Cappuccino

Pozerať sa dve hodiny na to, ako si privilegované vrstvy v Anglicku užívajú svojho postavenia, a jediné, čo im ich šlachtická krv nezaručuje, je pravá láska, nepovažujem za príliš veľkú zábavu. Úprimne som sa dokonca istú časť filmu výrazne nudil. Na druhej strane si ale cením skvelé kostýmy, dobovú atmosféru a chémiu medzi ústrednou dvojicou – Anyou Taylor-Joy a Johnnym Flynnom.

Famózny Matthew McConaughey, Charlie Hunnam, Colin Farrell a Hugh Grant. Už len ich samostatné scény spravili z filmu vynikajúce predstavenie. Takú charizmu a štýlivosť som pokope už dávno nevidel. Záverečná pointa nebola síce veľmi odrovnávajúca a popravde sa dala čiastočne očakávať, ale vôbec mi to neprekáža. Hlavné je, že som sa celý čas fantasticky bavil.

Jo March: Well, who will be interested in a story of domestic struggles and joys? It doesn’t have any real importance, does it? __ Podobnú otázku som si kládol aj ja. Teraz na ňu už poznám odpoveď. __ Zhliadnutie Little Women som dlho odkladal, myslel som si, že mi svojím námetom veľmi nesadne. No mýlil som sa – a opakovane. Po úvodnej štvrtine filmu som sa nazdával, že sú postavy sestier nevyrovnané a celkovo ma zaujme len príbeh Jo (Saoirse). V skutočnosti majú všetky sestry veľmi osobitné línie, ktoré som si náramne užíval. Film obsahuje viacero skutočne emotívnych scén, u ktorých slzu vyronia azda aj tí najtvrdší diváci so srdcom z kameňa. A ak ma snímka dokáže dojať natoľko, že sa mi pri nej zalesknú oči, vždy si ju veľmi považujem.

Krásna animácia, vynikajúci soundtrack (najmä všetky skladby na husliach) a emotívne zakončenie, pri ktorom som vyronil jednu či dve slzy.

Námet duchárskeho strašenia v dome je poriadne ohraný, Voces ho však poňal po svojom. Nijak sa nepára s hlavnými postavami a tiež ponúka slušné záverečné rozuzlenie, ktoré som neočakával.

Scéna, v ktorej sa mala hlavná hrdinka rozhodovať medzi never rarely sometimes always, bola perfektná, a z veľkej časti objasnila, prečo je Autumn celý čas tak zamĺknutá. O jej vnútorných pocitoch či samotnom potrate sa nahlas hovorí vo filme len veľmi zriedka, no pri troche empatie si nie je náročné predstaviť, čo asi prežívala. Značná absencia dialógov a minimalizmus môže občas mierne nudiť, ale tiesnivá atmosféra a viacero emotívnych scén menšie nedostatky určite prekrývajú.

Rozbehlo sa to ako indie dráma, pokračovalo psycho thrillerom a skončilo prapodivným mixom rôznych scén. Popravde neviem, aký mám mať z I'm Thinking of Ending Things dojem. Miestami som si ho z chuti užíval, inokedy som si prial, aby skončil – hlavne teda pri muzikálovom závere.

Na filme ma, ako inak, zaujal šialene znejúci námet. Očakával som teda, že ma Iron Sky svojou bizarnosťou zaručene pobaví. Bohužiaľ, väčšinu času som sa nudil. Nájdeme tu síce zopár originálnych scén, avšak len máloktoré z nich sú skutočne vtipné.

Príbeh Warhammer 40 000 nepoznám, k projektu som sa dostal na odporúčanie. Len ťažko uveriť tomu, že Astartes vytvoril jeden jediný človek. Po vizuálnej stránke ide o absolútne úchvatné dielo, ktoré mi pripomínalo skvelé Warcraft cinematics. Iba s tým rozdielom, že na upútavkách Blizzardu robí tím profesionálov.

Patrím medzi divákov, ktorým Hollywood 30. rokov nič nehovorí a nevidel som ani legendárneho Občana Kanea. V menách osobností a odkazoch na filmy som sa teda miestami celkom strácal, no film som si napriek tomu skutočne užil. Fincherovi sa podarilo vytvoriť skvelú dobovú atmosféru a herci na čele s Garym Oldmanom odviedli naozaj dobrú prácu.