Smrtelná čára

Vzhľadom na rok výroby a fakt, že ide o v tej dobe ešte zväčša zdržanlivú britskú filmovú produkciu dosť odvážny a násilný horor s kanibalskou tematikou, neodohrávajúci sa kdesi v bohom zabudnutom ázijskom či juhoamerickom pralese, ale v ponurom podzemí distingvovaného Londýna. Ústredný záporák je kvalitný hnusák a pohľad na neho dáva tušiť, čím sa asi o osem rokov neskôr inšpiroval Joe D'Amato pri profilovaní postavy krutého gréckeho antropofága Nikosa Karamanlisa. (09.06.2012)

Menej známy horor bez veľkých cieľov, s nízkym rozpočtom a jednoduchým námetom. Aj napriek tomu zásluhou herectva Donalda Pleasencea ako inšpektora Calhouna, atmosféry strachu, vyvolaniu pocitu špiny a hnilobného puchu u diváka pri sledovaní, mixom medzi ľudským sarkazmom a vážnym prístupom k práci, striedaniu romantických melódii s tými napätými, či kombináciou seriózneho hororu s gore predstavením, robí z “Death Line“ (v Anglicku titul známy pod názvom “Raw Meat“) viacvrstvový zážitok. Zdevastované priestory dávno nepoužívaných častí londýnskeho metra skrývajú nejedno tajomstvo. O nikdy podrobne a jednoznačne objasnené zmiznutia v tuneloch nástupišťa miestnymi úradmi sa po čase začína zaujímať opäť polícia. Posledným impulzom pre obnovenie vyšetrovania - spočiatku prípad bez nadviazanosti na minulé prípady, je objavenie/neobjavenie údajne opitého muža v strnulej polohe ležiaceho na schodoch metra. Keďže sa jedná o váženého, dobre situovaného štátneho úradníka, prípad sa rozbieha. Jeho pozadie je ale hlboké ako čierna kamenná studňa, na ktorej dne sa môže nachádzať kadečo. Mysľou, ale aj fyzicky chorý potkan zo stoky – kanibalský šialenec huhňajúci nezmysli, svoju zbierku obetí/potravy/lások nemá v úmysle len tak opustiť. K jeho zmýšľaní a ľudskom osude ktorý ho postihol, nie je podobne ako tomu je u iných zložiek filmu, si možné vytvoriť jednoznačné stanovisko. Beštiálne hovado? Zlomená existencia? Osamelý muž? Hnusný potkan?, ...Súcit? Opovrhnutie? Nenávisť? ... (22.01.2010)

Nevím, ale od jistého okamžiku, kdy jsem tento britský horor sledovala, mě začínala více zajímat další hláška či eso, které vytáhne z rukávu Donald Pleasance, než děj v zatuchlém a špinavém Londýnském podzemí:) Jako sarkastický, ironický a nevrlý inspektor Calhoun je dokonalý a připomínal mi svým charakterem několik současných kultovních sociopatických idolů televizní obrazovky. Stačí jmenovat Sherlocka, či Dr. House:) Působivá je scéna točená na jeden dlouhý záběr, během níž se nám dostává pohledu na "vkusně" zařízený byteček tamního kanibalského páru. I když... ten chlapík byl v podstatě nešťastný potom, co se stalo jeho ženě. Ale nepředbíhejme, že...:) (26.07.2014)

Tajomstvo londýnskeho undergroundu, teda podzemnej dráhy metra, treba hľadať v jeho neprístupných útrobách a v dávnej minulosti. Ak by bol celý príbeh (vrátane vraždiacej kreatúry prelezenej morom a hnisavými vredmi) tak pôsobivý, ako hlášky a výrazy vyšetrujúceho kriminalistu, šiel by som s hodnotením vyššie. Žiaľ tieto filmové komponenty, vrátane deja a jeho vyústenia, ostali ledva priemerné. (24.04.2021)

Vzhledem k roku a místě vzniku, byl pro mě Raw Meat docela překvapení... Ani ve snu by mě nenapadlo, že Angláni na počátku sedmdesátých let natočí kriminální horor o kanibalech přežívajících v odstavených tunelech Londýnského metra... Kamera se ničeho nebojí a před zobrazením několika brutálnějších vražd a pár nechutností neuhýbá, Donaldu Pleasenceovi sedne role trochu protivného detektiva s typickým britským suchým humorem jako ulitá, proto škoda jen dosti pomalého tempa a velkého množství dlouhých záběrů, které film zbytečně natahují a divák se začne nebezpečně nudit... A to je škoda, protože, Raw Meat měl potenciál stát se kultem, třeba jako Hills Have Eyes... (12.08.2012)