bloodline

Priznám sa, nečakal som tak minoritné zastúpenie romantiky, čo výrazne rozšírilo okruh možností pre lepšie zvládnutie vzniknutého priestoru. Napriek tomu sa všetko odohrávalo okolo pána Forda a dej sa držal vzniknutej línie. Harrison Ford bol koniec-koncov svetlým "úkazom" filmu a jediný dokázal svoj nesporný talent obaliť do frapantnejšej pozície. U Rachel McAdams sa striedali svetlé okamihy s horším "pozičným poňatím hry" a o Diane Keaton ani netreba písať. Jej rola asi len chýbala do počtu inak si neviem vysvetliť tento jej herecký omyl, ktorý by v prípade väčšieho priestoru vedel pozdvihnúť úroveň. V prípade kvalitnejšieho (aj kvantitatívnejšieho) scenára a réžie by mohlo byť moje hodnotenie na vyšších métach, takto len ďalší, aj keď slušne komediálny a príjemný priemer, bohužiaľ...

Balansovanie pána Reitmana medzi romantickou komédiou a ozajstnou "plnokrvnou" romantikou, ktorá prevláda v druhej polovici filmu, predstavuje fundamentálnu prekážku voči vyšším sympatiám. Ak si odmyslíme viac ako 100 minútovú "duchovnú" schizofrenickosť, dostane sa nám bezmyšlienková nezáväzná zábava so slušným výkonom Natalie Portman a nepresvedčivým Ashtonom Kutcherom, ktorý je sterilný ako pasterizované mlieko.

Po 99 minútach hromženia titanov (aj keď sa vlastne hneval iba Kronos), nasledoval hnev môjho ja. Prečo sa taká tuposť natočila napriek minuloročnému fiasku? V hľadaní odpovede by ma zastavil aj chudák Sizyfos. Scenár ma unášal do Cháronových spárov na rieke Styx a efektové harašenie hypnotizovalo bravúrnejšie ako spev Sirén. Zeus sa premenil v zámorskej produkcii, z najväčšieho sukničkára staroveku a priľahlej histórie, na milujúceho a odvážneho otca so vznešenými ideálmi a cnosťami sťa Barackov prejav. Dokážem ospravedlniť Perseov boj za GRÉCKO, či nechutné znásilňovanie slovíčka triumvirát, ale nevedomosť kráľovnej Andromedy o tom, kto je Héfaistos sa rovná kopancu z Taygéta. A tie biele zuby už vypálili do mojej plazmy krajší úsmev ako môj chrup s pomocou švajčiarskej dentálnej nuclear army. V poslednej dobe Hollywood strieľa prvotriednym antickým hnojom z Augeiových chlievov, už len čakám, kedy sa objaví Héraklés.

Ďalší biedny pokus zo zákulisia ženských rozlúčok so slobodou... Keď už nestačil varovný prst v podobe Bridesmaids, tak potom čo ešte?! Z humoru naskakovali kŕčové žily a o ostatných veciach radšej pomlčím. Skomolenina The Hangover a Very Bad Things naháňa hrôzu aj husej koži, namiesto toho, aby dávila lukulské hody smiechu. Aspoň uletená scéna na spôsob ukradnutia tigra Mikovi Tysonovi by potešila (napr. intímna hračka prvej dámy). Facepalm za 1 a 1/2*

Môj pocit pri pozeraní sa rovnal zhruba pocitom spaľovanej čarodejnice na hranici: veľmi to bolelo a prial som si rýchly koniec... Čo k tomu dodať? Zhruba 3/4 filmu sa ako-tak zvládnuť dali, ale záver radím do kategórie katastrofických omylov. Napriek tomu som túto milosrdnú popravu prežil bez väčšej ujmy na zdraví, čo by nemuselo platiť pri ďalšej projekcii :)

Explicitná zabíjačka hladiaca ostrie noža pravoverných feťákov krvi. Tajuplný príbeh, dusivé prostredie, desivý oponent/i a naturalizmus v tej najnahatejšej a obludnej podobe. Prepadnutie karavanu či vandrovačka v mestečku patria k žánrovým ozdobám mutagénnej akosti. Aj keď sa The Hills Have Eyes lepšie pozerajú ako počúvajú, nemilosrdne porcujú hodnotiace bariéry. Keby záver doplával do nekompromisnej dekadencie útoku na karavan, asi by môj močový pud tiesnený bázňou od šťastia explodoval.

Mississippi Burning pálilo efektívnejšie ako pece košických železiarní. Asi 2-ročné flirtovanie v jednom obchodnom reťazci sa vyplatilo a hrdo vkladajúc tento bonbónik do mechaniky, som konečne žiaril spokojnosťou, že nadišiel ten radostný večer. Komorne dusná atmosféra drsných a segregačných rokov 60-tych upratala štruktúru diela to optimálnych koľají, ktoré nežne ukazujú elementárny život južanského malomesta bez príkras a ostychu. Náväznosť udalostí hecuje výkony dua Hackman/Dafoe do emočne vypätých situácií, v čom tkvie ďalší pozitívny ohlas. Negatívne charaktery učebnicovo reflektujú morálny úpadok južanského života, slepo obhajujúc zvrátený spôsob života, schopný nebrať ohľad na životy černošského obyvateľstva. Mississipppi Burning jasne podčiarklo moje očakávania sťa horiaci kríž a s fantastickým hudobným doprovodom uštedrilo nekompromisný prielom do popredných priečok žánrových skvostov, ktoré som mal možnosť vidieť v mojom krátkom, ale o to intenzívnejšom živote. Klasika nepustí, učte sa, novodobí márnotratní synovia Hollywoodu!

Asi ma osvietila odvrátená strana Luny, praštila opačná strana bejzbalky alebo naruby obrátené boxerky omráčili smradom, ale namiesto Hoří, má panenko mi opísal laser v mechanike Jiskří, má šlapko. Akýkoľvek (úspešný) pokus o sarkazmus, reflexiu doby či charakter národa udupalo v popole dejín totálne neherectvo. Fakt obrovská škoda a až mi srdce zovrelo v umeleckom opare pri myšlienke zverenia úloh veľkým menám jednej generácie. Pri tak majstrovskom scenári a učebnicových scénach z veľkej kinematografickej encyklopédie by sa na oživovanie pacientov raz až navždy prestal používať defibrilátor. Takto tie kŕče s povinnosti už repete neodkrútia. Ja viem, rozmaznanému na Pelíškoch ani Forman nevyhovie...

Z môjho pohľadu rozhodne jeden z mála podarených animačných počinov v posledných rokoch (a fungoval dokonca aj na druhý pokus!). Miestami by som ubral na preafektovaných výkonoch, ale inak po humornej a animačnej stránke som si prišiel na svoje, čo už sa nedá povedať o tej námetovej a dejovej. V tomto prípade nejde o žiadny patentovaný prielom, ale vzhľadom k účelovo postrašeným prostriedkom na vekovú kategóriu násť a menej ročných by som povedal, že došlo k zapichnutiu dreveného kolu priamo do srdca vkusu. Takže žiadny Hotel Transtragédia a The Wolf Man rulezzzz :)

Plnokrvné pokračovanie na spôsob How to Train Your Dragon 2. Hluché miesta síce nevysala s precíznosťou pána Pattinsona, ale marmeláda smiechu vyberie priekupnícku daň zhruba na dve denné dávky odporúčané (česko)slovenskou hematologickou komorou. Menším krucifixom na striebornom podnose rezonuje dejový krvný kolobeh okolo dvoch postáv čím dochádza k výraznému celoplošnému degradovaniu multilevelovej zábavy na plese monštruóznej krúžkovice. Žiadne strachy, zárobok istý a trojka už čaká na západ slnka v lunovom opare splnu.