Adrian

Mozno to bude az nefer voci Boyleovmu filmu, ale zname retrospektivne doku video skutocneho Alana na YT na mna zaposobilo vo vsetkych smeroch silnejsie (t.j. napatie, emocne prechody, vyustenie i dopad na Alanov dalsi zivot a prehodnotenie toho doterajsieho).

Vyborne herecky obsadene, zahrane a precizne vystavany pribeh az do tej miery, ze v tejto drame shakespearovskych rozmerov mi miestami redundatne prisli bojove vsuvky, ktore boli "uz len" dovetkom slovom a gestom predtym odohraneho. S vynimkou zavrrecnej fyzickej konfrontacie mi narusali civilnost pribehu a budovanej atmosfery.

Nezasmial som sa ani raz, iba raz pousmial.... .

"A moment to remember" bude uz asi navzdy v mojich ociach neprekonatelna romanca, ovsem aj Sayonara itsuka ma mnozstvo zapamatania hodnych momentov.

Space-opera, kde ústredná zápletka je predsa len na celovečernú stopáž zbytočne naťahovaná, formálna stránka príbehu ako i usadenie do mixu sci-fi a špinavého industrializmu 19. storočia ochuteného westernovými prvkami vyvoláva neopakovateľný, ale veľmi chytľavý atmosférický feeling. Prekvapí aj práca so žánrovými klišé, ktoré sú miestami naozaj nečakane, ale o to príjemnejšie narúšané. UPDATE: Pozrel som si serial a potom este raz film a priznavam...so serialovym zazemim ide film v mojich ociach do vysin najvyssich.

Splateny dlh samemu voci sebe, ze som tento serial tak dlho odkladal. There's no place I can be, since I found Serenity, but you can't take the sky from me...

Velmi mile prekvapenie, aj napriek odlisnostiam voci skutocnym udalostiam (samozrejme za ucelom lepsej dramatizacie). Vyborny Bale, sustredeny Wahlberg ako aj zvysok hereckeho osadenstva v pribehu, ktory je "obohrany" v celku, ale zaujimavy v jednotlivostiach.

Velmi dobry mix akcie a humoru (ocenili aj divaci v domacej Korey, kde tento filmik v navstevnosti predcil viacere, tohtorocne (rok 2010) ocakavane "hitovky").

Obrovsky komercny uspech jednotky doma v Cine a uznanie na medzinarodnej scene predurcili myslienkove podhubie pokracovania. Uplne z neho vymizli stopy akehokolvek zobrazenia slabsich, natozto zlych zivotnych podmienok v cervenej krajine. Cina je tu este viac oproti jednotke vykreslovana ako krajina blahobytu. Dlhe pasaze dialogov/monologov o socialnom statuse resp. zivotnej urovne vyssej triedy, ktore na prvy pohlad mozno zneju kriticky, pri pozornejsom pocuvani viac hladkaju ruku, ktora ich zivi, akoby ju kusali. Osobne si myslim, ze nie je nic zle na tom byt bohaty, pokial cesta k nemu vedie nie na ukor druhych. Nakolko je to realne, to uz necham na individualnom posudeni.___Vdaka vyssie uvedenemu sa postavy filmu pohybuju v pre seba uzavretej bubline mimo bezny priestor, v ktorom peripetie pribehu i uskalia spolocneho zivota hlavnej dvojice treba produkovat vo vnutri jednotlivych postav a ich vzajomnej inerakcii. Mozny pocit umelosti z daneho pristupu v mojich ociach stale drzi v prijatelnej miere "pri zemi" ustredne herecke duo, ich vzajomna chemia a prijemne osviezenia znamych situacii (tak vo filme a zanri, ako i v zivote). Jedine co ma trocha zamrzelo je, ze zatial co prva tretina naznacovala pribeh o tom "co sa stane, ked sa dvaja do seba konecne zalubia a nasledne musia svoju lasku testovat v kazdodennom zivote", tak v urcitom momente film hodi vyhybku spat a nastane situacia podobna "restartu systemu". Aj napriek tomu sa tesim otvorenemu koncu s jasne deklarovanym prislubom pokracovania (ktore je uz vlastne v tomto momente takmer iste, kedze dvojka ma znova velmi slusny komercny start domav Cine). Postavy Qin Fena a Smiley Xiaoxiao som si totiz velmi oblubil.

Designersky skvost. Nevadi mi, ze v obale zenovych mudier pribeh sleduje klasicku linku vzniku + vyvoja hrdinu suvstazne s predstavovanim noveho univerza s vlastnym mytusom o svojom fungovani, ktore su analogiou a zaroven skrz standartne uskalia aj zrkadlenim toho nasho so vsetkymi jeho defektmi. Tento pristup bol pouzity uspesne predtym a urcite este aj bude, takze uvahy o plagiatorstve idu mimo mna. Len ta uvodna predstavovacka Sama v nasom svete mohla byt zbavena tej pokryteckej oslavy nezavislosti a kratkozrakeho rebelanstva voci systemu, ktory mu prave onu nezavislost skrz zdedeny status beztrestne poskytuje. Samotny svet v "mriezke" aj napriek limitom interaktivity filmoveho platna je zivy i vacsinu casu presvedcivo dynamicky pulzujuci  a pohlcujuci. Nielen vdaka hudbe Daft Punk, ale svoj podiel ma aj vyber projekcnej plochy. V IMAXe je to fakt o level vyssie, nez v multiplexe.