bloodline

Tam, kde Spielberg (alebo Cameron) vyniká v detailizme vo veľkom, Fincher mu elegantne sekunduje v menšom merítku. Rozmenené na drobné - Fincher kraľuje napätej atmosfére podobným štýlom, ako King v tlačenej forme. Zodiac pokračuje v tradícii žiarivých príkladov režisérskych a scenáristických Everestov. Na škodu veci mu neprihrieva do polievočky uťahaný, jeden a pol hodinový, rozbeh. Ten veľmi rýchlo vyselektuje netrpezlivé povahy a zamáva na dobrú noc rýchloobrátkovým exportným jednohubkám na nedeľné poobedie pri Poirotovi. Kto, ale prečká sled spoznávania postáv, miesta, času, činu a pod., odmenou mu buď krásna poklona investigatívnej žurnalistiky v deluxe balení. 4 a 1/2*

Vysoko reaktívna marketingová lobotómia z pár kúskov bezcenného plastu. "Všetko je úžasné, všetko je super" v graficky originálne prevedenej paródii na všetko, čo v minulosti (skoro) trhlo nejakú tú miliardu v kinosálach (chýbal asi len Avatar a Jurský park), z ktorej sa vykľuje 100 minútová best ofka vtipných hlášok s hĺbkovou podstatou deja na stupni nula a tak tomu zodpovedá aj hodnotenie. Nuž, LEGO Kameňák vhodný na návštevu pediatrickej ambulancie, kde ja už dávno nepatrím.

Menej podarená nadstavba jednotky, ktorej síce padol do lona neporovnateľne vyšší rozpočet, ale to zároveň prispelo aj priamo úmernému pádu preferencií. Ťažko niečo inovovať, keď sa starý koncept predstavil v lepšej grafike. Ani tá, žiaľ, nedokázala natoľko uchvátiť, aby stála za väčší prínos ako hovädzie vetry ku skleníkovému efektu. Človek si to pozrie, ale už iba z úcty k Pitch Black. No a na záver len pokrúti hlavou, kde zasa súdruhovia kvalitných béčiek urobili chybu...

Nízkorozpočtová lahôdkáreň pre náročnejších sci-fi pôžitkárov. Zopár umne použitých filtrov na kamere, CGI na nenápadnej úrovni s podmanivou atmosférou strachu, tu a tam pridružená slovná prestrelka, režijné čerešničky a typologicky vyvážená striedačka naničhodníkov...a hitovica je na svete :)

Ďalšia ultra-patriotická splaška. Dve hodiny byrokratickej avantúry o tom, kto má dlhší či hlbší kopulačný orgán. Z tých dvoch hodín sa celá pol hodina točila okolo opakovania základov písania na tabuľu popretkávaná neurotickými tikmi agresie. AŽ následne "boj s terorizmom" naberie spád nalinajkovaným prepadnutím z Veľkej učebnice ilegálnych akcií CIA, hodné premietania počas prestávky v Super Bowle. Chladnokrvné spracovanie tejto sekvencie a neurčité kritické napľutie do vlastných radov za simulované topenie zajatcov, potiahli honbu za teroristickým jednorožcom do polohy 2 a 1/2*. I keď tá digitálna krv mrazila oči v údive WTF.

Keby réžiu masíroval Michael Bay, tak by rozum prepáčil kŕčovité búšenie do dutosti divákovho gusta. Ale keďže na keby existuje priestor iba v hypotetických rovinách a kritika musí pracovať s reálne videným materiálom, je to v prípade Elysium smutná pravda o scenáristických žalospevoch. Ani akcia zrovna nejedla špenát Pepka námorníka a interakcia diváka s postavami pripomínala citové iskrenie na mat-fyzáckom plese. Od stvoriteľa District 9 už nejde zobrať na milosť ani umelá krv sirupovej konzistencie v zmätenom a o dve triedy slabšom sci-fi elaboráte...

Neviem odkiaľ Haneke vyhrabal to nechutné obsesívno-úchylné duo, ale ak mu v tom pomohol veľký obrázkový slovník hrdlorezov pre začiatočníkov, potom skalpujem klobúk aj s vlasmi, pretože mať také hebedá v akomkoľvek rodinnom alebo príbuzenskom zväzku, asi by ma zmohol celibát niekde na Fidži (alebo radšej Fudži). Toľko stručné zakopnutie na štýl Laca Borbélyho. Funny Games nedovolia dýchať a ako respirátor položia do pléna beznádej, z ktorej vystrelia srdcervúcu impotenciu empatie. Ako defibrilátor roztočia ruskú ruletu s otvoreným scenárom možností. Aby toho nebolo málo, ruka v ruke šíria agresívnu dokonalosť. Momenty prekvapenia žiaria sťa sviečky na Matuzalemovej torte, z ktorej si Haneke sfúkol ovácie za epický perfekcionizmus. Hviezdičkový gangbang brzdí neskutočne vysoká miera reálneho rozmeru na brehoch každodennosti, ktorú rozpáral Eden Lake.

Šoková terapia a morálny prostredník pre súčasnú pohnutú pestrofarebnú spoločnosť. Viac ako lamentovanie nad všadeprítomným rasizmom (obojstranným) či extrémizmom (všetkého druhu), odkaz American History X spočíva skôr v prapodstate nezmyselnosti násilia a nenávisti, čo vystihuje záverečný parafrázovaný citát 16. prezidenta bašty rasizmu od U cez S po A. Pamätám dodnes na ten moment, keď som po konci sedel mŕtvicovo zmeravený, pretože okrem toho skutočného, má dielo oveľa viac otvorených záverov ako uzáverov po prezidentských voľbách. Obsahovo aj formálne kričí vyšperkovanou prvou triedou hlasnejšie ako prejavy Adolfa Schicklgrubera. Pokiaľ situácia dovolí, tak unášanie atmosférou navodí extrémne citovo vypätý zážitok, ktorý okrem reštaurácie móresov pošteklí nejeden kulinársky rebríček filmového bonvivána. À propos silný imaginárny kandidát na povinné "čítanie" do stredných škôl.

Podstatne menej bolestivá uspávanka ako predchodca Snow White and the Huntsman. Tak či onak zbytočné a neopodstatnené pokračovanie s hĺbkovou nulosťou a citovou apatiou. Od prvej hereckej ligy by potešila exhibícia umenia, ale po prequelovskej predohre ide už len o sequelovské strieľanie vlastencov. Každý na pľaci ohrieva polievočku svojským štýlom a ako prvá chytila balans stolička režiséra, čo sa odzrkadlilo na fungujúcom nepomere cena/kvalita. Predražený vrtoch v zhnitom štáte dánskom.

Boľačka, ktorú si budem ešte dlho fúkať. Totálna zrada a kinematografická krádež storočia pre core fanúšikov. Pľuvanec na oltár oddanosti kultovej mantre. Ak som tvrdil pri T3, že išlo o "najviac pomrdaný kasting (vynímajúc Arnieho) široko ďaleko za hranicami mliečnej dráhy všetkých cereálnych otrúb", tak Genisys klesol na kastingové dno (samozrejme okrem Arnieho), aké nezachytia ani najcitlivejšie sonary. Sarah Connor zmenila imidž hodný francúzskej légie na poldruha metrové úbožiatko s nohami krivými ako maďarské poníky, John Connor pôsobil akčne asi ako šikanovaný astmatický prváčik a Kyle Reese môže robiť reklamu na vlhčené nohavičky do prílohy v rozšírenom vydaní Bravo Girl. Scenár? Paródia na prvé dva diely recyklovaním ikonických hlášok a medzitým smradľavý logický hnoj Carihradskej konzistencie. Zatiaľčo jednotka a dvojka prenasledovali nočné mory celej generácie, pán Taylor svoril bezduchú tínedžerskú popcornovku. Cameronova truhla otáča hrob rýchlosťou svetla a Skynet horúčkovito programuje sebazničujúci vírus. Vrátiť sa takto... prosím už nie! 1 a 1/2*