Aljak

Pre priaznivcov motoršportu to bude celkom príjemná oddychovka, ale pre ostatných to bude asi nič moc. Inak je to klasická športová šablóna o cieľavedomom chalanovi, ktorý má síce talent, ale nie zázemie. Priamočiary dej s klišovitou zápletkou napokon speje k tomu, čo býva na záver takmer každého športového filmu. Ja mám motoršport rád, takže ma to bavilo, ale od kvalitného filmu to má stále ďaleko. Toto bolo také príliš idealistické...

Námet možno vyznie trochu "komicky", ale reálne to je skôr dráma, miestami až tragédia. Každopádne, idea tohto filmu je rozhodne originálna a pútavá. Celé by sa to dalo rozdeliť na také dve paralelné línie. Jedna je o Davidovi a jeho podnikateľských kámošoch - odohráva v prítomnom čase a musím uznať, že táto línia ma až tak nebavila, keďže sa to točí relatívne okolo toho istého, akurát triky sa menili. Druhá, ktorá sa odohráva v rámci výsluchu u Sarah, ide skôr do retrospektívny - a toto bolo skutočne zaujímavé. Takže keď sa to tak všetko zráta, tak je to súhrnne akurát tak na 3*.

Ďalšia veľkolepá epopeja z indických dejín. Tentokrát nás dej zavedie do 17.storočia, kedy zúri v Maharaštre konflikt medzi Marathskou ríšou a Mughalskou ríšou. Ak niekto nemá ani len základný prehľad o dejinách Indie, alebo aspoň konkrétne o tomto konflikte, tak sa zrejme v tom bude strácať a vôbec si film nebude vedieť dostatočne vychutnať. Ja sám som mal problém sa tu zozačiatku zorientovať v tej kope okolností a súvislostí, hoci som mal o tejto marathsko-mughalskou bitke aspoň nejakú znalosť. Po vizuálnej stránke ďalší z vydarených kúskov v rámci indickej kinematografie, hoci tá prehnaná heroizácia hinduistických Marathanov na úkor moslimských Mughalovcov, to bolo na môj vkus trochu za čiarou. Ale čo už, India si na toto proste potrpí. A čo mi ešte dosť prekážalo, tak opäť tá hyperbola v rámci vizuálnych efektov, čo bolo citeľné najmä počas samotných bojových scén. Ale ako celok veľmi dobré (až na tie výhrady).

Kto už videl španielsky originál El cuerpo, tak bude bohužiaľ ukrátený o perfektnú pointu, ale rozhodne ani Indovia sa nemajú za čo hanbiť a aj ich verzia bola vydarená, hoci za tou španielskou predsa len trochu zaostala. Atmosféra absolútne rovnaká, dokonca aj tie nedostatky, ktoré sa mi zdali pritiahnuté za vlasy už u Španielov, sa tu zjavili znovu. Ale nevadí, rád som si pozrel tento film znovu v takomto indickom šate. Trochu mi bolo ľúto, že som bol ukrátený u ten moment prekvapenia, ale tak to už o takýchto filmoch proste býva.

Mnohé životopisné filmy sú skvelé a v dramatickom prevedení dokážu zaujať oveľa viac ako bežný "fádny" dokument plný faktov, ale bez akejkoľvek živelnosti. A potom sú tu aj také, kde by človek predsa len radšej videl ten ťažkopádny dokument - ako napríklad v tomto prípade. Je fajn, keď sa tvorcovia životopisného filmu snažia zdramatizovať dej, ale čo je veľa, to je veľa. A toto bolo fakt že prehnané, hlavne v tých fázach po dobytí rekordu. Felicity bola samozrejme skvelá, a Eddie štandardne taktiež, ale napriek výborným hereckých výkonom, som až príliš často počas sledovania filmu krútil hlavou, že kde to všade s drámou prehnali. A to nikdy nie je dobrá vizitka. Stačilo by sa trochu viac držať reality a neuletieť mimo limitov (tak ako balón vo filme).

Málokedy je remake lepší ako originál, ale tento turecký kúsok o niekoľko úrovní suverénne predčil originál 7 beonbangui seonmool. Nemôžem si pomôcť, ale to kórejské podanie mi prišlo až preafektovane teatrálne, čo ja osobne v kinematografii neznášam. Turecká verzia bola vynikajúca po všetkých stránkach! Príbeh vo svojej podstate takmer rovnaký ako ten kórejský, ale to dramatické prevedenie a forma, do ktorej to bolo zbalené, stála skutočne za to. Takisto celkový vizuál, dialógy a celý koncept, ktorý sa v niektorých okolnostiach a súvislostiach odlišoval od originálu. A treba uznať, že aj po hereckej stránke veľmi vydarené. Plný počet = 5*

Filmy zo školského prostredia s tématikou dospievania dokážu byť skutočne pútavé a kvalitné. Toto už podľa popisu malo veľký potenciál, ale prekvapenie sa nekonalo, skôr veľké sklamanie. Toto malo od "satirickej komédie" poriadne ďaleko. Skôr to bola čistá tragédia, hlavne pri pohľade na Kayle, ktorej mi bolo skutočne úprimne ľúto. To jej afektované správanie bolo fakt zvláštne, a neviem, v ktorom paralelnom vesmíre by si takým niečim získala akúkoľvek popularitu. Dialógy hrozné, dej biedny, a postavy detto. Potenciál tam bol aspoň 10-krát väčší...

Na môj vkus až príliš bláznivý film, ktorý by som určite uvítal radšej v oveľa dramatickejšej forme. Tie teatrálne výpady v podaní hlavne mužských postáv Varuna a Honeyho mi išli občas poriadne na nervy. To je celkom škoda, lebo tématicky a námetovo to mohol byť oveľa zaujímavejší a vážnejší film ako to v skutočnosti bolo. Kareenu zbožňujem, a určite ma jej prítomnosť veľmi potešila, takže aspoň tá to čiastočne zachránila. Koniec koncov, jej postava Deepti bola zo všetkých tá najrozumnejšia a najnormálnejšia. Celkový dojem bohužiaľ priemerný - malo to viacero svetlých chvíľ, ale to teatrálne tlačenie na pílu mi fakt išlo na nervy.

Roky 1983 a 2011 majú v indickej histórii svoje osobité miesto. A práve tieto dva roky sú priamo prepojené aj v tomto filme. Kriket je rozhodne zaujímavý šport, ktorému je z nášho pohľadu dosť ťažké pochopiť, ale celá tá atmosféra okolo toho stojí rozhodne za to. Či už priamo na štadióne, alebo v indických parkoch a uliciach, kde sa hrá kriket skutočne takmer na každom kroku. Zoya Factor ma teda o to viac bavil, a hoci to malo miestami trochu rozprávkový závan, tak napokon to malo vcelku vydarené posolstvo. Veľmi dobre tu bolo zobrazené akú veľkú silu má "amulet" v podobe Zoyi (typický fetišizmus), a taktiež populárny fanúšikovský fanatizmus, ktorý sa často prejavuje absolútne extrémne (či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle slova). Sonam a Dulquer boli vo svojich rolách vynikajúci. Takže celkovo super, takmer 5*.

Zaujímavé, netypické a tým pádom aj originálne. To sú najväčšie prednosti tohto filmu. Čakal som, že to bude príbeh plný sentimentu a ľútosti, ale opak bol pravdou - skôr mi to prišlo ako manifestácia nádeje a túžby plnenia snov. V neskorších fázach filmu sa tu dokonca objavuje aj značný filozoficko-etický rozmer, ktorý ešte viac dokresľuje celkový životný príbeh impulzívnej Yumy. Celkovo film hodnotím ako mierny nadpriemer. Bohužiaľ, po dialógovej stránke to bolo také vlažné, nedostatočné - určite tu bol oveľa väčší potenciál na rozvinutie rôznych tém, ktoré filmu dominovali.