Mank

Príbehovo ani emociálne príliš nestrhlo. V poriadku - kontroverzne sa správajúci scenárista napíše opus magnum. Aby sa vysporiadal s mašinériou, pre ktorú roky pracuje, no zároveň mu pije krv. Ľudsky aj politicky. Pri práci je limitovaný tak, aby ho neovplyvňoval démon alkoholu. Retrospektívnymi vstupmi sa vysvetľuje pozadie. Čiernobiele priblíženie zobrazovanej dobe je dokonalé. Vypiplanosť detailov tiež (napr. koučovia dokonalého prízvuku pre pána Garyho Oldmana i iných hercov). Toto všetko ale to z Manka nového Občana Kanea neurobí. Dôvodom je príliš slabý námet na celovečerný film. Zaujímavý je primárne tým, že sa vzťahuje, v kontexte svetovej kinematografie, k jednému z najoceňovanejších filmov. Väčšina postáv nejako zvlášť neoslnila. Nemala čím, lebo primárnym je Mankov príbeh. Mimochodom aj pri tomto filme sa otvára priestor pre diskusiu o tom, nakoľko musí byť divák oboznámený s kontextom filmu, aby si ho užil a nakoľko, naproti tomu, by mal mať film sám v sebe kvality (aj obsahové), aby presvedčil a zaujal sám sebou, bez potreby dodatočného pátrania po detailoch? (05.12.2020)

Mank rozhodně neskrývá oscarové ambice a zároveň představuje jeden z x-filmů, kde (akademická) forma válcuje (divácky přívětivý) obsah. Černobílý vizuál, zatmívačky, úvodní vintage titulky a samotný námět snímku vrací diváka zpět do zlaté éry Hollywoodu - do doby velkých studií, zářných hvězd a scenáristických týmů i solitérů. Fincherův Mank je řemeslně natočený životopisný film, který však po většinu stopáže postrádá jakoukoli dramatickou či hlubší scénu - až téměř v závěru filmu, při "Mankově vylévání srdíčka okatě pokukujícím po Kaneovi", jsem cítil silnější emoce. Herecky a námětově slibný film, který však pokulhává na jalovém zpracování. (18.04.2021)

Cinefilní porno. Nic menšího jsem od Finchera neočekával, ale naštěstí se neomezuje jen na to - film o vzniku snad nejuznávanějšího filmu všech dob není ani jednoduchou poctou, ani kopií filmařských technik které Kane zacementoval, ale spíš jejich mixem s kritikou Hollywoodu a hlavně sociálních poměrů s parafrázemi na jejich současnost. Škoda že v tomto nebyl Fincher ještě o kus ostřejší a nadčasovější, pak by byl Mank skutečně facinujícím dílem i pro širokou veřejnost, a ne jen pro ty cinefily. 8/10 (06.02.2021)

Napriek tomu, že sa už nejakú dobu venujem dejinám kinematografie profesionálne, vidieť film o tom, ako Mankiewicz písal scenár k Občanovi Kaneovi, je aj pre mňa nepríťažlivá látka. Neviem si potom predstaviť, ako môže vnímať tento film laik. Fincher to natočil určite presne tak, ako chcel a s výsledkom je zrejme maximálne spokojný. Ja mu k tomu gratulujem a teším sa na jeho ďalší, dúfam, že predsa len menej "osobný" a minoritný projekt. Oldman síce hrá opäť ako o život, ale skrátka je vidno, že je o 20 rokov starší ako jeho postava. Podobný problém je aj s Tomom Burkeom. (19.12.2021)

Nie, nie je to žiadna "veľká retronádhera", žiadna vyumelkovaná nápodoba a "fetiš" z dôb niekdajších. Mank je presným opakom prívlastkov, ktoré mu tu mnohí dávajú. Je filmom komplexným, náročným, značne deziluzívnym a v neposlednom rade až šokujúco aktuálnym. Tak, ako (pre mnohých pochopiteľne značne nedivácku, čo je aj dôvodom hodnotenia) ústrednú tému zasadzuje do omnoho širšieho spoločenského a politického kontextu, aj formálne postupy a motívy ktoré preberá ako zo samotného Občana Kanea, tak obecnejšie klasického Hollywoodu len neprejíma, ale používa ich veľmi inventívne a často kontrastne vo vzťahu k svojim predobrazom. To všetko je súčasťou sofistikovaného kritického obrazu systému a priemyslu, v ktorom sa Mankiewiczova pokrútená figúra pohybuje. Je paradoxné, že jeden z najpozoruhodnejších filmov o filme poslednej doby v skutočnosti pojednáva o niečom úplne inom. A práve ostrým strhnutím ružových okuliarov sa vymedzuje voči skutočnému (klamlivému) fetišu, akým je The Artist. Ale vlastne ani neviem, prečo sa tu rozpisujem, keď už všetko perfektne a do detailu napísal Bluntman. Každopádne film, ktorý si ako divák znovu asi tak skoro nepustím, a zároveň vynikajúci Fincher, opakovania ktorého sa z analytického hľadiska už teraz neviem dočkať. P.S.: Príde mi tiež príznačné, že samotný Mank vznikol mimo "továrne na sny", a zároveň s mierou kreatívnej slobody nie nepodobnou voľnej ruke, ktorú kedysi dostal Welles. Produkčné pozadie tak vlastne brilantne dopĺňa celkový kontext a výpoveď snímky. (09.04.2022)