MM_Ramone

Tommy Trump (vlastným menom Tomáš Gavlas) je punkáč, ktorý má už toho hodne za sebou. Veľa som sa o ňom dozvedel od užívateľa, ktorý si hovorí Joker Punx. Tommy sa o punkovú hudbu začal zaujímať vďaka svojmu otcovi, ktorý bol členom kapely Bratrova Svatba. Už ako teenager založil svoju prvú skupinu Excitace. Neskôr hral na basgitaru v kapele Myšlenková Křeč. Keď sa v roku 2007 oživila Bratrova Svatba stal sa ich basgitaristom a vokalistom. O rok neskôr založil hudobný projekt Nulová Tolerance. Odtiaľ po čase odchádza a formuje skupinu Black and Blue. A práve z repertoáru tejto kapely pochádza pieseň "Kočky z ulice". V roku 2014 bol ku nej natočený oficiálny videoklip. Je to iba zopár amatérskych záberov zo skúšobne a do toho nejaké tie špinavé punkové kočky z ulice. ***

Pieseň "Ani minútu" je v poradí ôsma skladba zo šiesteho radového štúdiového albumu bratislavskej neo punkovej hudobnej skupiny Iné Kafe. Album nesie názov "Právo na šťastie". Vyšiel dvadsiateho prvého novembra roku 2011 pod značkou vydavateľstva Universal Music. Ku songu "Ani minútu" bol vyprodukovaný oficiálny videoklip. Je to pohodová skladba v ska-punkovom rytme, a bol ku nej natočený aj pohodový klip. Nebudem váhať ani minútu a s radosťou mu pridelím štyri hviezdičky. Mimochodom formácia Iné Kafe sa v ňom objavila v zostave: Vratko Rohoň - gitara a spev, Peter Forus Fóra - basová gitara, Jozef Dodo Praženec - bicie nástroje. A je tam aj tá ich legendárna, stará Volga. Takže Bratislava bye bye, je veľa dôvodov z tejto diery navždy vypadnúť. ****

Pieseň "Alibi" je v poradí ôsma skladba z piateho radového štúdiového albumu bratislavskej neo punkovej hudobnej skupiny Iné Kafe. Album nesie názov "Bez udania dôvodu". Vyšiel v roku 2003 pod značkou vydavateľstva Forza Music. Je považovaný za najtvrdší počin tejto formácie. Spevák a gitarista Vratko Rohoň a basgitarista Peter Forus Fóra ho nahrali s bubeníkom skupiny Vanilla Club Jánom Rozborom. Ku songu "Alibi" bol vyprodukovaný oficiálny videoklip. Je jednoduchý, ale zároveň plný nespútanej energie, ktorá ku tejto búrlivo rýchlej skladbe výborne pasuje. ...Málo bolo takých dní, môžeme ich nazvať zlých. Slnko nám svietilo, priveľa pálilo. Nemáš pocit, že sa niečo stratilo? Nevidím dôvody, v hmle tejto pohody, prečo ťa vlastne mám mať rád. Ja nemám alibi. Ten vzťah bol bez chyby a to je chyba... ****

Uviaznutie v čase, neustále opakovanie tej istej udalosti, časopriestorové zacyklenie bez možnosti posunutia sa vpred, je pre mňa hodne lákavý námet. Takže, keď som zhliadol americký snímok "Všetko najhoršie" (Happy Death Day) z roku 2017, tak som sa pri ňom dobre pobavil. Obzvlášť, keď bol natočený vo forme teenagerského slasher horroru. Dal som mu tri hviezdičky. O dva roky neskôr, v roku 2019, bolo vyprodukované pokračovanie "Všetko najhoršie 2" (Happy Death Day 2U). Druhý diel plynule nadväzuje na pôvodný film. Osud postáv z jedničky sa ďalej rozvíja a všetko sa to ešte viacej komplikuje. Je to v rovnakej hereckej zostave a pod rovnakou režisérskou taktovkou Christophera Landona. Tento krát sa to však posunulo od slasher horroru skôr do mierne komického sci-fi thrilleru. Ale prekvapivo mi to vôbec nevadilo. Bavil som sa tak isto ako pri prvej časti. ***

No ja na to eben. Tak toto bola teda ale poriadna ebenovina. Traja bratia Jebenovci, och joj pardón, bratia Ebenovci, v roku 2004 spolu naspievali song "Ja na tom dělám". Textovo je to zábavné, skoro tak trocha punkové, ale hudobne je to neznesiteľne afektované ako herecký prejav pána Mareka Jebena, ale no tak kurva sorry, Ebena. Ja to eben. Kryštof Eben, David Eben, Marek Eben, ja to jebem. Nie, nie neeben, já na tom dělám. Pracujem na tom, aby som dokázal stráviť túto pieseň týchto troch podivínskych bratov Ebenovcov. Dělám aj na tom, aby som sa dokázal pobaviť i pri oficiálnom videoklipe, ktorý bol k tomuto songu vyprodukovaný. Ja na tom makám. Už na tom dělám třetí den a ono ne a ne a ne. Já na tom dělám, já na tom makám, už na tom sedím přes týden a ono ne a ne a ne. Ja na to teda fakt už eben. **

Nikdy som si nevedel obľúbiť postavičku malej, oživlej, drevenej bábky. Neposlušný, hyperaktívny "Pinocchio", ktorého vyrezal opustený starec Geppetto, ma nedokázal dostať na svoju stranu. Po dlhých rokoch som si pár časťami pripomenul japonské seriálové spracovanie tejto klasickej rozprávky talianskeho spisovateľa Carla Collodiho (vlastným menom Carlo Lorenzini; 24.11.1826 - 26.10.1890). To stačilo na to, aby to utvrdilo vo mne mlhavé spomienky z detstva. Svoj názor som nezmenil. Príbeh ma nezaujal a animácie sa mi zdali strohé, trhané, nepekné. Režisérmi projektu "Pinocchio jori Piccolino no bóken" z roku 1976 sú Hiroši Saitó, Šigeo Kóši a Masaharu Endó. Hudbu k českej verzii zložil Karel Svoboda. **

Áno je pravda, že tento snímok, ktorý natočil v roku 1951 režisér Martin Frič, je do značnej miery kontroverzný. Niektorí ho vynášajú do nebies a iní ho doslova neznášajú. Ja som tak niekde uprostred. Páči sa mi to mystické tajomno okolo pražského Golema a na druhej strane ma nesmierne znechucuje tá do očibijúca socialistická agitácia oslavujúca kolektívnu prácu a radosť z výhliadok na lepšie zajtrajšky. Čo sa týka filmárčiny a hereckých výkonov, tak je to na veľmi vysokej úrovni, obzvlášť keď zvážim dobu vzniku a politické pomery, ktoré vtedy v Československu panovali. Je tam však aj hodne malých detailov, ktoré mi dosť vadia. Takže ja prorežimovej, budovateľskej rozprávke "Cisárov pekár a pekárov cisár" viac ako tri hviezdičky dať nemôžem. ***

V roku 1962 natočil americký režisér a scenárista Roger Corman svoj v poradí tretí film, pri ktorom sa nechal voľne inšpirovať literárnou predlohou spisovateľa Edgara Allana Poea. Jedná sa o poviedku "Predčasný pohreb" (The Premature Burial), ktorá vyšla v roku 1844. Roger Corman ju spracoval do podoby rovnomenného osemdesiat minútového gotického horroru. Výborne v ňom zachytil paranoidný strach hlavného hrdinu z dedičnej choroby a možnosti pochovania zaživa. Má to skvelú temnú atmosféru. Hustá, plazivá hmla, nočné búrky, starý cintorín, hrobka, uschnuté stromy, starobylé sídlo uprostred močiarov. To všetko majstrovsky podfarbené pochmúrnou hudbou Rolanda Steina. Parádna gotická filmová klasika. ****

Verte či neverte, ale film "Celebrity" je jediným snímkom z dieľne toho svetoznámeho, slávneho, oscarmi ovešaného režiséra Woodyho Allena, ktorý som zhliadol. Pozrel som si ho už v dobe jeho vzniku, teda v roku 1998, a bol som z toho rozčarovaný a pravdupovediac aj hodne sklamaný. Pýtal som sa, že kde je tá toľko ospevovaná Allenova filmárska genialita. Mňa to nudilo, nebavilo a vôbec ničím nenadchlo. Po štvrť storočí som si tento titul kukol znova. Hovorím si, že už som dospelejší, skúsenejší, a tak nejak filmovo ostrieľanejší. No a aký som mal z toho pocit? Taký istý ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Nudilo ma to, nebavilo ma to a ničím neoslovilo. Takže nechávam pôvodné hodnotenie a s veľkou pravdepodobnosťou zostanú "Celebrity" jediným filmom Woodyho Allena, ktorý som si pozrel. Jeho ďalšie diela ma vôbec nelákajú. ***

V roku 480 pred naším letopočtom sa v rámci grécko-perzkých vojen (499 až 449 p.n.l) odohrala krvavá bitva pri Thermopylách. Bolo to nerovné stretnutie kráľa Leonidasa a jeho tristo hrdinských sparťanských bojovníkov voči tisícovým hordám barbarov pod velením ukrutného Xerxesa I. Prvýkrát som sa s filmovým spracovaním tejto témy stretol v roku 2006, v snímku "300", ktorý zrežíroval Zack Snyder. To bol neskutočný masaker, dychberúce filmové orgie násilia a vojnového šialenstva. Päť hviezdičková záležitosť. Na základe tohto titulu som si zohnal aj omnoho staršiu filmovú verziu týchto udalostí. Zhliadol som snímok "Bitva u Thermopyl", ktorý bol natočený v roku 1962. Ani zďaleka to nie je taká bombastická pecka, ako to, čo mi ponúkol Zack Snyder. Toto je taký ten klasický sandálový, papundekelový, americký veľkofilm, aké sa točili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Mne sa to však páčilo. Sparťania majú môj obdiv a rešpekt. ****