jarah

Moje hodnotenie je silno pod vplyvom samurajských filmov z ranej mladosti :) avšak tento film veľa presviedčania nepotreboval. Dve hodiny ubehli ako mrknutie a nemám toho veľa, čo by som mu mohla vytknúť. Sugestívny soundtrack ma uondal a užívala som si pohľad na svižného Takeru.

Takto si predstavujem dobrú oddychovú zábavu: príjemné prostredie, neprekombinovaný dej a trocha romantiky. Ani za dvanásť rokov tento film nestratil na pôvabe. Mladý Lee Min Ki hrá blbca tak dokonale, že som mu to uverila a počas jeho úvodného pracovného pohovoru som sa cítila trápne aj zaňho. BTW: ďakujem mische za titulky.

Tento, aktuálne dosť tématický film som si pozrela hlavne kvôli môjmu obľúbenému Jang Hyukovi. Jeho výkon ma nesklamal, aj keď pri sledovaní najnovšieho seriálu "Tell mi what you see" musím uznať, že za posledných sedem rokov ušiel opäť veľký kus cesty. Charakter ľudí, "obyčajných" aj tých, ktorí majú moc, sa vždy odhalí v extrémnych situáciách. My sami netušíme, ktorá stránka našej ľudskej povahy by u nás v podobnej situácii prevládla. Nie je to dokonalé, ale chválim tento počin aj s jeho vyhrotenými scénami, podfarbenými nenápadným, ale zato pôsobivým soundtrackom. Počet náhod bol trocha prehnaný, ale nech! Keby som chcela reálne situácie, pustila by som si dokumentárny film. Kórejci znova presvedčili, že kvety rozkvitnú aj na ostnatom drôte. Lepšia štvorka, lebo ešte bolo čo doťahovať.

Ospravedlňujem sa fanúšikom, ale tento seriál mne osobne nesadol. Zvolená téma je perfektná, casting na jednotku, chémia medzi hlavnými postavami funguje bezvadne, hudba dáva celej atmosfére príjemný podmaz, ale po celý čas som mala pri sledovaní stiahnutý žalúdok. Často som musela niektoré pasáže preskočiť, aby ma neporazilo. Správanie matky Jin Ah bolo pre mňa nestráviteľné, akokoľvek ospravedlnené obavami o dcérinu budúcnosť. Všimla som si už u seriálu One sprin night, že scénaristka Kim Eun každej postave prisúdi charakteristickú vlastnosť a tú vyšpičkuje až do extrémov. Postavy sa tak správajú neprirodzene. Ako a prečo by som jej potom mala uveriť poslednú scénu? Mojich 3,5.

Asi som od toho seriálu očakávala veľa a tak som listovala epizódani a čakala, kedy sa už konečne začne niečo diať. Správanie hlavnej hrdinky mi väčšinou liezlo na nervy, najradšej by som ju vzala mucholapkou po nose. Prečo scenár robí zo ženských hrdiniek také urevané a nevďačné hlupane je mi úplnou záhadou. Veľmi dobrý motív umelej inteligencie a chytrých okuliarov, ktorých nositeľ ani netuší, že ich používaním pomáha mocným sledovať ľudí v okolí, ostal nevyužitý. Oslovil ma v závere nový predstavený produkt, používanie okuliarov na rozhovor s volanou osobou, ktorá sa vďaka nim objaví pred volajúcim ako hologram. To mohlo vydať na jeden seriál. Neviem sa prinútiť dať lepšie hodnotenie ako 3,5.

Hojne nadhodnotím, lebo som sa výborne bavila. Kórejci majú neskutočne originálny humor. Keď som začula hlášku: "Kto mi uverí, že mám dieťa, lebo som nemal peniaze na kondóm," takmer som si cvrkla od smiechu. Bábo bolo na zjedenie, kto by si ho neobľúbil. Celkovo príbeh plynie prirodzene, preto som nič iné neriešila.

Prečo mám dojem, že sa rozbehlo niekoľko sľubných dejových línií, ale ani jedna nebola dotiahnutá do konca. Namiesto toho sa minúty strácajú v prázdnych záberoch. Som z toho smutná. Jang Geun Suk bol miestami zábavný, ale ani jeho charizma nezachránila tento rozpačitý počin. Troma hviezdičkami hodnotím iba interpretáciu skladby Mandy, lebo farba jeho hlasu je vážne niečo, mám z neho zimomriavky.

"Zjedla si Briana, však?" Nemôžem nedať plný počet. Tento nezvyčajný príbeh si ma opantal ako moja mačacia spolubývajúca. Keď som od poslednej tretiny filmu spätne premietala v hlave niektoré zábery bolo mi jasné, že sa originálne preplietli dva rôzne svety. Posolstvo o tom, aká je vzácna každá chvíľa, naozaj pekné.

Uchvátila ma nie len dejová linka (napriek tomu, že je klasicky ohraná), ale zmysel pre detail, ktorý si pozorný divák všimne a podľahne mu. Zvuky okolitého diania, džavot hlúčika prebiehajúcich detí, motýľ na strome pred Akim a rovnaké motýle na remeni od Rikinej gitary, dokonca aj pasáže, keď nastane úplné ticho a v tom tichu sa odohrá niečo podstatné. Príbeh je naozaj úchvatný, dotkol sa dávno zabudnutých momentov a silno zarezonoval. Tvorcovia nás nechajú smútiť počas nekonečných záverečných titulkov, aby dali príjemnú bodku v posledných sekundách filmu. Som unesená.

Z môjho pohľadu nedocenená, veľmi sugestívna a dobre spracovaná snímka. Akcent nie je kladený na dej, ale na pochopenie, vývoj a prijatie komplikovaných vzťahov. Niekoľkokrát som sa prichytila, ako porovnávam určité situácie z vlastného života. Zámer tvorcov sa realizoval... aspoň v mojom prípade.