Adrian

1. seria - 90%, 2. seria - 90%, 3. seria - 90%, 4. seria - 100%, 5.seria, part I. - 100%, 5. seria, part II. - 100%.

Zazitok maximalny. 1) Presvedciva dramaturgia a prechod z literarneho na audiovizualne dielo - Tykwer a Wachovvski dokazali z predlohy vybrat v drvivej vacsine u kazdeho pribehu to esencialne a ich zasahy z hladiska doplnkov/zmien voci predlohe su funkcne, invencne a nosnu temu zvyraznujuce. 2) Vzajomne prelinanie a jednotlive radenie sekvencii su ukazkovym prikladom synergie. V strihu zalozenom na spolocnych vyznamoch, motivoch, hereckom obsadeni dvoch spojovacich scen ako i vyvoja dialogu v scene x ako determinujucej radenie sceny x+1 nie su tvorcovia zdaleka prvi (namatkovo aj Leone, tiez nie ako prvy, vo Vtedy v Amerike postupoval podobne), ovsem z hladom aj na sposob predkladania a prepojenia pribehov zasli v kvantite a vyslednej ucinnej intenzite zatial najdalej. Odmenou mi bola epicka freska znejuca ako podmanivy sextet a zaroven i agonicky vykrik ludskej rasy uvedomujucej si tu sialenu horsku drahu s tragickym koncom, ktoru sami vytvorili, dobrovolne do nej nastupili, ale ju zatial nevedia zastavit. Snad sa to raz podari... .

Oddychova blbinka, ktorej hravost je v spravnom pomere viac uprimna, ako krcovita. Non-unisex heist v azijskom baleni, ovsem s popisom pod ciarou "go global". Panazijske zoskupenie pred i za kamerou vykazuje slusne tmelivo v potrebnych zanrovych ingredienciach. Aj takto specificky nespecifikovane moze vyzerat v sucasnosti (november 2012) komercne najuspesnejsi korejsky flak. 7/10

Dobre znamy pribeh, ktoremu stavu dodava chytlava chemia medzi ustrednym triom a okazala formalnost v obraze a v hudobnej zlozke riadna porcia "klasiky". Chytilo za viacere zmysly od zaciatku a uz do konca nepustilo.

Vzhladom na to, kde bola seria predtym a co nakoniec priniesol Hyams v New Dimension ide u mna o jedno z najprijemnejsich prekvapeni roka. Ten mix "nightmarish cinema" ako od Lyncha a Cronenbergra, ambientne psychedelicka hudba, hrava praca s kamerou a stylmi snimania v prevazne dlsich zaberoch, a hoci ojedinele, ale vyborne nasnimane a intenzitou nabusene akcne sceny (takmer vsetky do jednej bez hudobneho podfarbenia) ma nenudil ani na chvilu.

Ako zakoncenie "trilogie" o pociatku a vzniku JB to funguje velmi dobre a cela trilogia je v mojich ociach perfetne kompaktna a presvedciva. Ako samotny film to u mna spolahlivo funguje v momentoch postupnej a dokladnej dekonstrukcie JB legendy a jeho fikcneho sveta, tak v rovine fyzickej (test,kondicka), vyznamovej (zabijanie prip. humorne hratky s trademarkmi) a hlavne dusevnej (existencialna opotrebovanost a unava,ktoru pocituje samotna postava). Tieto sceny vlastne tvoria dobre 7/8 filmu, ovsem to co nastoli zaver (poslednych cca 5min) je nieco, kde som vzdy v predchadzajucich bondovkach stracal zaujem. Ale skepticizmus bokom a s otvorenou myslou cakam, kam vykroci dalsi diel... .

Takato nacionalisticky ladena obroda sa netocila ani za studenej vojny, United Korea v ceste za vitazstvom musi prekonavat vsemozne klise prekazky...uber zlu Velku Cinu, nepriazen rozhodcov, chorobu, nepriazen severneho bratra, ktory je samozrejme vacsinou aj tym slabym clankom v rozhodujucich momentoch zapasov. Nalajnovane podla najprevarenejsich mustier, vyuzite vsetky sportove klise, ale.... aj tak to ma svoje caro a hlavne, ak by to malo co i len nepatrne prispiet k buducemu zjednoteniu dvoch krajin (ale jedneho naroda), tak nech filmov podobneho razenia vznika kludne aj nadalej viac. A Bae du-na sice v mramorovom vyraze poslusnej DPRK sudruzky zo zaciatku vo vyraze tvare je takmer identicka s jej ulohou Sonmi-451 v Cloud Atlas, ale sympatie si aj tak dostala ziskat.

Parada. Chybicky sa sice najdu (nadbytocne hratky s kolorizaciou obrazu, uskok v zavere), ale inak bolo osviezujuce nechat sa unasat ponatim jednoducheho pribehu v style tej lepsej "divociny" z dekady '90, kde v kine nebolo problem narazit na nasilim explicitne vyobrazene filmy. V tomto smere je film podla definicie slova "savage" pravom jeho ukazkovou vzorkou v dobe, kedy kinam povacsine vladne nadzanrova sterilita. silne 4*

Skynet s tvarou Mac Clane (Churchove "I'll be back" v Expendables 2 tak dostava novu rovinu intertextuality), nastastie Sarah ostava stale blondyna s brokovnicou. Motivacie uveritelne, ovsem emocie sa nedostavili.

Samotny zaver sa nesie v pravidlach zanroveho "over the top" riesenia, ale predtym prezentovanych 90% filmu ma velmi presvedcive napatie a dynamiku aj s chovanim postav, ktore v danej krizovej situacii nevyznievaju vobec nepresvedcivo.