Aljak

Vo svojej podstate je námet rozhodne nadpriemerný. Príbeh bankovej úradníčky na podklade diskutabilnej demonetizácie 2016 bol v rámci dejovej línie zaujímavý. Ale to spracovanie bolo na môj vkus zbytočne prekombinované a na prehľadnosti moc nepridali ani tie rôzne susedské vzťahy a vedľajšie dejové vetvy. Kiežby sa to viac sústredilo na jadro problému, ktoré malo určite ešte veľké rezervy. A čo mi ešte dosť išlo na nervy, bolo to neustále "bubnovanie" v pozadí (presne ako v Birdmanovi). Škoda, mohol to byť v konečnom výsledku omnoho lepší film. P.S. Demonetizácia 2016 bola fakt chaotická "reforma" (sám som si to zažil pri ceste naprieč Maharaštrou a Karnatakou) - také niečo si asi fakt nedokážeme len tak ľahko predstaviť.

Tak to už hej! Shahrukh Khan ako muž dvoch tvárí - v jeho úlohe suchára Suriho ho asi málokto spoznal, no po jeho prerode na sebavedomého Raja je to už SRK ako ho poznáme. Úvod filmu bol poriadne melancholický, ale potom sa to postupne rozvinulo do takej veselohry, až sa to v určitom momente zas dostalo do fázy dojemnej melodrámy. Dva protipóly rovnakého muža poriadne zmiatli krehkú Taani, ktorá sa postupne ocitne v obrovskej dileme. Suri na tom nebol o nič lepšie, keďže postupne zisťuje, že jeho taktika s alter egom zaúčinkovala inak ako si asi predstavoval. Po scenáristickej stránke je to fakt vynikajúce. Film hodný 5*! Akurát tá postava excentrického sebavedomého Raja mi išla drvivú väčšinu času poriadne na nervy. Neznášam takéto teatrálne správanie :( A bohužiaľ, presne kvôli tomuto nie som schopný dať tomuto filmu plný počet... (Ale inak je to fakt krásny film)

Zaujímavé! Guatemalský film z prostredia domorodého obyvateľstva človek veru nevidí len tak bežne. Nemal som od toho žiadne veľké očakávania, skôr to bola len taká zvedavosť a túžba po exotike. Napokon som však veľmi milo prekvapený. Film ma zaujal, a to aj napriek obrovskej dávky lyrickosti, ktorú zas až tak v láske nemám. Koncept bol fascinujúci, hlavne tá atmosféra okolo kaqchikelského života na úpätí sopky, ktorí ešte stále žijú v úzkom spojení s prírodnými živlami. Do toho bol zasadený v podstate jednoduchý príbeh o extrémne naivnej Maríi. Popri tom všetkom som ani nevedel, či ju mám ľutovať alebo s ňou skôr súcitiť. Vyústenie deju bolo skutočne silné a emočne vypäté, v kombinácii so zaujímavými zvratmi udalostí to celé nasmerovalo tento film k pozoruhodnému zážitku. Ešte aj vizuál bol fakt pôsobivý! Akurát škoda, že toho epického tu nebolo o kus viac na úkor lyriky.

Dosť drsný príbeh z ghanskej "divočiny". 14-ročná dievčina si asi "Accranský sen" predstavovala trochu inak - a zrejme asi každý mladý človek z ostatných častí Ghany, ktorí sa hrnú do Accry s túžbou po novom lepšom živote. Úvod filmu dosť rozpačitý, no po príchode do slumu to poriadne nabralo na obrátkach. Malo to v sebe taký nádych realizmu, ktorý mne osobne vždy veľmi imponuje. Atmosféra bola priam dych berúca. Akurát po dejovej stránke to nebolo zas až tak zaujímavé ako by sa patrilo. A to prekvapenie na záver, to bolo také... divné.

Vcelku perspektívny námet, ktorý mal nábeh na to, aby bol z toho fakt nadpriemerný film. Ale bohužiaľ, potenciál zostal kdesi na pol ceste. Prvá polka filmu, ktorá sa niesla väčšinou v komediálnej atmosfére ma bavila oveľa viac ako druhá polka, kde sa už začal objavovať prebytočný sentiment a taká neprirodzená snaha o dramatizáciu. Napriek tomu si však po celý čas film udržal taký príjemný dôvtip, najmä v dialógovom rozmere filmu. Dokonca tu nebola ani taká otravná teatrálnosť ako býva pri mnohých indických filmoch tohto typu (teda romédiach). Ten koniec ... bol strašne nevydarený!

Na prvý pohľad to podľa popisu vyzerá na taký obyčajný film o jazykovej bariére, ktorú sa snaží človek prekonať. Ale tento príbeh v sebe ukrýva napokon oveľa viac - a práve to ho robí výnimočným. Tu nešlo len o nejakú angličtinu a snahu sa dohovoriť v "cudzom" svete, ale Shashi chcela svojej rodine ukázať, že nie je len nejaká domáca puťka, ktorá nevie robiť nič iné, len celé dni šúlať laddu. Dej filmu pôsobí milým dôvtipom, nehou, aj dramatickým rozmerom + nechýbala ani štipka platonickej lásky. Aj keď bola línia filmu absolútne priamočiara, tak pri filme sa človek určite nenudil. Príjemná atmosféra kurzu angličtiny, prostredie "exotického" New Yorku, kultúrne rozdiely, jazykové bariéry - to všetko hnalo tento film vpred. A ten záver... Veľmi vydarené.

Tématicky lákavé, scenáristicky prvoplánové, spracovanie typicky TV-filmové. Priznám sa, že krasokorčuľovanie som vždy obdivoval, a tak mi je táto téma osobne blízka - a tým pádom mi aj filmy z tohto prostredia imponujú. O to viac ma mrzí, keď sa to celé utápa v takom schématickom klišé, ktoré je tu badateľné ihneď od samého začiatku. Tie zlomy v dejovej línii boli minimálne, a v podstate sa ani nič zásadné počas filmu v rámci prekvapení neudialo. Prvoplánové od začiatku až do samého konca. Ale aspoň tá krasokorčuliarska téma to ako tak zachránila. Aspoň na 2*.

Produkčná spoločnosť Happy Madison pokračuje vo svojej línii s príznačným sandlerovským humorom. Aj keď musím uznať, že už sa z toho občas stáva také trochu otravné klišé. Ale možno to je tým, že ako decko som filmy takéhoto typu vnímal úplne inak. V tomto filme sa miestami zbytočne tlačilo na pílu a kopu scén pôsobilo priam nechutne, o mnohých nevkusných dialógoch ani nehovorím. To je podľa mňa dosť škoda, lebo koncept scenáru nebol vôbec zlý, dokonca by som povedal, že motívovo to bolo nadpriemerné. Nechápem, načo za každú cenu podporujú v amerických komédiách takúto trápnu prezentáciu, ktorá sa človeku skôr sprotiví ako zaujme...

Dosť absurd-psycho, ktoré sa chce až nápadne silou mocou za každú cenu podobať na filmy Yorgosa Lanthimosa. Po celý čas človek absolútne nechápe o čom je tento film, až do chvíle kým sa nezjavia záverečné titulky ozrejmujúce celkovú pointu filmu. Každopádne, celé to pôsobilo ťažkopádne, podivne a mdlo. Čudný vývoj deju, nevýrazné dialógy, a vlastne aj celkový koncept. Myslím si, že daná téma mohla byť oveľa zaujímavejšia, keby bola odprezentovaná iným štýlom a najmä výraznejším príbehom. Toto bolo proste vedľa... Potenciál tam rozhodne bol!

Štýl a spracovanie veľmi podobné ako pri Saulovom synovi. A to som vopred ani netušil, že tento film pochádza od rovnakých tvorcov - ale ten POV štýl, kamera, prevedenie,... - to bolo akoby cez kopirák. Akurát príbeh bol odlišný, a v tomto prípade celému filmu dominuje postava Irisz. Tak ako predchádzajúce Nemesove "veľdielo", ani toto ma akosi nezaujalo. Mnoho scén pôsobí chaoticky, až má človek ťažkosti sa v tom celom zorientovať. Jediné, čo ma po celý čas ako tak bavilo, bola skutočne vydarená výprava, ktorá hodnoverne reflektovala predvojnovú Budapešť. Ale inak nič moc, akosi som neni z tých, čo by z Nemesových filmov padal na zadok.