Cappuccino

Perfektne servírované jedlá a mrazivý šéf Julian Slowik hraný perfektným Ralphom Fiennesom tvoria skvelú gastronomicko-filmovú kombináciu. Celý čas som však očakával, že jednotlivé chody vedú k niečomu veľkolepejšiemu, a každý hosť bude mať ´výnimočný dôvod, pre ktorý má byť potrestaný, a tak ma záver trochu sklamal. Slabšie štyri hviezdy.

Záverečná pointa celkom potešila a gore vraždy neboli tiež vôbec zlé. Až ku koncu je však Sick úplne priemerným, novodobým slasherom, ktorého hlavné postavy boli navyše pomerne nezaujímavé. Plusom však je, že sa na pomery hororov prekvapivo častokrát zachovali pomerne racionálne a nemusel som tak nad ich činmi stále krútiť hlavou.

Konečne viem, odkiaľ sa Jackie Chan naučil svoje umenie mlátenia ľudí všetkými možnými predmetmi, ktoré má po ruke. Aj keď kung-fu filmy nie sú moja krvná skupina, bizarný námet s opileckým majstrom a jeho technikou založenou na alkohole ma pobavil. Nejaký prepracovaný príbeh od toho však skutočne nečakajte, lebo budete sklamaní. Zhrnúť by sa dal dvomi kratšími vetami alebo jednou dlhšou.

Verím, že v roku 2000 mohol mať film úplne iný nádych. O 23 rokov neskôr však dobre vieme, kto je Toshio a Kayako, vieme, aké zvuky vydávajú, a akým spôsobom strašia/zabíjajú ľudí. Vôbec v žiadnom smere ma tak neprekvapili a nedokázali vydesiť. Film navyše kvalitou obrazu veľmi zostarol. Má niekoľko svetlých (temných momentov), ale veľký zážitok to teda rozhodne nie je.

Niektoré scény sú poriadne mrazivé (výťah, nemocnica, chlapec na chodbe pred bytom), iné pôsobia nechcene komicky (hlavne akčný záver, ktorý bol predvídateľný a vôbec sa mi k predošlému dianiu nehodil). Vyšetrovanie hlavnej dvojice ma bavilo, ale ich romantická línia nebola dobre vykreslená a bolo cítiť, že je navyše. Dialógy medzi postavami boli miestami naozaj pofidérne a herci nehrali práve prvú triedu. Napriek kritike si ma však Oko získalo skvelou atmosférou a film ma ani na moment nenudil. Slabšie štyri hviezdy, silnejšie tri. 6,5/10

Flashbackový úvod po vzore pilotnej časti skvelo podčiarkol atmosféru beznádeje a ukázal, ako veľmi bolo ľudstvo už od začiatku odpísané. Prehliadka zničeného mesta vyzerala famózne, ale chýbali mi k nej nejaké vysvetľujúce dialógy od hlavných postáv, ktoré sa týkali histórie pandémie – ako napríklad spomenuté bombardovanie. Epizóda bola skôr než na spoznávaní hrdinov postavená na budovaní napätia, čo sa jej väčšinu času darilo. Prvý stret so zombíkmi mal spád, no záver bol trochu predvídateľný a emotívne na mňa veľmi nevplýval.

Námet s vraždiacou hrou z 80. rokov bol zaujímavý, ale žalostne nedotiahnutý. S výnimkou prvej (sklo) a druhej (potkan) úrovne boli zvyšné vrátane finálneho bosa nezáživné. Film navyše nemá žiadnu sympatickú postavu, ktorej by sme držali palce v boji. Asa Butterfield a Iola Evans sú nudnou dvojicou na pohľadanie a vôbec si nespomínam na to, ako sa ich postavy volali.

Slabší rozjazd, ako som po vrelej pozitívnej odozve čakal, ale dostatočne zaujímavý na to, aby som si pozrel ďalšiu časť. Pacal je ako Joel skvelý a už teraz som zvedavý na to, čo sa o jeho postave dozvieme v ďalších častiach. To však nemôžem tvrdiť o ostatných hrdinoch, ktorí mi zatiaľ prišli mierne nevýrazní – vrátane Ellie. Fungovanie sveta po pandémii neznámeho vírusu je v prvej epizóde objasnené na môj vkus trochu  nedostatočne, ale verím, že sa k tomu ešte v nasledujúcich častiach dostaneme. Už len načrtnutie sporov medzi FEDRA a odbojom však vo mne vzbudilo zvedavosť a pokiaľ sa ukáže svet za bránami mesta z pilotnej časti dostatočne pestrý a plný napätia, môže byť The Last of Us celkom zábava.

Musím priznať, že som počas sledovania niekedy pre istotu mierne znížili hlasitosť. Čakanie na to, „kedy to už príde“ (a či vôbec), nebolo vôbec príjemné. Postaviť na tom však celovečerný film je nezmysel. Namiesto toho je na obrazovke súhrn úplne náhodných záberov do tmy, ktoré sa buď končia malým prehĺbením strachu, alebo pocitov nudy. Vo väčšine prípadov ide, bohužiaľ, o druhý prípad. Aj preto mu udeľujeme iba dva body z desiatich. Ak by tvorcovia viac pracovali s príbehom a výrazne zrezali stopáž, nemuselo to dopadnúť vôbec zle. Film však v takejto podobe nemôže väčšinu ľudí zaujať. Spokojní s ním budú len diváci, ktorí sa naladia na stanovený formát a budú si 100 minút vychutnávať množstvo viac-menej (skôr menej) desivých záberov do tmy. __ Viac v recenzii.

Film má síce mnohé hororové prvky a určite ho môžeme radiť aj do tohto žánru, no väčšinu času ide skôr o triler zmiešaný so sci-fi. Je pravdepodobné, že diváci zvyknutí na horory strach nepocítia. Nechýba mu však mierna dávka napätia a humorný podtón, ktorý sa prelína celým filmom. M3GAN sa rozhodne neberie úplne vážne a netvári sa, že sa chce vyhnúť žánrovým klišé. Práve naopak, vhodne z nich ťaží. V konečnom dôsledku si filmári uťahujú aj zo samotného robota, ktorý dávkuje inteligentné hlášky a na dobrú noc napríklad svojej chránenkyni začne spievať známy hudobný hit Titanium (sám robot je pritom vytvorený aj z titánu). Čerešničkou sebaparodovania je záverečný tanec pri chodbovej naháňačke a zábavný spôsob, akým sa tvorcovia vyrovnali s jeho čoraz väčšou aroganciou. Prechod robota do tejto fázy síce nie je veľmi logicky odôvodnený, ale nad tým dokážem prižmúriť oko. __ Viac v recenzii.