Osudová sázka

Tak trochu psycho. Billyho rodina je jasnou príčinou jeho divného správania a jeho neuróz. Matka, ktorá nejaví absolútny záujem, alebo sebemenší nežný cit k vlastnému synovi a otec, ktorý ho snáď až nenávidí, podceňuje a zosmiešňuje. Billy to nemal jednoduché, ale dokázal nájsť to čo ho na koniec urobilo šťastným. To bolo to podstatné, čo ho zmenilo a zrejme aj zachránilo. Každý človek počas svojho života stretáva iných ľudí, odlišných menej či viac. Jediné na čom záleží je rozpoznať toho, kto je ten pravý. Málokto to vie, ale ak už sa to podarí, musí sa ho držať a nepustiť. (05.09.2016)

Jakoby zajímavý film o tom, kterak se únosce zamiluje do své oběti. Film s patrným nádechem amerického nezávislého léta s francouzsky vypadajícími herci. Jeden nervní, psychopatický sociopat a jedna macatá, naivní tanečnice. Je zajímavé sledovat jejich charaktery, dál nás ale film nepustí. Je to pořád o nervových výbuších toho vola a o snaze té hodné dívenky mu s jeho problémy pomoct. Film má i další děj, ale na ten si již příliš nevzpomínám, protože to pro mě k zapamatování asi moc nebylo. Atmosféra filmu je ale dobrá. (20.03.2012)

Malý nenápadný film, s velmi netypickým romantickým příběhem. Zapomeňte na nějakého Hugha Granta s jeho trhlým úsměvem, Vincent Gallo nic takového nepotřebuje. Jemu stačí nadávat, být necitlivý a násilný, a přesto je více uvěřitelný a zároveň i baví. Scény okolo bowlingu dokazují Gallův nepsorný režisérský talent, škoda jen, že netvoří více, měl by jistě co sdělit. (15.02.2009)

Film plný čirého zoufalství a z něj pramenícího vzteku na všechny a na všechno. Jarmuschovsky loudavé tempo, depresivní kulisy šedivého Buffala a dokonalá Christina Ricci jako poslední (a jediný) maják, který ztrápenému ztroskotanci znenadání osvítí jeho tragikomickou cestu za štěstím. Výborní herci, hudba i práce s flashbacky. 4 a 1/2* (08.09.2015)

Čím to je, že filmy, ktoré sa zvyknú nazývať nezávislými na mňa pôsobia ľudsky? Gallo u mňa zabodoval na 100%. Tento film som náhodou našiel na jednej slovenskej komerčnej stanici o jednej po polnoci. Už na prvý pohľad sa mi zdalo, že to môže byť zaujímavé, ale bolo toho oveľa viac. Gallo je sám o sebe zaujímavý týpek, ktorého výkony by som možno tak trochu mohol prirovnať k herectvu Toma Waitsa. Výborné bolo aj to, že sa mu podarilo zohnať do castingu aj ostatných výborných hercov. Zahrať priemerných, navonok ničím zaujímavých ľudí je omnoho ťažšie ako dopredu vyprofilované klasické filmové charaktery. Samotný príbeh na mňa pôsobí veľmi ľudsky. Balancuje na hranici komédie a drámy, avšak je plný aj psychológie vyjadrovanej bez slov. Postavy sa pohybujú vo svete, kde len predstierajú, že všetko je ako má byť. Či je to už klamanie o väzení, hranie sa rodičov na rodičov (vynikajúca Anjelica Huston) alebo lož o priateľke. Postavy sú osamotené i keď nežijú samy. Nie sú schopné vzájomnej komunikácie i keď sa medzi sebou rozprávajú. Ulice sú prázdne, slnko nesvieti a zlepšenie je v nedohľadne. Prvotný vplyv na zmenu správania a postojov hlavnej postavy nemajú priatelia ani rodina, ale reklamný bilboard. Do poslednej chvíle čakáme, ako sa samotný príbeh skončí i keď spôsob rozpávania je okrem flashbackov a záverečného "flashbacku" vlastne priamočiary. Zaujímavý sa mi zdal tiež spôsob snímania kamerou (hlavne "rozhovor" za stolom s rodičmi), ktorá sa pohybovala okolo diania v akýchsi 90 stupňových obratoch alebo vďaka jej statickosti sa stávalo to, že postava vystúpila zo záberu, či bola doň vsadená zvláštnym spôsobom (telefonické rozhovory Gallovej postavy s "Hňupom"). Dobrý bol aj výber hudby, exteriéry a interiéry alebo aj také maličkosti ako Gallova chôdza, či jeho červené topánky :). Filmu nozaj nie je čo vytknúť a patrí do skupiny filmov, ktoré vás prekvapia v čase, keď máte pocit, že už vás len málo čo môže nadchnúť. Neviem, či by som film zaradil medzi najlepšie, ktoré som kedy videl, určite však patrí medzi najzaujímavejšie. (30.01.2007)