Aljak

Dosť zaujímavý film, a hlavne na zamyslenie. Veľmi pekne vykreslená spolupatričnosť ľudí, keď sa ocitnú v rovnakej situácii, ktorá hraničí s beznádejou. A pritom to začalo úplne nevinnou situáciou, keď úmyselným pokazením auta chcel Carter rozvíriť dialóg. Ten sa napokon tiahol až celým filmom, keďže auto to napokon nerozchodilo. Tak začína boj o prežitie v nehostinnej púšti mimo civilizácie.Každá ďalšia chyba a hádka oddiali potencionálnu možnosť záchrany, no to si žiaľ obaja pripustia až príliš neskoro. No a keď už to vyzeralo, že všetko dospelo do finálnej fázy, tá posledná scéna pred záverečnými titulkami opäť zmenila pohľad na celý príbeh. Napriek pozoruhodnému scenáru to spracovanie trošku dosť zaostalo, a mnoho z toho mi prišlo absurdné, aj keď nikto nevie ako by sa práve on zachoval v takejto situácii.

Motív úteku počas deportácie nie je v podstate ničím novým, hoci skôr sa s ním stretávame v prostredí nacistickej hegemónie počas 2. sv. vojny. Takže aspoň z tohto pohľadu je to o niečo inšie, no zároveň dosť podobné (ako vravia v Thajsku: same same, but different). Zas len ďalší dôkaz, že všetky totalitné režimy boli proste zverstvo. Čo sa týka tohto litovského filmu, vzhľadom na vysoké hodnotenia som od toho čakal ďaleko viac. Aj keď je príbeh postavený najmä na viacerých zlomoch počas Marijneho putovania na ceste domov, chýbal tu tomu taký ten potrebný "waw efekt". Miestami som mal pocit, že toho šťastia v nešťastí mala Marija predsa len príliš (nieže by som jej to neprial) - čo pôsobilo predsa len až neuveriteľne. Ale tak, prečo nie? Aspoň občas zvíťazila individuálna humanita nad masovou totalitou.

Dobrá myšlienka, ktorá je však v mnohých prípadoch utopená množstvom hlúpych zadaní úloh. Teda samotné zadania nebývajú až tak zlé, ale tí súťažiaci pri tom pôsobia strašne neprirodzene, až sa čudujem, že tí čo sú s nimi na obede alebo večeri sa rovno nepostavia a neodídu. Teda ja by som toľko pochopenia asi nemal... Ale niektorí súťažiaci dokážu improvizovať naozaj skvelo, len škoda, že tých je menšina. Trápnosť víťazí nad reálnou zábavou.

Hlavná idea relácie vôbec nie je zlá, ale to je asi dokopy jediné pozitívum. Celý potenciál je však zabitý infantílnym správaním Voštinára, ktorý sa snaží za každú cenu zaujať. Pritom pôsobí nesmierne trápne a na jeho vek (takmer 50 rokov) je to dosť nedôstojné. Ako malé decko, ktoré sa za každú cenu potrebuje predvádzať a tým zhadzuje v prvom rade seba, ale aj túto "súťaž".

Čakal som niečo iné, a tak som v podstate tak trochu sklamaný. Osobne neviem, kde v tomto celom príbehu hľadať tie komediálne prvky, snáď jedine v tej irónii osudu, keď sa Brucovi podarí nedopatrením zabiť svojho nového "kamoša", ktorého spoznal tak, že ho zachránil pred samovraždou. Naozaj smola, obzvlášť pri pomyslení, či tá nehoda bola naozaj nehodou. No ten Paul mi aj tak prišiel ako príživník a mal kopu nemiestnych poznámok, takže až tak veľa sa nestalo. Keď to mám tak zhodnotiť, pozadie zápletky bolo vcelku nadpriemerné, a vlastne aj tá retrospektíva tam skvelo zapasovala, len neviem prečo - napokon mi to celé prišlo také nekonzistentné a v mnohých ohľadoch nezáživné. Bolo by treba do toho pridať trochu drámy, možno aj kus psychologickej dilemy - možno akurát to by film ťahalo smerom hore.

Podľa mňa celkom roztomilé a príjemné. Aj keď zo začiatku mi to pripadalo ako typická šablóna romantickej komédie, ale potom sa to začalo zamotávať a príbeh sa ocitol v skvelej dejovej línii. Spočiatku mi prišlo náramne vtipné ako sa tri dospelé ženy - fanatičky do diel Jane Austen, takto oddávajú svojim predstavám a snažia sa tváriť, že sa ocitli v inom storočí. Aj keď taký "tábor" vôbec nebol márny, len škoda, že všetko (alebo takmer všetko) čo sa tam dialo bola len ilúzia. Ale kde je hranica medzi predstavami a skutočnosťou? V tomto prípade asi naozaj tenká, ale rozoznať ju bolo dosť problematické. A práve to sa mi na tomto filme páčilo najviac! Vďaka tejto hre na predstavivosť a skutočnosť sa z toho stal nadpriemerný film, teda aspoň pre mňa. Navyše chválim aj herecké obsadenie, Keri Russell bola na jednotku!

Neuveriteľné, že Ben Stiller dokázal vytvoriť normálny a vážny film, aj keď najmä zozačiatku dosť presýtený fantasy prvkami, ktoré mňa osobne až tak nezaujali. Aj keď to bola pekná vsuvka o tom kam siahajú predstavy v porovnaní s realitou, len taká prehnaná vizualizácia nepatrí zrovna medzi veci, ktoré by som ja osobne ocenil. No potom keď už sa príbeh rozbehne a začne sa putovanie za snímkom č.25, tak je to vážne paráda. Grónsko, Island, Himaláje - no proste dobrodružstvo ako sa patrí, a najmä podané tým príjemným spôsobom s rúškom tajomstva. Naozaj skvelé scenérie, ale aj ten príbeh v nich - o tom, že niekedy je realita ešte lepšia ako predstavy. Navyše celý čas to necháva človeka v napätí čo sa na snímke č.25 skrýva. Takže skvelá koncepcia, aj spracovanie (až na ten trošku akčný začiatok). Len tak ďalej Ben!

Čakal som, že to bude orientované najmä na svet motorkových sérií a rôznych závodov, ale dokument bol na moje prekvapenie zameraný dosť široko na motorky ako také. Najviac zo všetkého ma bavil ten súhrn ohľadom histórie a vývoja motocyklov. To ostatné bolo skôr také vyjadrenie radostí ľudí z rôznych sfér. Ja osobne si rád pozriem MotoGP a iné série cestných motocyklov, ale inak tomuto moc neholdujem. Mnohí motorkári sa správajú na cestách ako totálni diletanti a robia tak zlé meno ostatným. Z tých spovedí rôznych ľudí rozplývajúcich sa nad motorkami bol pre mňa Top určite Dave Barr - tento pán by si zaslúžil aj samostatný dokument, alebo hoci aj hraný film (zažil vo svojom živote toho skutočne dosť). 3*

Celkom dobrá oddychovka, ale škoda, že ponúknutý námet nebol využitý ešte lepšie. Pretože toto malo isto na viac. Postavy trojice kamošov boli celkom charizmatické a niektoré ich hlášky boli naozaj skvelé, len škoda, že dej nebol dômyselnejší a miestami to pripomínalo nejakú povrchnú americkú komédiu. Ale aj tak, nebolo to vôbec zlé, takže pre mňa taký jemný nadpriemer. Škoda, že tá celá hra na falošných investorov, ktorá tam bola rozhoratá skončila takýmto spôsobom.

Na to, že horory fakt nemusím a pokladám ich zväčša za nezmyselný žáner, tak Wolf Creek ma fakt celkom bavilo. Jednotka sa síce príliš vliekla, kým sa tam začalo niečo poriadne diať, ale v Dvojke to už malo skvelý spád hneď od samého začiatku. Nemôžem si pomôcť, ale tá postava Micka je perfektná - a to najmä vďaka tomu sarkastickému humoru, vynikajúcim hláškam a výstrednému správaniu. John Jarratt je v tejto úlohe jednoducho famózny! A keď má horor takýto "veselý" ironický feeling, hneď mám z toho lepší pocit. Aj keď samozrejme niektoré situácie boli veľmi prehnané, no film ako celok hodnotím jasne nadpriemerne. Oveľa lepšie ako Jednotka! No aj tak by ma zaujímalo ako to celé vlastne vo Wolfe Creek a austrálskom vnútrozemí naozaj je a kam tí ľudia miznú...