Dedincan

Príjemná a nenáročná rodinná oddychovka.

Prvá polovica filmu sa venovala životu hlavných hrdinov v exile, ich zoznámenie sa s dvoma ďalšími frakciami, a bola vskutku priemerná. Ďalšia polovica bola o odchytení Woodleyovej a jej postavení pred náročné frakčné simulačné testy, to sa pozerať dalo. Štyrmi hviezdami som možno príliš dobrotivý a predpokladám, že posledná časť už nič extra neponúkne a štyri hviezdy sa zošuchnú ku trom aj u mňa.

Po starých dobrých čb Addamsovcoch som už naozaj nečakal, že ich zažijem v nejakej forme, ktorá je na úrovni. A vida, ono sa to podarilo. Radikálne úprimná, inteligentná, vtipná a nápaditá.. Wednesday. Ešte k tomu v kombinácii s Timom Burtonom a Dannym Elfmanom, ktorí sklamať nezvyknú. Môže byť.

Jednoduchý film, ale s veľmi príjemnými postavami, prostredím aj námetom. Nenudil som sa, dokonca film celkom ubehol, čo sa mi stáva málokedy.

Nikdy nepadne zle poukázať na pokusy šialencov, ktorí si myslia, že majú patent na ružový svet. Námet má čo ponúknuť, väčšina deja sa zamerala na pôsobenie (sviežo neopozeranej a milej) hlavnej hrdinky a jej súputníkov v jednej z piatich frakcií a následnému zisťovaniu, že frakčný systém má vážne trhliny. Očakávania som mal možno trochu väčšie, ale úplným sklamaním to nebolo. Uvidím, ako na tom je pokračovanie.

Filmy treba brať v kontexte doby. Muzikál z päťdesiatych rokov o nástupe zvukového filmu by dnes mohol mať dvojičku napríklad vo filme o prevratných efektoch v Matrixe. Ale mám dojem, že by to nebolo tak kvalitné dielo, ako SITR, aj keď Matrix naozaj môžem a muzikály ani filmové klasiky mi až tak veľa nehovoria. V túžbe rozšíriť si obzory som siahol po knihe Film od Ronalda Bergana, kde na seba hneď zo začiatku upozornila táto príjemná lahôdka. Možno to je dobou a žánrom, ale výkony neboli herecké, boli vysoko umelecké. A mne cudzie tváre priblížil skvelý slovenský dabing na čele s "upišťanou" Zuzanou Tlučkovou. Príbeh je jednoduchý, zlatým klincom pre mňa bola známa titulná pieseň v sólo podaní hlavného hrdinu. Pri tanečných výstúpeniach pred koncom som sa začínal nudiť, ale úplný záver bol celkom príjemný. Na film som nezabudol a príjemne doznieva aj po pár dňoch.

Mal som rozpozeraný iný filmík, ktorý má s týmto spoločnú tému potreby vidieť svet. A som celkom rád, že som bol "vyrušený" kamarátom a kukli sme si toto. Kým si po nás príde sa rýpe možno v klišovitej téme, ale vyslovene nepreháňa a nenaťahuje sa. Pomerne veľký priestor venovaný spoznávaniu sa v nemocničnej izbe ma síce prekvapil, ale nebol na škodu a dobrodružstvám v ďalšej časti filmu to neubralo. Rozmýšľal by som skôr nad štyrmi hviezdami, ale vďaka bezkonkurenčnej dvojke v hlavnej úlohe (Nicholson - Freeman) privieram oči a dávam počet plný.

Jeden z tých prekrásnych rodinných filmov. Pamätám si, keď som ho raz pozeral s otcom. Kto vie, možno to tak bude raz aj v nasledujúcej generácii.

Chloë Grace Moretz. Najprv som na ňu natrafil ako na decko v superhrdinskej komédii, potom ako na pubertiačku vo vampírskej burtonovke. Jednotlivé prvky tohto filmu nemá veľmi zmysel hodnotiť, pretože synonymom tohto filmu je v prvom rade hlavná postava, spomínaná Chloe. Teraz už v ranej dospelosti, bez srandičiek, vo veľmi vážnej úlohe. A zvládla ju naozaj s prehľadom. Zaslúžené štyri hviezdy.

Burton, Elfman, špičkové obsadenie a Amerika 70-tych rokov u mňa tomuto dielku zabezpečujú štyri hviezdy, aj keď len dosť tesné.