Cappuccino

Pôvodný Wrong Turn je niečo úplne iné. Wrong Turn z roku 2021 sa spočiatku drží rovnakého konceptu aj formy, neskôr však prichádza prívetivý žánrový odskok. Logických dier má film veľa, ale ako nenáročná hororová zábavka z lesa postačí.

Prvá tretina bola slabšia, chvíľu trvalo, kým sa to rozbehlo, ale herecké divadlo Mie Goth potom stálo za to. Po jej dlhom monológu pri stole som mal za ušami viac ako jej švagriná. V každom prípade ide o úplne odlišný film ako X, a tak k nemu treba aj pristupovať.

Miesto výsostne gore jednotky bez príbehu ma potešilo, že druhá časť mala sympatickú hlavnú hrdinku a ako taký dej. Na druhú stranu ho bolo až príliš, film sa naťahoval a ku koncu bol prekombinovaný, čo ma mrzí, pretože som zhruba do polovice až 2/3 chcel dať plný počet.

Surové, ľudské, autentické. Western Front zaujme svojím vizuálom, ukazuje drsné prostredie bojov a prepája životy niekoľkých úplne obyčajných ľudí, ktorí majú životnosť kratšiu ako otvorené mlieko. Hra na hrdinov skončila. Toto je vojna v tej najviac špinavej podobe. Skoky od fronty k vyjednávaniu síce trochu rušili,ale nie natoľko, aby sombdal menej než 9/10.

Super herci, slušná atmosféra, ale trochu prekombinované medzi real crime a nadprirodzeným OP zloduchom. 7/10

Ak si odmyslím úvodnú nudnú časť, zvyšných päť bolo skutočne skvelých. Formou a obsahom mi pripomínali najlepšie epizódy Clone Wars, a tak som si seriál ako fanúšik univerza veľmi užil. Sledovať výuku Ahsoky bolo zábavné, ale pri Dookuovi a bojových scénach ma priam mrazilo.

Po napínavej tretej časti Andor znova ubral tempo. Časti s Mon Mothmou a Skarsgårdom boli herecky úchvatné a dejovo letmo tajomné. Pasáže s Cassianovou novou skupinou ma však nechávali pomerne chladným a trochu sa ťahali. Imperiálne zákulisie zatiaľ ok, ale uvidíme, kam sa posunie.

Od House of the Dragon som po chabom ukončení  Game of Thrones nečakal naozaj veľa a o to viac ma milo prekvapil. Sledovanie takmer všetkých epizód (s výnimkou druhej) ma bavilo a viacerým častiam nechýbalo napätie aj výrazne emotívne scény. Medzi najvýraznejšie postavy jednoznačne patrí Daemon v podaní famózneho Matta Smitha, mladá aj staršia verzia Rhaenyry a v neposlednom rade kráľ Viserys, ktorého som si však obľúbil až časom. Za zmienku tiež stojí aj pomerne charizmatický pobočník Hightower, staršia verzia Alicent a starší Aemond. Nový Aegon však nie je príliš výrazný a deti Rhaenyry sú ako objednávka z Wishu, pričom vôbec nepasujú do inak pomerne kvalitné obsadenia. Seriálu celkovo chýbajú výraznejšie vedľajšie postavy a strane Zelených aj hlavné. Scenáristi z väčšej časti odviedli dobrú prácu, no niekedy sa flákali. Z mnohých dialógov ide mráz po chrbte, no niektoré rozhovory medzi postavami slúžili ako nadbytočné vyplnenie priestoru kým sa zase udeje niečo úderné. Na komplexnosť prvých sérií Game of Thrones HotD nedosiahol, ale stále ide o vynikajúce fantasy zo sveta Georgea R. R. Martina. Verím pritom, že vzhľadom na dianie z knih môže byť druhá séria ešte o úroven lepšia, a tak sa na ňu už teraz teším. 8/10

Dosť slušný záver a vzhľadom na dianie z kníh by mohla byť druhá séria ešte o úroveň vyššia. SPOILER: Záverečné roztrhanie Vhagarom bolo v dobrom slova zmysle brutálne, len som nepochopil, prečo scenáristi spravili z úkladnej vraždy kvázi nehodu. Tejto knižnej zmeny pri motíve vraždy ozaj nedáva zmysel.

Už chápem, prečo tvorcovia pustili naraz prvé tri epizódy. Trojka je jasným vyvrcholením plným napätia a príchodu famózneho Stellana Skarsgårda. Oproti prvým dvom nie príliš výrazným častiam je jednoznačne o úroveň vyššie.