bloodline

Hudobný prelet nad kukučím hniezdom o Michaelovi Jacksonovi svojej doby. Forman je macher. Jeho pitvanie v psychológii postáv môže poslúžiť na nejednu dizertačku. Tam, kde dochádzajú slová, necháva prehovoriť molové a durové stupnice, ktoré odzrkadľujú stelesnenie doby. Jej božská majestátnosť musí vibrovať v srdci každého hudobného neznajboha. Kašľať na to, že Amadeus nekráča s faktografiou po jednej ceste, to prináleží dokumentu. Amadea treba chápať ako oslavnú spoveď nôt v ebenovej filmovej škatuľke, ktorá s prehľadom rozoberie akýkoľvek muzikál na súčiastky. No a zvyšok je história...

Hneď na začiatku som si užil výživnú kopačku na solar, akú od dôb Taken šíre oči nevideli a prvá polhodina kulminuje nervové vypätie ako imigrantská cesta cez Stredozemné more. Ale čo z toho, keď slušný thrillerový vzorec vystrieda klasické suchopárne konzumné obžerstvo a namiesto dramatického rozuzľovania utŕžim svedectvo o ďalšej prebytočnej tuposti ušitú na mieru fastfoodovej spoločnosti. Logický sled rozhodnutí tu mal asi takú kvalitu ako grafická práca na monokli Abigail Breslin.

''McDonald's znie tak úžasne... ako Amerika.'' A nielen názov, ale aj to krásne, demokraticky bezohľadné, správanie, plné nesplnených sľubov, vydierania, drancovania a ožobračovania. Keatonov brilantne zahraný hajzel, ktorý by aj vlastné dieťa predal do otroctva v uránovej bani, očarujúco sprostredkuje strojený príbeh v dokonalej vizualizácii. V krištáľovo čistej výprave nenájdete ani smietku prachu na nábytku, kvapku špiny na kapote auta a nedajboh upršanú scénu, pretože McDonald's a úspech pána Kroca vnímajú za veľkou mlákou ako zlaté teľa vytrvalosti a cieľavedomosti. V našich končinách chcete, po dvojhodinovom trpkom precitnutí, opľuť plátno a zaradiť reťazec so zlatými oblúkmi do black listu na veky vekov.

Vysoké žánrové predpoklady vyprchali skôr než dezorientácia v petržalskej garsónke a inkvizičnému martýriu nervov odbil umieračik posledné pomazanie zhruba v polovici. V ďalšom priebehu išlo už len o pozvoľné utrpenie diváka s nechápavým výrazom v tvári, čo sú schopní akademici ešte nominovať na Oscara. Brie Larson nesiahala oscarovému výkonu ani po kurie oká. Ťarchu kvality nosili na bedrách muzika a mladý chalanisko, ktorý zvládli domáce úlohy na riaditeľskú pochvalu. Nuž, preškoda takto zdevastovať potenciál, potné žľazy musia vystáť radu na okázalejšie dramatické razenie.

Romantika pri sviečkach, negližé, voňavý kúpeľ, fľaša perlivého, večera a na záver šukací maratón s hitparádou polôh, že aj mníška by podpísala reverz na celibát. Nie však v tomto filme... Hlavná protagonistka keby mohla, znesvätila by aj syfilis či HIV pozitívnu záchodovú kefu a intimitou manifestovala vlastnú neexistenciu decentnej zhýralosti. Semeno dekadencie umocňovala tuposťou životných rozhodnutí a nad odpad to vytiahol iba vcelku filozoficky potešiteľný epilóg. No hnus velebnosti! To už aj porno pre pamätníkov oplýva poetickejším rozmerom. 1 a 1/2*

Pekelne epická historická survival dráma, ktorú spásajú viac oči ako myseľ. S nehercami asi ťažko namútite vody trýznivými dialógmi na spôsob Hoří, má panenko a preto sa Gibson správnym spôsobom ubral smerom akčnosti The Last of Mohicans s výrazným oskalpovaním dejovej náročnosti, čo činí z Apocalypta iba technologicky zábavnú jednorázovku a nie zmysluplný veľkofilm, na ktorom by spočinula ťarcha slávy.

Prepychový citový masaker. Sowon vyvoláva paletu všemožných emócií od dojatia po hnev. Práca s dieťaťom zvládnutá na červený diplom a postupné budovanie rodičovského vzťahu otec/dcéra radím medzi najkrajšie slzy kinematografického dojatia. Reči, komentáre a iné ódy hoďte do zberu, Sowon je skvostný dar, ktorý treba zažiť a precítiť... tak ako život.

Najzbytočnejší director's cut aký som videl. Dlhý ako kauza Hedvigy M. a tak tvrdo tlačiaci na city, že ma od dojatia už mrle obhrýzali. Príbeh chytí za srdce, má ohromný emočný potenciál, ale nie je stavaný na dva a pol hodinový romantický Lord of the Rings. Vylúpnuť toho požehnane hlavne v druhej tretine a mohol by vyzvať na férovku oveľa pestrejší The Notebook. V pohode však moržuje tematicky príbuzný Still Alice.

Pekne kinematograficky sprostredkované Leove celosvetové turné (v ktorom azda jediní chýbali Vladimir Vladimirovič a Tändzin Gjamccho) o tom, ako si zarábame na prúser globalizačných rozmerov. Nestačil som slzy odháňať, ale nie nad tým kam speje naša matička Gaia, ale od smiechu. Raz a znova, príbehom z Káčerova, preletela éterom výpoveď A, ale s tým B vytreli recyklovaným papierom zadok všetkým, účelovo trafeným, konzumentom. Napríklad aká je ekologicky náročná výroba a likvidácia solárnych panelov, alebo aký veľký priestor ornej pôdy zaberú pri inštalácii, prípadne aká je ich energetická využiteľnosť, alebo aké riziká prinášajú elektromobily (ekologické riziká výroby a recyklácie batérií a kto a ako vyrobí elektrinu na ich pohon), alebo koľko litrov vody je potrebných na 1kg mäsa, ktoré tie chúdence metánové kravy potrebujú, na to aby nasýtili obezitnú generáciu homo fast food. Alebo poukázanie na to, aká je nezmyselné pestovanie plodín pre biozložku do palív (spotreba vody, nulová potravinová využiteľnosť etc.). A čo zatepľovanie polystyrénom? Že by budúca ekologická katastrofa? Alebo by stačilo poukázať aj na to, že táto chorá doba nadspotreby, kde jedinú modlu úspechu predstavuje (ekonomický) zisk, pozostáva z veľkého počtu absolútne nelogických až absurdných pochodov a tie zdravý sedliacky rozum častokrát nevideli ani na svetovom sedliackom fóre. V časoch, keď kupujeme potraviny a tovary, v lepších prípadoch precestujúce pol kontinentu, v horších pol zemegule, a naša demokratická spoločnosť ročne vyhadzuje von oknom desiatky až stovky miliónov ton potravín za prítomnosti hladomoru vo svete, musím skonštatovať, že budem rád, ak mi vnúčence iba napľujú do ksichtu. Pokiaľ budú existovať dotácie a iné divokotvorné "objavy", tak globálne otepľovanie bude len ďalšia dojná (ale ekologická) krava pre pár vyvolených. Podľa mňa existujú mechanizmy, vynálezy a zdroje na účinné zastavenie globálneho otepľovania zo strany človeka, len tie vyššie (ekonomické) záujmy majú, ako vždy, prednosť :) Ale ako hovorím, pekne natočené... Mimochodom Leo, kedy nám ukážeš svoju ekologickú rezidenciu a vyúčtovanie jej energetickej náročnosti?

Rutinérska robota bez štipky emócie. Oukej, občas vzbĺklo napätie, ale vyfasovať zlatú sošku v hlavnej kategórii znie dosť vtipným dojmom. Vlastne ani nedokážem pomenovať nejakú výstupnú umeleckú klauzulu, pretože The Hurt Locker sa snažil byť všetkým a bol zároveň ničím. Technická stránka fajn, ale ďalšie náznaky výnimočnosti nedovidím ani s teleskopom pána Hubbla. Už len za zbytočné a neúčelné cameá tria Pearce, Fiennes, Morse malo dielo obísť Oscary 180 stupňovým poloblúkom.