Cappuccino

Skvelá festivalová slow burn dráma. Chvíľu, ale naozaj len chvíľočku trvalo, kým ma atmosféra skromnej španielskej dediny plnohodnotne vtiahla do deja. Po pár desiatkach minút som však v dobrom slova zmysle trpel pri neustálom napätí. Pri dialógoch v bare či zastavení auta na ceste som v strese očakával, kedy (a či vôbec) "to" už príde  Po prvom zvrate sa už tak pomalé tempo ešte viac prehĺbilo, ale hádka v kuchyni môj záujem o dianie na scéne znova nakopla. Finále však mohlo byť viac vygradované. Na záver zvažujem, či udeliť plný počet bodov alebo solídne štyri. Sorogoyenov stret intelektuálneho sveta s vidieckym mal svoje muchy, ale pozitívne dojmy celkovo prevažujú, a tak zrejme ponechám fullku. Za najvýraznejší moment filmu považujem spor sokov miestnej knajpe, pri ktorom sa ukázalo, že konflikt nie je čiernobiely a (aj keď neospravedlniteľná) nenávisť vidiečanov má svoje pragmatické opodstatnenie.

Veľa vaty, nezmyselných scén a pomerne slabé finále. Vyvažuje to skvelá hudba a kvalitná atmosféra. Tie 3 hviezdy sú však iba zaokrúhlené nahor. Na to, že ide o Argentovu klasiku, som pomerne sklamaný.

Rozumiem, že v dobe, keď bol Seagal na Slovensku špička akčnej tvorby, boli diváci z podobných filmov unesení. S odstupom času si však Marked for Death 63 % na ČSFD rozhodne nezaslúži. Zopár fajn hlášok a súbojov neprebije scenár plný balastu.

Tradične vystavaný lokálny krimi príbeh o vekslákovi, ktorý zneužil ochromenú demokraciu 90. rokov. Rozpínanie moci Vedrala je však vysvetlené príliš zjednodušene a zdá sa, že na neho skutočne nikto nemal. To, že prepojenie mafiána na štátny aparát filmári odôvodnili prakticky iba kamarátstvom s policajtom/agentom tajnej služby a archívom plným intímnych dokumentov, je až tragicky banálne. O to viac na smiech pôsobí finále, v ktorom všemocného bosa na kolená položí lacná scenáristická barlička (dve obyčajné vety v denníku policajta). Nudiť som sa nenudil, ale príbeh je mimoriadny prostý, a tak nemôžem ísť vyššie než na tri hviezdy.

Jeden z najlepších akčných krimi trilerov aké som videl. Heart bol vynikajúco obsadený, má niekoľko skutočne geniálnych scén a z napätia sa mi niekedy (skutočne, toto nie je klišé fráze) zastavil dych. Michael Mann natočil komplexnú akčnú bombu, pri ktorej som nevedel (a ani po pozretí filmu stále neviem), komu z dvojice Al Pacino a Robert De Niro fandiť viac.

Nesúrodá partia viac či menej charizmatických záporákov s hrdinským Nicolasom Cageom zo starých čias, počas ktorých išiel stále prvú ligu. Malkovich bol výborný, Rhames ušiel, ale postavu Buscemiho považujem za maximálne nevyužitú a postavu Johna Cusacka za priam trápnu až zbytočnú. Con Air je slušná akčná zábava, síce plná klišé a nie veľmi premyslená, ale nudiť sa divák určite nebude a akčný soundtrack zostane vo vašich hlavách ešte dlhé hodiny po filme.

Tento filmový podžáner milujem a celých 139 minút som si užíval výnimočne stiesnenú atmosféru. Hodnotenie nadol však sťahuje hneď niekoľko faktorov. Viaceré dejové línie (napríklad s Rose) iba zbytočne naťahovali stopáž, niektoré scény (jelene/srnky) nedávali žiaden zmysel a samotný záver bol čistý faker to tváre diváka. Obrovská škoda, pretože dialógové divadlo v dome plné neistoty a informačného chaosu ma držalo vo veľkom napätí, a mrzí ma, že nemôžem dať aspoň štyri hviezdy.

Kristen Stewart je ako Sigourney Weaver pod vodou a miesto Votrelcov tu máme stvorenia inšpirované Cthulhu. Film mal viaceré slabšie miesta a zvažoval som udeliť iba slušné tri, ale po odhalení hlavného monštra ako fanúšik Lovecrafta musím dať o hviezdu viac. Príbeh je veľmi priamočiary, vychádza zo zaužívaných klišé. Aj keď neponúka žiadne zvraty a čerpá hlavne zo stiesnenej atmosféry, za mňa spokojnosť.

Čo je realita a čo iba preludy mysle nedávno prepusteného pacienta? Podobných psychologických trilerov je na svete habadej a Delirium je priemerným zlepencom všetkého, čo sme už mohli vidieť.

Bolo to mdlé ako herecký výkon Julie Roberts. Príbeh predvídateľný a charakter záporáka čiernobiely. Tretiu hviezdu pridávam za hudbu Jerryho Goldsmitha.