Cappuccino

Stále výborné, ale mierne slabšie ako prvá séria. Mám pocit, že si tvorcovia v niektorých častiach trochu viac uleteli a miesto hlavnej dejovej línie riešili vedľajšie fiktívne príbehy. V nich sa navyše postavy správali častokrát pomerne iracionálne (predovšetkým mrzutý Vorenus), len aby ich scenáristi dostali tam, kam chceli.

Málo výrazne postavy a slabšie napätie vynahrádza pochmúrna atmosféra a civilné výkony hlavnej trojice. Herci neboli vôbec zlí, ale ich postavám chýbala vzájomná chémia. Ak by sa film viac držal katastrofického žánru a menej vsádzal na sociálnu drámu, mohlo to byť o hviezdu viac.

Oproti jednotke menej emotívne, jemne akčnejšie a výrazne viac politické. Narozdiel od väčšiny divákov však dvojku nepovažujem za lepšiu než jednotku, "iba" za rovnako dobrú, čo je stále 8,5-9/10.

Ide o netradičný uhoľ pohľadu na známu tragédiu, ale nie príliš zaujímavý. Krátka stopáž však z In the Shadow of the Towers robí celkom pozerateľnú jednohubku.

Zaujímavá sonda do útoku na americký Kapitol. Pokiaľ ste udalosti v daný deň detailne nesledovali alebo ste už na ne zabudli, v mnohých smeroch budete prekvapení. Páčilo sa mi, že tvorcovia dali priestor aj policajtom, ktorí bránili Kapitol, ale chýbal mi aj politický kontext a pohľady Bidena/Trumpa.

Trochu viac intríg/politikárčenia a aspoň niekoľko dlhších bojov a bolo by to za plný počet. S Tullom a Vorenusom je zábava a toho Caesara som si fakt obľúbil, až mi ho bolo ľúto.

Komentár doplním neskôr.

Akčné scény boli skvelé, ale, bohužiaľ, ich počet by som zrátal na jednej ruke. Plusový bod dávam aj za prívetivé prostredie, za ktoré sa fakt oplatilo bojovať. Kvôli prostoduchému príbehu, slabej až zbytočnej Dakote a čajovému finále s chabým záporákom však nemôžem dať viac ako 3. John Wick je o jednu až dve triedy lepší.

Veľmi jednoduché a deravé, aj na pomery found footage žánroviek. Akou takou hororovou atmoškou disponuje začiatok v Dominikánskej republike a potom až finále, inak film nestojí za veľa. Síce nenudí a občas má slušné napätie, ale inak je to neoroginálny mix všetkého videného.

Strnulí herci, chabá atmosféra a nevýrazný hudobný podmaz. Omen Johna Moorea je po príbehovej stránke pomerne presnou kópiou originálu, ktorý však postráda všetky kvality kultového hororu z roku 1986.