Petra321

Seriál Teen wolf je srdcovka asi 95% tých, ktorí si pozreli tento film a ja nie som výnimkou. Spomínam si, že asi pred dvomi rokmi som mala všetky sociálne siete zamorené hashtagom #bringteenwolfback z čoho vlastne vznikol tento film. Tešila som sa, no keď bolo oficiálne oznámené, že Dylan O´brien nebude súčasťou projektu, hoci práve jeho postava bola takou symbolikou prvého seriálu, vedela som, že niečo bude zle. Nanešťastie som sa nemýlila. Dúfala som, že jeho neprítomnosť tvorcov nakopne k tomu, aby zo seba vyťažili maximum, čo sa vo finále nestalo. Chémia medzi postavami naozaj chýbala, rovnako ako aj nejaké rozhovory, ktoré by toho mohli celkom dosť objasniť. Je pravda, že herci spolu neboli pomerne dlhú dobu, no predsa si myslím, že pomocou nejakého teambuildingu by sa mohla krásne obnoviť. Som jedna z mála tých, ktorí nemali radi Allison, no vzhľadom na všetko ostatné, čo sa vo filme dialo, si myslím, že jej návrat bol ešte jednou z tých dobrých vecí, ktoré sa tu stali. Musím ale povedať, že by ma omnoho viac potešil návrat Kiry, pretože rovnako ako Stiles, aj ona jednoducho patrí k Nogitsune. Eli a Hikari (čiže dve nové postavy) sú očividnou náhradou za už spomínaného Stilesa a Kiru. Jeep a kitsune to prezradili celkom jasne. Eliho charakter sa dokonca neskutočne podobal na Stilesov, vďaka čomu som ho v podstate až do konca nemala rada. Takisto sa mi nepáčilo, že príchod Hikari zobrali všetci bez nejakého povšimnutia. Prišla nová postava a nikto sa ani len neobťažoval zaoberať sa tým, prečo sa tam vlastne objavila a či náhodou nemá niečo spoločné s Nogitsune. Smrť jednej postavy, ktorú nejdem menovať, ma nijako nedostala, aj keď viem, že by sa to dalo urobiť naozaj emotívne. Pokus bol, ale nedopadol najlepšie. Neviem... Nemala som dostatok času na to, aby som si ho/ju mohla obľúbiť. Vec, ktorá ma ale totálne dorazila, bolo ako Scott našiel Eliho za stromom. Vtedy som si povedala, že toto naozaj nie je to, čo som od Teen wolf: The movie očakávala. Približne hodinu pred koncom som film okomentovala asi takto: ,,Zlepší sa to vtedy, keď nabehnú záverečné titulky."

Priznám sa, že prvá epizóda ma osobne nijakým spôsobom neoslovila, no už pri stretnutí Gena a Nubsiba som vedela, že toto jednoducho budem milovať a nemýlila som sa. Zakázaná láska medzi spisovateľom a hercom mi príde ako celkom originálny námet a mne by asi ani nenapadlo vymyslieť niečo takéto. Možno sme sa mohli zaobísť aj bez scén z minulosti a vymyslieť niečo iné, no aj napriek tomu považujem Lovely writer za jeden z najlepších BL, čo som videla v roku 2022 (a to som ich teda videla viac ako dosť). Rada by som dostala nejaké vysvetlenie ohľadne Aeya, no asi to už budem musieť nechať na svojej predstavivosti.

Začiatok druhej série hovoril o tom, že sa v priebehu šiestich epizód stretneme s tromi rôznymi pármi a že každý z nich bude mať svoj vlastný príbeh. Omyl. Ďalšie dva páriky sú naznačené, no dej sa im nijako bližšie nevenuje. Po celú dobu sa sústredí na naše hlavné postavy, ktoré sa opäť stretávajú po piatich rokoch. Pôvodne som druhej sérií WBL dala 5*, ale myslím, že po lepšom uvážení to stiahnem na 4*. Medzi chlapcami to nádherne iskrilo a bolo naozaj vidieť, že stará láska nehrdzavie, hoci ubehol tak dlhý čas. Čo sa ale týka ostatných... Tam to bohužiaľ povedať nemôžem a keďže boli súčasťou deja, rada by som poznala aj ich príbeh viac detailne.

Až na ten príliš rýchly koniec to bolo naozaj skvelé. Chlapci sa do svojich postáv naozaj vžili a predstavili všetky ich pocity a problémy presne tak ako mali. Šesť krátkych epizód som zhltla na jedno posedenie, pričom som sa tešila na pekný koniec... Hm, ako som sa len mýlila. Našťastie máme druhú sériu, takže sa čoskoro mrknem aj na ňu. Nie som fanúšička misunderstandingov a tu nastal jeden obrovský, no dostalo sa ku mne, že medzi prvou a druhou sériou je časový skok, takže som celkom zvedavá.... Dúfam, že mi to nepokazí moju mienku.

Dala by som plný počet, keby sa to tak veľmi nenaťahovalo. Musím ale pochváliť celkový príbeh, pretože osobne som sa s takýmto námetom ešte nestretla. Reinkarnácia je niečo, s čím sa príliš často nepracuje a to je vlastne možno iba dobré, pretože inak by to ľuďom začalo liezť hore krkom. Hneď prvá scéna, na ktorú sme sa mohli pozrieť, bola naozaj krutá, no priznám sa, nepochopila som, prečo tam ich otcovia len tak stáli, keď videli, čo sa Korn a neskôr aj Intouch chystali urobiť. Prikladám to k šoku, no mohlo to byť trochu lepšie znázornené. Páčilo sa mi, ako sa dejové linky párikov z minulosti a súčasnosti prelínali, no tie odhalenia o rodinách ma naozaj dostali. Keď si uvedomíme, že Korn v podstate vybral meno pre Pharna... No, bolo to zlatučké. Dosť ma však zarazilo, keď sa na konci ocitli v byte, kde sa nikto netváril prekvapene z okolností, ktoré na nich vybafli. Viem, že budhizmus - thajské náboženstvo - podporuje reinkarnáciu, no nemyslím si, že by ju ľudia prijali bez jediného zaskočeného výrazu v tvári. Možno je v tom len nedostatok informácií o thajskej kultúre, no myslím, že za ten rok som sa do toho už celkom dostala, takže neviem... No v konečnom dôsledku, UWMA má naozaj čo ponúknuť a rozhodne neľutujem, že som si to pozrela. Záverečné epizódy sú naozaj strhujúce a všetky tie nové odhalenia do seba krásne zapadajú a robia dej ešte uveriteľnejším. Najemotívnejšie pre mňa bolo, keď Pharn našiel zbraň a v podstate všetko, čo nasledovalo potom. 17 epizód + jeden špeciál naozaj stáli za to. Som rada, že Ohm a Fluke dostali príležitosť znova stvárniť hlavné postavy v ďalšej dráme, pretože spolu tvoria naozaj krásne herecké duo.

Napriek tomu, že som sa k zhliadnutiu druhej série Young Royals dostala pomerne neskoro, nemala som nijaké spoilery, takže som nevedela, do čoho idem. Jediné, čo som sa vopred dozvedela, bolo, že koniec niektorých ľudí sklamal. Mne ale bolo od samého začiatku, keď asi v prvej epizóde padlo slovko o nejakom príhovore, jasné, ako to vlastne skončí a nemýlila som sa. Bolo to viac ako očakávané, takže ma nemalo čo sklamať. Herci predviedli naozaj úžasné výkony a ja dúfam, že keď sa tento seriál uchýli ku koncu, oboch uvidíme v ďalších skvelých projektoch. Myslím, že všetci si chvália herecký výkon najmä Edvina Rydinga, ktorý to s korunným princom naozaj nemá jednoduché, keďže Wilhelm si prechádza veľmi ťažkým obdobím a je toho naňho jednoducho príliš veľa. Ja v tomto smere nebudem výnimkou, pretože tento človek je jasným dôkazom toho, že ovládanie reči tela je pre hercov nesmierne dôležité. Ostatní za ním ale nezaostávajú, pretože všetci, od ďalšieho hlavného protagonistu Omara Rudberga, až po vedľajšie postavy, stvárnené Fridou Argento, Maltem Gårdingerom, či Nikitou Uggla sú naozaj skvelé a uveriteľné. Príbeh nie je len o dvoch chlapcoch, ktorým ich rozdielne spoločenské postavenie bráni v láske, ale takisto aj o ďalších aspektoch ich okolia. Dve postavy hovoria o tom, aká vie byť láska slepá a nebezpečná. Pri ďalších dvoch vidíme, čo môže spôsobiť nedôvera. Ďalšie zasa poukazujú na to, že aj najlepší priateľ vám môže bodnúť nôž do chrbta.

Wau. Ako už z obsahu vieme, v príbehu sa stretávame s dvomi pármi, pričom každý z nich má svoju vlastnú dejovú linku, ktorá sa miestami prelína. S odstupom času, keď som sa zamyslela nad finále, prišla som na to, že hoci boli rozdielne, predsa len mali nejaké spoločné črty. Niet divu, že Phayu a Prapai sú najlepší priatelia, keďže v priebehu trinástich epizód sme mohli vidieť rôzne podobnosti, medzi ktoré patrí aj ochranárskosť svojich priateľov. Phayu a Rain boli centrom diania v prvej polovici a ja osobne som pri nich aj zabudla na Skya a Prapaia. Získali si moju plnú pozornosť, a keď som sa dozvedela, že záverečná scéna šiestej epizódy bola improvizovaná hercami, veľmi ťažko sa mi sústredilo na ďalší pár. V druhej polovici ale prevzali žezlo práve Sky a Prapai, ktorých dynamika bola od predošlého páru úplne odlišná a zároveň tak veľmi podobná. Dovolím si použiť jeden citát, ktorý koluje instagramom - "He fell fisrt, but he fell harder." Myslím si, že tieto slová dokonalo vystihujú všetkých štyroch. Postupom deja ale odhaľujeme, že Sky má za sebou nepeknú traumu, ktorá všetko komplikuje a kvôli ktorej ho milujeme ešte viac. Nedovolím si povedať, koho som mala radšej, pretože si ma získali úplne všetci. Plus, fanúšici Kinnporsche si určite všimli teóriu o tom, že Phayu je synom VegasPete. Mne osobne sa tento cross over veľmi páči a túto teóriu podporujem! V príbehu sme dostali snáď všetko, o čo sme len mohli žiadať. Krásnu romantiku, vyvíjajúce sa nielen vzťahy ale aj postavy samotné a na záver poriadnu dávku napätia. A takisto tá symbolika s počasím.

Prvá séria: Na začiatok by som chcela povedať, že som sa obávala, čo vlastne idem pozerať. Obsah mi prezradil, že sa jedná o dvoch rivalov, ktorí sa do seba zamilujú vďaka hodinám čínštiny. Možno sa to zdá ako klišé, keďže asi všetko okrem tej čínštiny už poznáme a videli sme mnohokrát predtým, no nakoniec som bola príjemne prekvapená tým, aké dobré to vlastne bolo. Dvaja herci, stvárňujúci hlavné postavy, zvládli svoje úlohy naozaj famózne a ja som v niektorých momentoch úplne zabudla, že pozerám drámu, a nie skutočný život dvoch priateľov. Môžem vôbec povedať, že boli priateľmi? Pretože mám pocit, že túto fázu vzťahu akosi preskočili. Teda pokiaľ nepočítam začiatok, keď boli ešte len deťmi. Možno sa mi to ale iba zdá kvôli nízkemu počtu epizód, pretože v tej druhej tam tie náznaky priateľstva naozaj boli. Ich chémia bola skvelá. Verila som úplne všetkému, čo hovorili a robili. Ich činy boli jednoducho tak uveriteľné, až sa mi miestami zdalo, že pozerám nejakú reality show so skrytou kamerou. Oh-aew si získal moju pozornosť skutočne rýchlo. Zamilovala som sa nielen do jeho peknej tváre, ale aj charakteru a správania. Neviem hovoriť po čínsky, a ak mám byť úprimná, tak asi ani nechcem, pretože by to zabralo priveľa času, ktorý by som nemohla venovať drámam, ale Oh-aew tento jazyk potreboval, aby sa mohol dostať na svoju vysnenú školu. Chudák Bas. Bolo mi ho ľúto. Bol jednoducho cool a to zlomené srdce si nezaslúžil. Videla som iba prvú sériu, a tak neviem, či ešte budeme mať príležitosť sa s ním stretnúť a vidieť, ako to nakoniec zvládol. Nie som si istá, či budem pozerať aj druhú sériu, pretože koniec prvej bol podľa mňa dokonalý, a keďže viem, že druhá sa neodohráva v Phukete, ale Bangkoku, myslím, že nebudem pokračovať, pretože sa obávam, že seriál stratí svoje čaro. No Oh-aewom a Tehom sa rozlúčiť ešte nechcem, ale keďže príbeh bol ukončená, obávam sa toho, čo by som mohla nájsť v druhej sérii. Neskutočne sa mi páčila scéna, kde si chlapci vyznali svoje city. Ešte aj teraz mám plnú hlavu toho dialógu a reči tela, ktorá prezradila možno  ešte viac ako slová. Som rada, že som túto drámu mohla vidieť, ale teraz na mňa čaká ďalšia. Druhá séria: Priznám sa, od druhej série som nemala nijaké očakávania a vlastne som si ju ani nechcela pustiť. Mám totiž skúsenosti, s tretími postavami, ktoré sa len tak z ničoho nič objavia a zničia úplne všetko, čo si hlavné postavy budovali po celú prvú. Ani tu to nebolo tak celkom výnimkou, no spracovanie, ktorým to bolo podané, ma naozaj dostalo. Teh a Oh-aew mali od samého začiatku naozaj krásny vzťah a druhá séria ho urobila ešte uveriteľnejším. Hoci sa tam objavila tá tretia osoba, o ktorej som pred chvíľou hovorila, pointou toho celého nebola len ďalšia hlúpa prekážka v ich dokonalom vzťahu. Nie som zástanca veľkých časových skokov, no tu jednoducho boli potrebné, pretože druhá séria znázorňovala ich celý vysokoškolský a neskôr aj pracovný život, takže by to bez nich nemohlo fungovať. Čo sa mi páčilo najviac, bolo, že som až do samého konca nevedela, čo sa napokon stane. Herci ma držali v napätí až do poslednej minúty, no stálo to za to, pretože záverečná scéna bola naozaj plná rôznych emócií.

O kdrámach som počula samé chvály, no mám taký pocit, že zatiaľ som nenatrafila na takú, kde by sa uplatňovali všetky tie úžasné reči. You make me dance malo niečo do seba, to musím uznať. Krásne zimné prostredie, krásne tanečné choreografie, krásne pomaly sa vyvíjajúci vzťah. Ale... je tam to ale. Chémia medzi hlavnými postavami bola neprehliadnuteľná a aj napriek snehu a  zime sme mohli vidieť ako to medzi nimi iskrilo. Chlapci zahrali svoje roly skvelo, to sa im musí nechať, lenže niečo mi na tom celom prekážalo. Zdalo sa mi, akoby to príliš naťahovali. Ja viem, že pre kdrámy je niečo také úplne prirodzené a nemyslím si, že problém bol práve v tom. Mrzí ma, že nemôžem dať vyššie hodnotenie, ale keby som tak urobila, nebolo by to úprimné.

Nemám slov... Musím priznať, že ma začiatok príliš nezaujal, no neskôr to začalo naberať na obrátkach a ja som sa nevedela dočkať ďalšej epizódy. GMM TV v poslednom čase prekvapuje naozaj kvalitnými BL-kami, ktoré v sebe nesú omnoho väčšie poslanie, než len láska dvoch chlapcov. Chémia medzi Akkom a Ayanom bola úžasná. Je vidieť, že chlapci sa do svojich rol naozaj vžili, čo bolo úplne že skvelé. Neskutočne sa mi páčili zápletky a rozuzlenia. Sakra, kto by bol povedal, že sa to celé zvrtne až takto? Po celý čas sme presvedčený o jednom a zrazu zistíme druhé? Dokonalosť. Príbeh bol takisto bezchybný. Plný zvratov a udalostí, ktoré by mne osobne nikdy nezišli na um. Pri mnohých odhaleniach som hľadela na obrazovku s otvorenými ústami, pretože som tomu jednoducho odmietala uveriť. Rozhodne odporúčam všetkými desiatimi.