javlapippi

"Will you be three for dinner or one?" Prírodne založená a permanentne bosonohá milovnica líšok Hazel je dievča na vydaj, záujem o ňu javia živočíšne dominantný prostopášnik z radov nižšej šľachty Jack a všeobecne vážený miestny pastor a mamičkár Edward. Duchovnému sa ju síce podarí pojať za manželku aj pokrstiť, no Jack, arogantne vyžarujúci libido v jazdeckom obleku, tiež nie je úplne bez šance. Nerozhodná dievčina so sklonmi k poverčivosti po zosnulej cigánskej matke robí pochybné rozhodnutia a platí za ne cenu. Chvíľami mi príbeh odohrávajúci sa koncom 19. storočia pripadal ako povesť alebo rozprávka o čiernom poľovníkovi, chvíľami ako brontëovská romantická klasika. To všetko v solídnej kostýmovej výprave s bujnými dobovými kotletami v pestrých technikolorových farbách aj napriek dĺžke rozhodne nenudilo a zaslúži si zamknutie dverí na oddelenej spálni na štyri západy. PS: Herecky ma popri ústrednej trojici najviac zaujal sluha Hugh Griffith. "I have not recieved tartlets, I am not thankful." (vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

"Pozri sa, vinárske múzeum!" "Načo je také múzeum?! Víno treba vypiť a nie si ho chodiť obzerať!" Družba medzi slovenskou a gruzínskou vinárskou oblasťou rovnakého mena spôsobí, že sa gruzínsky gitarista Kakabadze zapozerá do slovenskej bakchantky Čunderlíkovej natoľko, že za ňou neváha vyskočiť na alegorický voz a spustiť serenádu. "Dobrá pieseň zvyšuje produktivitu práce!" V spievaní, čo je mimochodom jediná aktivita pri ktorej je možno začuť gruzínčinu, pokračuje aj naďalej, dokonca je ochotný v milostnom poblúznení zbaviť sa tradičnej kaukazskej mužnej ozdoby pod nosom a celkovo páchať hovadiny rôzneho druhu, s ktorými si nedá pokoj ani pri oplatenej návšteve slovenských Račanov v Gruzínsku. "Strýčenko, nehádajme sa pred nimi, je to nekultúrne, čo si o nás pomyslia!" Chcel som sa baviť, ale humor je tu na môj vkus až príliš nenáročný, ľudové spevy mi ku šťastiu nestačia, scenár nie je žiadne terno a už tak nič-moc herecké výkony pochováva dabing nielen gruzínskych hercov (prečo hovorí Greššo hlasom Tarageľa?), takže viac ako dva skoky z mosta dať nemôžem. "To je tá demokracia! Ani len na dva týždne nemôžem odísť, všetko burinou zarástlo!" 

Skupina amerických vojakov počas druhej svetovej na tichomorskom ostrove hľadá Japoncov. Respektíve sa ich vyberie hľadať Sandhaus a kým naňho Somr, Hálek, Macháček a Landovský čakajú uprostred horúcej džungle, plnej hmyzu a iných väčšinou cudzopasných bezstavovcov v detailných záberoch, začne im z nudy a nervozity pozvoľna špliechať na maják a čím ďalej tým viac psychologicky dramatizujú. Predlohou filmu je divadelná hra, čo je celkom vidieť a ako veľmi dobre zahraná psychodráma by si to zaslúžilo možno aj štyri hviezdy. Zároveň to ale má byť vojnový film a chovanie postáv má ozaj ďaleko od skúsených prieskumníkov v neznámom teréne s veľmi pravdepodobným výskytom nepriateľskej armády. Takže to bude za tri pripučené moskyty na spotenej chlpatej pokožke. PS: To boli časy, keď sa film odohrávajúci sa na pár desiatkach metroch štvorcových lesa mohol ísť nakrúcať do Kambodže!

Českí geológovia v Mongolsku, pokúšajúci sa nájsť farebné kovy kombináciou vedeckých postupov s ľudovou slovesnosťou. Na jednu stranu si pozvoľnou cestou koňmo užívajú prírodné scenérie u nás nevídané, na druhú stranu kancelárske vedenie prostredníctvom súdruha Větrovca tlačí na výsledky. "Já už dělal v Lýbii a v Íránu, ale nikdo mě nikdy nehlídal!" Stepou a horami podporený dobrodružný individualizmus nakoniec vyhrá nad suchopárnym dodržiavaním vedeckých pravidiel a prinesie výsledky. Nad jednoduchým príbehom dominuje vizuálna zložka, či už malebné zábery prírodné alebo tie na rozrastajúce sa panelákové sídliská Ulanbátaru, kde sa špacírujúci obyvatelia snažia parazólmi redukovať osmahlosť pleti. Zložku humornú zabezpečujú pivozásobné výjazdy súdružky Budínovej na ambasádu, škodovka v mongolských uliciach a pády do vody. Takže nejaký extra filmový zážitok sa nekoná, ale za pozretie zo zvedavosti táto kuriozitka stojí. Za tri stretnutia s Arkadijom "pajédem v mjéste" Ivanovičom. "Uvědomte si prosím, že to není jenom věc naše nebo mongolské strany, ale celé RVHP!" 

"Všecky stejně nezbiješ." Školopovinná polosirota Bech, vychovávaná otcom Čepkom pracujúcim na nočné smeny v tlačiarni, prestupuje na novú školu. Výchovná poradkyňa Galatíková naňho od začiatku pozerá krivým okom kvôli predošlej dvojke z chovania a spolužiaci ho privítajú šikanou, na ktorú on pohotovo reaguje päsťami a kopancami. Jediné sympatie prejaví tiežoutsider Strach, ktorý ovšem potvrdí svoje priezvisko keď má svedčiť v jeho prospech v kauze rozbitého televízora. Jediný stabilný bod jeho života nakoniec predstavuje dôveru nestrácajúci otec. Realistický a civilne zahraný príbeh, ktorý by si zaslúžil dlhšiu stopáž a rozvinutie charakterov. Za tri kopance do rozkroku počas bitky na školských záchodoch.

"Boh je len jeden, nerobme z neho masovú organizáciu!" Profesionálny zaznamenávač vtáčieho spevu Zednikovič je očitým svedkom pretrhnutia sa v práci. Postihnutého neboráka zachráni na Nobelovu cenu sa tešiaca medicínska kapacita profesor Müller, ktorý z každej pretrhnutej polovice stvorí samostatnú ľudskú jednotku, ktoré bohužiaľ nie sú úplne zhodné, Tarageľovi dal celé a Dančiakovi žiadne svedomie. Novinári kladú nepríjemné otázky, zamestnávateľ prostredníctvom šéfa Štepku a námestníkov Černého a Hlaváčka rieši koľko bude mať dvojzamestnanec výplat alebo invalidných dôchodkov, manželku Furkovú predstava dvoch manželov tiež práve neuchvacuje a o celú vec sa zaujíma aj polícia zastúpená Debnárom a Labudom. Námetovo zaujímavá satirická komédia s miernym nádychom sci-fi, ale celkové televízne prevedenie je trochu rozpačité. Za pozornosť stoja určite herecké výkony, okrem vyššie spomínaných je veľmi dobrá profesorova asistentka Nagyová. Za troch vypustených duchov z fľaše.

"Prosím tě, Stando, tobě nic není svaté!" "To bude asi tím, že jsem od narození ateista." Amatérska dedinská kapela túži po sláve, peniazoch a priazni žien, v ceste k čomu im stojí vlastná organizačná neschopnosť, neurobené prehrávky a konkurencia v podobe dobového najpopulárnejšieho telesa ich žánru. Rozhodnú sa im teda prekaziť cestu na najbližšie vystúpenie a pohotovo nadobudnúť popularitu tým, že nastúpia na pódium namiesto nich. "Sakra, ty to mydlí!" (Že niekto použije takéto hodnotenie počas počúvania Moravanky som netušil...) Filmy režiséra Muchnu som si posledný rok pozrel tri (Hon na kočku, Zelená léta a Matěji, proč tě holky nechtějí?), bol som s nimi spokojný a očakával som podobnú kvalitu aj od tejto komédie. Bohužiaľ, balansovanie na hrane sa tentokrát nekonalo a film je takmer kompletne preklopený na stranu trápnosti, čo vcelku zamrzí pri účasti hereckých mien, ktoré mám inak rád. Od úplného odpadu to zachraňuje zopár hlášok a na svoju dobu nebývalé množstvo ženskej nahoty. "Žádná ženská není slušná, když to s ní chlap umí!" Za jednu mŕtvu labuť. "Co je s tou labutí?" "Uhynula..." "Tak jí dej do vodpisu, Karle."

"Súdruh riaditeľ, vy ste predsa člen strany..." "Čo si to dovoľujete, čo mi tu vyhadzujete na oči moje členstvo v strane?!" "Ako vidno, vy ste už stratili právo byť členom Komunistickej strany!" "Von! Ja vám ukážem, kto z nás dvoch je alebo nie je komunista, a najmä kto ním bude!" Majster čalúnnik a zároveň poslanec Národného výboru Romančík (Elo) slúži vlasti do roztrhania tela, bojuje za záujmy ľudí, tí mu permanentne telefonujú a navštevujú ho doma aj v práci, až z to vedúcemu dielne Dibarborovi lezie na nervy. Permanentným nasadením, schôdzovaním a nervovaním si odpíše zdravie a nevyzerá to s ním dobre, no odmieta poľaviť kým nevyrieši najpálčivejší problém svojho volebného obvodu, ktorým je absencia materskej školy, pre ktorú by bol ideálny objekt v ktorom aktuálne sídli krčma a pre ktorý sa utká na nože s miestnym šéfom RaJ Romančíkom (Ivanom), pre ktorého je plnenie plánu skrz krígle a poldecáky prednejšie. Zarputilosť, snaha niečo po sebe zanechať a posledný boj s byrokratmi aj ekonomickými tlakmi mi veľmi jemne pripomenula Kurosawovu klasiku Žiť. Poslanci sú tu zobrazení ako obetaví súdruzi a súdružky, dotyčná krčma ako semenisko alkoholizmu, zatiaľ čo zúfalé matky maloletých detí prosia o spásu zriadením škôlky. Veľmi dobre zahraté, peknú rolu má duchom mladý dedko Ladislav Pešek, ktorého do aktuálnych diskotancov zaúča vnuk Ján Kroner, ale inak nijako zvlášť výnimočné. Za tri anonymy o buržoáznom pôvode. "Ale veď je to nenormálne, toľké nerváky kvôli niečomu, čo by malo byť v tejto spoločnosti samozrejmosť!"

Perestrojková rodinná sága s ústrednou rodinkou v zložení tatík Švehlík, majster vo fabrike, matka Dvorská, redaktorka miestnych novín, dcérka stredoškoláčka Mourková a najmladší synátor Wehrenberg, býva pokladaná za predchodcu neskorších populárnych nekonečných Ulíc a Panelákov. S tými mám skúsenosť nulovú, takže porovnávať nemôžem, ale v tomto prípade sa jedná o krátke príbehy v rozsahu štvrť až pol hodiny, poväčšinou vtipne rozoberajúce trampoty v rodinnom kruhu, problémy v škole, v práci, v meste zhruba v duchu Bakalárov, ba uzrieme aj transformáciu miestnej továrne skoro na spôsob Inžinierskych odyseí alebo Okresov na severe. Súčasťou všetkých epizód je jemná kritika spoločenských aj hospodárskych pomerov a úrovne služieb vo forme krotkej komunálnej satiry, ale keďže sa natáčalo v pokročilej dobe, niekedy sa rýpne celkom do živého. To všetko za účasti veľkého počtu niekedy aj veľkých hereckých mien, hrajúcich v niekedy celkom banálnych príbehoch, ktorých hlavná hodnota je  v zachytení ducha doby. V tej mi to síce ušlo, ale s 35 ročným oneskorením ma to niekedy menej a niekedy viac pobavilo. Ako celok by som to videl niekde medzi dvomi a tromi hviezdami, časti ktoré som videl (všetky sa mi nepodarilo) som zhodnotil jednotlivo.

"Dřív se lidi do města hrnuli a teď z něj utíkaj. Zůstane tu vůbec někdo?" "Ale jo, dokud budou ve městě úřady, lidi se tady budou držet." Koniec seriálu, všeobecné sťahovanie, odchody za prácou aj školou, lúčenie, pripíjanie a Srstka nosí almary.