javlapippi

"Já si na ty zázraky pořád nemůžu zvyknout!" Majer mladší v stave vrcholnej zaľúbenosti každých 5 minút objíma Arabelu so slovami "konečne sme sami", ale akosi sa mu nedarí dostať sa cez prvú métu. Po jeho vyvolenej snorí Rumburka s úmyslom opakovaného únosu a do ľudského sveta vyrazia aj Hyacint s Vigom za účelom záchrany. Jedni skončia v blázinci, druhí v base, Petr nesie následky absencie školenia pre použitie čarovného plášťa a Majer najmladší s kamarátkou od susedov čórnu prsteň, z čoho tiež nič dobré nepozerá. Dobré dialógy v cvokárni. "Majere, vy porušujete přírodní zákony a to se nesmí!"

Arabela je postavená pred rozhodnutie, či spasiť domovinu výmenou za osobné šťastie a zvolí emigráciu. Predtým sa ešte stane obeťou únosu a naučí sa cudzie reči. Petr Majer trpí nezdravou obsesiou, píše zlé verše a kochá sa fotografiou v životnej veľkosti. Jeho otec absolvuje spätnú transformáciu. Hláška žiadna.

"Arabela není žádná halucinace!" Rodina Majerová rieši problémy s transformáciou. Čestný muž a šlechtic s ťažkým srdcom rabuje hibernované obyvateľstvo. Napriek čarodejnému zásahu rozklad rozprávkovej ríše pokračuje. Kvalitatívna úroveň a miera zábavnosti neklesá.

"Cvokárna? To je ústav šlechtičen?" Arabela, Xénia (roztomilé) a Vigo (bez netopiera na hlave dalíovský) na výlete, podvody mušej váhy pri skúške a nie úplne spravodlivý trest kafkovského druhu. Vo vedľajších roliach potešili Kraus a Janžurová. "Ty tabletky než se zblázním nebo až se zblázním?"

"Bez vlka jsem vyřízená, veličenstvo!" Funkcie zbavený a na vlka degradovaný Rumburak sa odmieta zmieriť so svojim osudom. Jeho návšteva ľudského sveta spolu s Blekotom stojí za to, rovnako ako zamenená neokrôchaná kráľovná. "A schovej to kopyto, kdo se na to má koukat!"

"Mami, prosím tě, já jsem technicky založený a odmítám takovýhle věci poslouchat!" Menšík, čo by indiánsky komparzista vo westerne objaví zvonček a dochádza k prvotnému kontaktu s rozprávkovou ríšou.

"Bože, daj aby krv tiekla!" Sedemnáste storočie nebola bohvieaká doba k životu. Bežný plebs buďto pracoval alebo bol v kostole a jedna z mála možností k obveseleniu boli katolícko-luteránske spory alebo verejná poprava, najlepšie bosorky prostredníctvom ohňa. Hlavný hrdina je na svoju dobu trošku precitlivelý, pri prvej náhodnej diváckej účasti na upaľovaní pokazí všetkým zábavu a ešte si vybuduje traumu so silnou potrebou chrániť nevinné devy povalením na zem a zaľahnutím. Z nedostatku iných pracovných príležitostí sa zamestná v soľnej bani, kde sa pokúša o vedecko-technickú revolúciu, no objavom nasolenej múmie uvrhne okolie do stredovekého tmárstva, povier a inkvizičných radovánok. Ešteže je tu pokroková inteligencia, prekvapivo v podobe mníchov v kláštore. Prvá časť rozbiehacia, druhá akčnejšia. Solídna výprava, herci nemecko,-slovensko-českí slušní a predabovaní (otec a syn Romančíkovci sa vďaka dabingu stali bratmi), dobrý príbeh, ale v porovnaní s predsa len o niečo lepšou Vojnou volov je to o jeden výsluchový stupeň slabšie. "Klameš, chceš ľuďom vziať vieru v diabla!"

Film rozháraný rovnako ako doba v ktorej vznikol. Hlavný hrdina, vlasatý pubertálny učeň má problém kamkoľvek zapadnúť, doma je na nože s rodičmi, vo fabrike na praxi s pokryteckým majstrom, na pankáčskej akcii sa odmieta zúčastniť hromadného znásilnenia za zvukov Slobodnej Európy, v spoločnosti diskotékovej zlatej mládeže postráda peniaze a zhýralosť, medzi Cigánmi je furt len gádžo. Hodne erotiky, násilia a vulgárnych rečí prevádzaných neznámymi tvárami so známymi hlasmi. Na dobu vzniku a prelomové udalosti s ňou spojené existuje viacero názorov, ale myslím, že tento film ju celkom vystihol. Po filmárskej stránke sa o žiadne terno nejedná, ale ako zachytenie esencie doby poslúžil viac než dobre. P.S: Zábery z neznámeho filmu v kine vyzerajú byť silne inšpirované Mechanickým pomarančom.

"Prečo mi kazíš autoritu, ja som ich iskričková vedúca, nie ty!" Voľba budúceho povolania nie je špás, to si uvedomuje deviatačka Alena, oscilujúca medzi hudobno-umeleckou a technicky-praktickou potencionálnou budúcnosťou, ovplyvňovaná srdcovými poryvmi, rôzne orientovaným rodičmi aj bratom gymnazistom. Ten neváha nasadiť ťažký kaliber v podobe spolužiackeho začiatočníckeho lamača dievčenských srdcí Jožka Bednárika v zelenej košeli so žltou kravatou. Nechýbajú intrigy, zlomeniny a nenápadné zmienky o závodných kluboch, mládežníckom vyžití sa vďaka SZM a organizovaní osláv MDŽ. To všetko v podivne žiarivých farbách onoho obdobia, ktoré mi ťahali oči, keď sme si v polovici osemdesiatych zadovážili farebný televízor. Mládežníkov samozrejme hrajú herci o minimálne 10 rokov starší. Napriek tomu má táto normalizovaná inscenácia svoje momenty.

"Rembrandt tiež nástenky nemaľoval." Umelecky založený deviatak zažíva životný posun do nového domova a školy, kde ho čakajú noví spolužiaci, fešná potencionálna výtvarnica so zrakovým hendikepom a utajená timurovská úderka, tepajúca nešváry v kolektíve ironickými odkazmi na tabuli. Spolu s nepoetickým matematicky nadaným kamarátom zahajujú skorodetektívne pátranie. Nechýbajú skvostné dobové zábery na Bratislavu vo farbe, trošku kostrbatá dobová mládežnícka mluva a nejaké nutné dobové pionierovanie v podobe uniformovaných červenošatkových strážcov čistoty obuvi pri vstupe do školy. Väčšina detských hercov už si nikdy nezahrala, okrem Ľuba Romana, ktorý tu pôsobí dospelejšie ako ostatní a Fedora Freša, ktorý namiesto vo filme neskôr hrával na basu s Ursínym, Vargom, Hammelom alebo Lipom. Na film o pubertiakoch je to aj vďaka hudbe zvláštne melancholické, ale má to svoje čaro. "Koľko polievky?" "Ako vždy, po štráf."