hoteli Rwanda by sa dala vidieť určitá slabšia podobnosť so Scottovou snímkou Čierny jastrab zostrelený, ešte viac by sa však dal film prirovnať k Schindlerovmu zoznamu nakoľko obsahovo sú si témy značne blízke. Pochváliť treba skvelú réžiu neznámeho Terryho Geogra, ktorý bez zbytočnej krvi ukázal skutočnú tvár konflitku plného hrôzy a neopodstatneného zabíjania . Okrem toho je tu prvotriedne herecké obsadenie, Don Cheadle podáva neuveriteľný výkon, neopomenutí nemôžu ostať ani predstavitelia vedľajších úloh v podaní hercov ako Nick Nolte či Joaquin Phoenix. K trom oscarovým nomináciam sa mala pridať minimálne ešte jedna za najlepší film. Jeden z najpôsobivejších filmov aké som mal možnosť vidieť.

Pohľad na odvrátenú stranu ,,Mesta bohov" Ria de Janeira, drsného sveta plného násilia, kde ide iba o prežitie. Vcelku originálna téma sa pod rukami začínajúceho režiséra zmenila na pôsobivú invenčnú výpoveď skutočných udalostí prostredníctvom človeka, ktorý nemal vo vojne gangov v podstate žiaden vplyv, pritom bol však jeho prínos nesmiernym. Meirelles vedel ako má tému uchopiť, realitu naozaj nijako neprikrášluje k čomu v nemalej miere prispievajú výborní herci, vie ako má upútať pozornosť svojim drsným spracovaním bez akéhokoľvek náznaku ľútosti - proste tak ako to v tomto svete chodí. Neustáleho strieľania a vrážd je však počas dvoch hodín častokrát až priveľa a efekt ako keby sa občas strácal. Ak sa k tomu pridá niekoľko skôr nudných pasáži, potom Mesto bohov aspoň z mojej stránky nepôsobí nepôsobí nijak svetoborne a ocitnutie sa na 19. priečke v top 200 ostáva zahalené rúškom tajomstva. Hold však naozaj treba vzdať Meirellesovmu réžijnému prístupu, rozprávaniu z obdobia dvoch dekád, rovnako tak aj občas chaotickému, avšak tiež veľmi dynamickému strihu.

Tento western bol pre mňa naozaj nezabudnuteľným zážitkom a to nie som žiadnym veľkým prívržencom tohoto žánru. Čím Divoká banda hneď na začiatku zaujme je rok jej výroby a oproti tomu jej podanie s množstvom brutálnych, násilných a častokrát aj dosť odvážnych scén. Ďalšou devízou je skvelý scenár a výborné herecké obsadenie nad ktorým kraľuje svojim charizmatickým výkonom ostrieľaný William Holden a skvelo mu sekunduje menej známy i keď nemenej charizmatický môj obľúbený Ernest Borgnine (títo dvaja sa potom spolu zišli ešte vo filme Keď sa čas naplnil). Pochváliť by som tiež chcel hudbu a skvelú dôstojnú kameru, rovnako tak aj režisérske podanie bez ktorého by bol celkový efekt určite slabší. V zásade nemôžem mať žiadnej väčšej výhrady, i keď má ,,Banda" svoju stopáž nudnejších pasáží je minimum film má skvelo nastavené tempo - šokujúci začiatok a ešte brutálnejší záverečný masaker, ktorý by sa mohol bez problémov porovnávať s novým Rambom. Snáď škoda, že Robert Ryan ako Pikeov prenasledovateľ Thorton nedostal viacej priestoru a občas zostáva úplne zabudnutým. No a zaujalo ma, že banditi majú v ruke stále fľašku s nejakým alkoholom a aj v tích najväčších horúčavách nie je na nich nič poznať - naozaj tuhí chlapi. V roku 2007 Americký filmový inštitút dosadil snímku na 79. miesto medzi 100 najlepšími filmami v dejinách. Pre mňa osobne Divoká banda hravo prekoná Vtedy na západe a má rovnako váhu ako môj najobľúbenejší western Nezmieriteľní, ktorý je však po vzhliadnutí tohoto filmu vo vážnom ohrození.

Zatiaľ som od Kubricka nevidel až tak veľa, takže som tento film prijal celkom rád. Od režiséra síce zaujímavá, no zároveň - ak sa pozrieme, aké filmy nakrúcal neskôr - trocha fádna snímka. To by však bolo tým najmenším, čo by sa dalo Zabíjaniu vytýkať. Nechápem reakcie mnohých užívateľov o tom, aké prevratné dielo vzniklo. Pritom išlo vo svojej dobe o prepadák a iba o ďalší z rady noirových filmov. Práve to, čo drží film nad hladinou zabudnutia a tým, že ho v TV uvádzajú pod razítkom kultový film je práve slovo KUBRICK - bez neho by bol film naozaj ničím. I keď film nemá príliš dlhú stopáž tá je akurát taká, že nezačína príliš nudiť. Okrem toho je film skôr chaoticky zostrihaný, jednotlivé scény predstihujú tie druhé, takže jediné čo robí film zrozumiteľným je trocha netradičná funkcia rozprávača majúca až reportážny charakter, čím však celkový dojem nie je príliš umocnený. Vinu na tom nesie z časti množstvo postáv, ktoré sa divákovi počas filmu poriadne nepredstavia, takže ja osobne som hlavných hrdinov vôbec nepoznal a mýlili sa mi. Najviac by som pochválil spracovanie samotnej lúpeže, vcelku fikane vymyslenej, po ktorej už nasleduje iba vyplnenie jednoduchého názvu filmu. Na začínajúce režiséra ide o solídne dielo so svojimi kladnými i tienistými stránky, avšak tak vysoké hodnotenie si rozhodne nezaslúži.

Chvíľu mi trvalo kým sa sa dostal k tomuto filmu, vlastne som sa na neho nijak zvlášť netešil, výsledok bol však ohromný. Melovi Brooksovi sa podarilo nakrútiť najlepšiu paródiu všetkých čias, pričom nebola založená na ničom menšom ako najslávnejšej vesmírnej ságe, ktorú asi netreba spomínať. Veľmi dobre sa tu ukázali herecké výkony Ricka Moranisa ako Lorda Helmy a samozrejme Mela Brooksa, ktorý okrem Prezidenta vytvoril aj postavu Yogurtha - potom treba spomenúť tiež prvú úlohu vtedy neznámeho Billa Pullmana. Škoda potom, že film nedostal žiadne ocenenia, pritom by si ich rozhodne zaslúžil. Výborných scén, ktorými Spaceballs disponujú je veľa; okrem už spomínanej vesmírnej ságy (prečesávanie púšte - moje obľúbené) pre ktorú je aj celkom umne skomponovaná hudba, je to potom scénka s rozkošným Votrelcom a v závere potom najslávnejšia scéna s Planéty opíc. I keď ma film vôbec nenudil, zvažoval som či dať plné hodnotenie vzhľadom k tomu, že ide o paródiu, avšak zdá sa, že film ho právom znesie nakoľko je vo svojom žánri špičkou a predčí aj horúce či inak bláznivé strely.

Ach, ja hentie dve sestry vôbec nemusím. A ešte ten ekologický podtón.

,,A TY PÚTNIK ODKÁŽ SPARŤANOM, ŽE MY TU MŔTVI LEŽÍME, AKO ZÁKONY KÁZALI NÁM." __Ako už bolo povedané: Kráľ Leonidas vedie na smrť elitných bojovníkov. Amen. Film, ktorý sa sústreďuje na slávnu bitku pri Termopylách, ktorá sa odohrala 11. augusta roku 480 pred Kr. a podľa komixovej predlohy najviac vyzdvihuje hlavne odvahu 300 chrabrých Sparťaňov (v skutočnosti sa nazývali Lakedaimonskí), ktorí pre slobodu svojej vlasti neváhali podstúpiť cenu najvyššiu. Inak je film pomerne verne spracovaný, nechýbajú rôzne skutočné výroky, ktoré boli zaznamenané (bojovanie v tieni šípov; Xerxes má veľa mužov, ale málo bojovníkov...), historické pramene uvádzajú, že Grékov bolo v skutočnosti 4000, Peržanov zase 3 milióny! (dnes sa ich počet odhaduje na približne 200 000)- nakoniec ich padlo 20 000. Spracovanie je naozaj nadupané heroickosťou, nechýba stále opevovanie Sparty, taktiež sú vo filme celkom dobre vykreslené podmienky ako v nej život kedysi fungoval - roztrieštenosť Grékov je tiež na mieste, ak by aspoň trocha držali spolu, mohli by bitku vyhrať. Oceniť sa tiež dá aj archaický spôsob podania, ktorý snímku len umocňuje. Gerard Butler (veľmi mi pripomínal De Nira) si so svojou úlohou poradil veľmi dobre (This is Sparta!), myslím, že s touto postavou bude spätí už naveky, taktiež Rodrigo Santoro ako Xerxes bol skvelý - jeho feeling je zaujímavý a dosť štýlový, i keď kto vie, ako naozaj vyzeral? Po technickej stránke je film dotiahnutý do maxima, svojim spôsobom ide o prelomový film, zo všetkého ide digitálne vizuálne obžerstvo vytvárajúce neopakovateľné orgie - rekvizít bolo vo filme minimum (vôbec nechápem prečo efekty neboli nominované na Oscara). Film má tiež aj niekoľko nedostatkov, mohol by byť hlbšie podaní i keď to by ho možno zničilo, aj to 300 by sa tam mohlo menej krát obmielať, niektoré hudobné pasáže mohli byť tiež dôstojnejšie podané i keď elektrické gitary nakoniec neznejú až tak zle. Na záver snáď už iba citácia Chalupku, ktorá ma napadla pri pozeraní filmu: ,,...A ČO I TAM DUŠU DÁŠ V TOM BOJI DIVOKOM, MOR TY LEN A VOL NEBYŤ AKO BYŤ OTROKOM." P.S. môj komentár č. 300, aké symbolické :-).

Tento film som videl asi dva krát keď som bol malý a vtedy sa mi celkom páčil i keď už vtedy som vedel, že je historicky dosť nepresný. Jedná sa o stálaninu všetkého možného, čo sa tvorcom páčilo a film sa tak zviezol na vlne béčkových dobrodružných filmov, ktoré boli v tích rokoch veľmi v obľube. Príbeh sa odohráva niekedy v 13. storočí v Poľsku ovládanom krvilačnými hordami Džingischána (Roldano Lupi), ktorý je však už na sklonku života. Odpor proti Mongolom sa vedie veľmi ťažko, až dokým sa na stranu Poliakov nepostaví hrdinný silák Herkules (áno dobre počujete, navyše podobnosť s hrdinom gréckych báji nie je len náhodná) a ich snaha vyvrcholí bitkou o Krakov v závere filmu, kedy sú Mongoli porazení. Medzitým sa k slovo samozrejme dostane aj láska a aj boj s príšerou. Z historického hľadiska je film absolútny blud, Džingischán (vo filme sa objaví asi iba v dvoch záberoch) za svojho života nikdy nebol v Poľsku ani v týchto oblastiach a ani tam nezomrel. Jedná sa teda o béčko najväčších rozmerov, len ťažko by sa dal k nemu prirovnať obsahovo podobný film so súčasnej produkcie (možno ešte samotný seriál Herkules), takže sa praktický jedná o unikát. Film som videl naposledy pred nejakými 10 rokmi, takže by som ho mohol len veľmi ťažko ohodnotiť, vtedy sa mi celkom páčil v dnešnej dobe by sa jeho ohodnotenie pohybovalo niekde medzi 1-2*, alebo by ma možno po rokoch opäť príjemne prekvapil. (1. komentár k filmu)

Nenápadný film o osudoch zaostalého dedinského muža Václava majúci v sebe značný potenciál a ktorý sa mu podarilo viac-menej umne vyťažiť. Dobré je zakomponovanie do dedinského prostredia, kde sú odlišní ľudia viacej odsudzovaný, navyše ani herecké obsadenie nie je natoľko opozerané. Ivan Trojan svoju postavu naozaj precítil a dal jej hĺbku, hoci vôbec nejde o ľahkú úlohu. Ocenenie Českým levom je preto myslím na mieste a to isté platí aj o nomináciách na túto cenu. Po dlhom čase je to film, kde sú všetky ocenenia a nominácie na mieste a nie je ich toľko, ako keby sa jednalo o najväčšie hollywoodske veľkofilmy. Taký český Forrest Gump.

Polohraný dokumentárny film o pôsobený Jaromíra Nohavicu so skupinou Čechomor. Dokument je v celku zaujímavý, ukazuje nám charakter postavy dovtedy skôr záhadného Nohavicu, len hodina a pol je celkom značná doba, navyše film sa miestami vlečie priam slimačím tempom, čím efekt pôsobí dvojnásobnou dĺžkou. Tiež som nepostrehol žiadne hlášky o ktorých sa tu mnohí zmieňujú, neprišlo mi to tiež obzvlášť vtipné a občas až neskutočné, hlavne scény mlčania s holandským dokumentaristom a s Karlom Plíhalom, ktorý sa v závere filmu nepochopiteľné vyparí či rozpadne na miniatúrne častice. Nejako mi tiež nejde do hlavy aj vysoký počet Českých levov a tiež aj ďalšie nominácie (výprava, kostýmy - nechápem) hlavne keď sa v podstate nejedná o nijak výnimočný vysokorozpočtový film. Pôsobivý dokument i keď aspoň z mojej strany tiež aj precenený.