Cappuccino

Námet s vraždiacou hrou z 80. rokov bol zaujímavý, ale žalostne nedotiahnutý. S výnimkou prvej (sklo) a druhej (potkan) úrovne boli zvyšné vrátane finálneho bosa nezáživné. Film navyše nemá žiadnu sympatickú postavu, ktorej by sme držali palce v boji. Asa Butterfield a Iola Evans sú nudnou dvojicou na pohľadanie a vôbec si nespomínam na to, ako sa ich postavy volali.

Slabší rozjazd, ako som po vrelej pozitívnej odozve čakal, ale dostatočne zaujímavý na to, aby som si pozrel ďalšiu časť. Pacal je ako Joel skvelý a už teraz som zvedavý na to, čo sa o jeho postave dozvieme v ďalších častiach. To však nemôžem tvrdiť o ostatných hrdinoch, ktorí mi zatiaľ prišli mierne nevýrazní – vrátane Ellie. Fungovanie sveta po pandémii neznámeho vírusu je v prvej epizóde objasnené na môj vkus trochu  nedostatočne, ale verím, že sa k tomu ešte v nasledujúcich častiach dostaneme. Už len načrtnutie sporov medzi FEDRA a odbojom však vo mne vzbudilo zvedavosť a pokiaľ sa ukáže svet za bránami mesta z pilotnej časti dostatočne pestrý a plný napätia, môže byť The Last of Us celkom zábava.

Musím priznať, že som počas sledovania niekedy pre istotu mierne znížili hlasitosť. Čakanie na to, „kedy to už príde“ (a či vôbec), nebolo vôbec príjemné. Postaviť na tom však celovečerný film je nezmysel. Namiesto toho je na obrazovke súhrn úplne náhodných záberov do tmy, ktoré sa buď končia malým prehĺbením strachu, alebo pocitov nudy. Vo väčšine prípadov ide, bohužiaľ, o druhý prípad. Aj preto mu udeľujeme iba dva body z desiatich. Ak by tvorcovia viac pracovali s príbehom a výrazne zrezali stopáž, nemuselo to dopadnúť vôbec zle. Film však v takejto podobe nemôže väčšinu ľudí zaujať. Spokojní s ním budú len diváci, ktorí sa naladia na stanovený formát a budú si 100 minút vychutnávať množstvo viac-menej (skôr menej) desivých záberov do tmy. __ Viac v recenzii.

Film má síce mnohé hororové prvky a určite ho môžeme radiť aj do tohto žánru, no väčšinu času ide skôr o triler zmiešaný so sci-fi. Je pravdepodobné, že diváci zvyknutí na horory strach nepocítia. Nechýba mu však mierna dávka napätia a humorný podtón, ktorý sa prelína celým filmom. M3GAN sa rozhodne neberie úplne vážne a netvári sa, že sa chce vyhnúť žánrovým klišé. Práve naopak, vhodne z nich ťaží. V konečnom dôsledku si filmári uťahujú aj zo samotného robota, ktorý dávkuje inteligentné hlášky a na dobrú noc napríklad svojej chránenkyni začne spievať známy hudobný hit Titanium (sám robot je pritom vytvorený aj z titánu). Čerešničkou sebaparodovania je záverečný tanec pri chodbovej naháňačke a zábavný spôsob, akým sa tvorcovia vyrovnali s jeho čoraz väčšou aroganciou. Prechod robota do tejto fázy síce nie je veľmi logicky odôvodnený, ale nad tým dokážem prižmúriť oko. __ Viac v recenzii.

O čo horšie sa na to pozerá, keď ide o našich susedov, a pri skutočnosti, že rokom 2014 nič neskončilo, iba sa začalo. Klondike je minimalistickým vyobrazením prežívania vojnového konfliktu z pohľadu troch členov rodiny, ktorí sa na vec pozerajú odlišne. Irka by chcela zo všetkého najviac zostať doma a zabudnúť na to, čo sa deje. Jej manžel pomáha separatistom, aj keď nie je s ich motiváciami úplne stotožnený. Irkin brat separatistov naopak nenávidí a opovrhuje svojím švagrom. Rozbeh je trochu pomalší a niektoré scény by som si vedel predstaviť natočené trochu emotívnejšie. Najviac by som však vyzdvihol geniálnu kameru, civilné výkony a perfektné finále s hláškou, ktorá mi utkvela v hlave. „You are not separatist. You are slave.“

Štýlový hooligans film s niekoľkými naozaj charizmatickými bitkármi (Golden, Kaszub) a vynikajúcimi akčnými scénami (najmä súboj v lese a v ringu). Stopáž však mohla byť kratšia, na takmer 2,5 hodiny sú príbeh a zápletka (bitky, drogy, pomsta) pomerne banálne. Osobne ma však sledovanie osudu lekára/chuligána Dawida bavilo po celý čas, ale úplne rozumiem, ak niekomu prišlo zbytočne zdĺhavé.

Najslabšia časť trilógie? Asi určite. Stále skvelá gangsterka? Bezpochyby. Al Pacino zostarol a nosí si so sebou svoj kríž. Spomienky na postavy z pôvodných častí potešia nostalgiou a nové postavy na čele s Vincentom a Mary udržujú strach o hrdinov vďaka vynikajúcej chémii.

Od začiatku nevery som za hlavných aktérov cítil poriadny nával zástupného stresu. V napätí som očakával, kedy ich románik prepukne a na obidve strany sa zvalia tvrdé následky. Dánskym filmárom sa podaril vytvoriť parádny kontrast medzi ušľachtilým pracovným nasadením právničky v pomoci deťom, a tým, ako jednému neplnoletému chlapcovi (aj keď sám nebol neviniatko) a zároveň sebe zničila život. Nervydrásajúce až po záver, ktorý som od istého času tak trochu očakával, ale aj tak si neviem predstaviť lepší.

Pútavo spracovaný 3-dielny dokument o pozoruhodnom, ale hlavne desivom príbehu sériového vraha. Dahmer na rozdiel od mnohých iných sériových vrahov išiel po zatknutí s pravdou von a sám sa zaujímal o to, prečo v ňom neustále vyhrávalo nutkanie vraždiť. Z podobného súdku môžem odporučiť aj Conversations with a Killer: The Ted Bundy Tapes.

Záverečná tretia časť sa zamýšľa nad tým, prečo Dahmer vraždil. Odpoveď je nejasná a nikdy ju nespoznal ani samotný Dahmer, ktorého zabili. Časť so súdnym procesom skvelo poukazuje na kontrast medzi pocitmi, ktoré prežíval otec vraha a rodiny pozostalých.