exe.

Som rád, že niekomu napadlo natočiť a sprostredkovať príbeh kultového Leatherfacea zameraný práve na jeho detstvo a následný zrod na jednu z najväčších hororových ikon jak minulej, tak aj dnešnej dekády. Avšak nejedná sa o úplne najlepší prequel. Nahliadnutie do minulosti a následného vývoja (dospievania) psychopata s motorovkou je podávané celkom zaujímavo, lenže čím dlhšie to divák sleduje, tým viac sa jeho charakter potápa a nedarí sa mu až tak získavať si sympatie, ako by som si predstavoval,  scenár je celkom banálny a ťažko sa mu pracuje s niektorými postavami, ktoré by si zaslúžili trochu viac priestoru, nevie sa oprieť o nejaké pevné základy, na ktorých by si zakladal a problém mu robí aj samotný plot twist, ktorý pôsobí ako narýchlo zbúchaný (k poslednému bodu sa dostanem neskôr). Hneď v úvode sa naznačí, čo asi očakávať, keďže hneď sa ide na torture a následný kanibalizmus, čím Leatherfaceová rodina skutočne bola a tak isto začiatok obsahuje celkom zaujímavý kill. Prejde nejakých 10 minút a Jackson (budúci Leatherface) je odňatý svojej matke a odvezený na psychiatriu. Tam to svitalo na lepšie časy, celkom fajn sa tam pracuje s postavami a konečne to naberie ako také napätie, ale hlavne ten nádych temnoty, ktorý tomu dodával tú pravú atmosféru a celkom slušne stúpa brutalita a body count. Tvorcovia mali skvelý moment na prácu s dejom, z ktorého by sa dalo slušne ťažiť, lenže celé to trvá približne štvrť hodiny a po následnom úteku Jacksona s novými "kamošmi" to začína brutálne rýchlo upadať, konania postáv sú nezmyselné, často krát nezaujímavé a dosť sklamalo aj gore, z ktorého by mohol byť celkom slušný krvák, ale aj to je odfláknuté, keď vidíme zopár vrážd, z toho polovica ani vidno nie je a krv zamaskovaná jahodovým sirupom skôr pridáva na komickosti ako vážnosti. Posledná hodina  je chaotická a nudná zároveň, tam to vyzeralo ako keby tvorcom dochádzali nápady a potrebovali nejak vyplniť prázdne miesto, inak by z toho bol len kratkometrák a ten by v kinách nemal žiadne tržby. S čím som však spokojný, je casting, Sam Strike podáva dobrý herecký výkon a je vidno, že si túto rolu užíva, podobne ako jeho mladá partia z blázinca. Plusové body dávam za vyvražďovaciu scénu v reštaurácií a aj za mŕtvolu v rozklade, ktorá si vedľa súlože chorého psychopata s jeho psychopatickou priateľkou tak isto užila svoje. Len škoda, že o tom nevedela.

Podľa názvu som skôr očakával nejakú ducharinu či paranornálne javy, ale nakoniec sa z toho vykľul velice podpriemerný slasher/home invasion snímok, ktorý žiaľ za 80 minút nedokáže ponúknuť absolútne nič, čo by stálo za zmienku alebo pozornosť. Dej je jednoduchý, sledujete tri postavy, ktoré sa vybrali na chatu jednej z rodičov, kde majú smútiť nad tragédiou, pretože im zomrela kamarátka, lenže ono to skôr vyzerá, že pre niektorých smútiť malo byť v úvodzovkách, no a aby to bolo zaujímavejšie, v polovici zistíme, že ich niekto sleduje (prekvapivé, že?). Celá zápletka je strašne nevýrazná, slabá až odfláknutá, kde sa skoro hodinu nedeje absolútne nič, len počúvate rozhovory, ktoré nikam nevedú, teda okrem pár flashbackov, ktoré ako tak naznačujú dejovosť, ale inak to dáva celkom zabrať a jediné, na čo sa Dark Windows zmohol, je zaškrípanie podlahy či blikajúce svetlá, ale aj na tie si dlho počkáte. Ako horor to nedisponuje doslova a do písmena s ničím, čo by mal horor ako taký obsahovať, atmosféra je napínavá ako výsledok volieb prezidenta v Severnej Kórei a plot twist je na úrovni Uweho Bolla. Postavy, jak hlavná, tak aj vedľajšie sú len ďalším hlboko premrhaným potenciálom bez nejakej iskry a aj keď mne osobne prišli celkom sympatické, faktom stále zostáva, že sú neuveriteľne prázdne a nezaujímavé, nemajú skoro žiaden vývoj či charizmu a divákovi na nich vôbec nezáleží, čo s nimi bude a podobne. Celé sa rozbehne až v poslednej tretine, kde má dôjsť na odhalenie, lenže žiadne "wow" sa nekoná, pretože de facto už od začiatku viete, kto je vrah a zároveň poznáte aj motiváciu, prečo to celé robí, niečo, čo by uhádol aj hluchý, tak primitívne to je. Slabá jedna * s odretými ušami za celkom peknú masku, sympatické postavy a za asi trojminútové násilie na konci, inak sa jedná o neuveriteľne predvídateľnú záležitosť bez originality, bolestivo predvídateľným vrahom a plochým scenárom ako hrudník Valerie Levitin.

Keď porušíte základné pravidlá škriatkov žijúcich vo vašej stodole ako napríklad nerobiť hluk alebo neusporadovať oslavy, môže to zájsť do takého štádia, že vás armáda elfov vyzbrojených kladivami a vidlami bude chcieť zabiť. Takto: keby som to bral seriózne, jednalo by sa o odpad ako vyšitý, ale ono to je taká blbosť, až je to dobré a celkom zábavné. Vymyslieť, zrealizovať a natočiť horor o vraždiacich vianočných škriatkoch je celkom bizár a dodáva to tomu ešte vyššiu komickosť, ktorá stavala skôr na klišé v podobe rozhádanej americkej rodiny na Vianoce (aké to prekvapenie), ktorá navštívi Nórsko, najšťastnejšiu krajinu kvôli dedičstvu, kde prebýva zopár nezvaných hostí a divák už po pár minútach približne vie, že sa má pripraviť na komický dej plný absurdností (v dobrom) zakončený happy endom zmierenej rodiny (maybe). Herecké obsadenie je prijateľné a celkom sympatické, takže film sa mi pozeral celkom dobre a v niektorých momentoch vedel aj celkom zabaviť, takže horor to nie je v žiadnom prípade. Jedná sa o jednoduchú a nenáročnú jednohubku na strávenie večera s komediálnym nádychom, avšak keď má dôjsť na napínavú scénu, vtipné poznámky len strhávajú daný pôžitok a tým pádom je napätie v keli, keď dopredu viete, čo čakať. Čiže ako komédia, hoc aj kostrbato, si to vedie celkom dobre, ale kto do tohoto snímku ide s tým, že sa bude jednať o zaujímavý či dobrý horor, odporúčam sa mu skôr vyhnúť, pretože tam There's Something in the Barn moc talentu nepobral a zamrzelo aj nedostatočné gore, s ktorým by sa dalo pekne vyhrať, podobne ako aj s nízkym body countom. Čo ale musím filmu nechať, sú sympatické postavy, nechýba zábavná "home invasion" elfov a čo oceňujem na tomto snímku najviac, je miešanie stereotypov Nórskej kultúry (každý deň sa naliať v krčme) s tou americkou (zastreliť všetko, čo sa hýbe. Konať, až potom premýšľať), ktorá tomu celému dodávala ten správny šmrnc. Nórom a Fínom sa podarilo natočiť kúsok, ktorý možno označiť za dobrý, ale zároveň aj zlý, kľudne aj v opačnom poradí.