Bílá vrána

Autizmus je hrozná vec, kto to pozná dobre vie o čom hovorím. A to hlavne pre rodinu, ktorá takého človeka obklopuje. No keď človek nájde niekoho, kto pomôže, pochopí, tak hneď ten svet vôkol vyzerá úplne inak. Thomas mal skrátka šťastie, že stretol tak suprovú babu. Ako sa hovorí - láska hory prenáša... Výborná dráma na túto tému - reálna, slušne natočená a zahraná sympatickými hercami. Veľká spokojnosť. 80/100 (29.06.2017)

Zo začiatku vyzerá Biela Vrana ako vcelku obstojné zachytenie každodenného života rodiny s členom trpiacim autizmom. Kamera celkom šikovne sa pohybujúca po stiesnenom interiéry a všetko pôsobí civilne, nie okato, štylisticky sa nejedná o výrazný, ale príjemne sa sledujúci úvod, od ktorého divák logicky čaká, že postupne vyústi do niečoho naozaj zaujímavého. .....Čo sa ďalšej kauzality deja týka, prepadá sa viac do sklamania než zaujímavého pokračovania, orientuje sa smerom emotívnej plytkosti, patetickej úsmevnosti a predstierania akejsi láskavosti a pochopenia s trochopu na oko pekného platonického stereotypu. Snímka si pochopiteľne zakladá na silnej emocionalite, čo musí byť už vopred zrejmé z hlavnej dejovej premisy, ale na túto úroveň sa nedá dostať pomocou tak zjednodušených a prvoplánových cestičiek, aké si práve Biela vrana na svoju cestu vybrala. ......... Do najsprofanovanejšieho tieňa sa dostáva, očakávaná "nosná" téma autizmu. Film si vôbec nerobí starosti s nejakým hlbším prenikaním do témy, alebo jej uchopením so zaujímavejšími motiváciami a cieľmi, z kt. by mohli vzísť zaujímavé myšlienky a otázky (podobne, ako to urobil Bård Breien vo svojom filme o telesne a inak indisponovaných ľudoch - Kunsten å tenke negativt), stačí mu evidentná radosť kamery, keď sa pred ňou zvíja daný autista, poprípade keď jeho chovanie ústi do humorných situácií. Téma film sa obmedzila na povrchné sledovanie, sem tam patetické, sem tam naopak humorné, nakoniec lacno láskavé a rado by bolo dojímavé. Vzťahy medzi postavami vyzerajú umelo a vykonštruovane, najmä prerod neznášanlivosti/ nevyrovnanosti k pochopeniu vyznieva vo filme ž smiešne utopicky. ........... Ďalší element smerujúci k degradácií je vývoj dejovej línie s priehľadnou snahou diváka emotívne zasiahnuť, čím sa znova preukazuje neúspech v prvoplánovom pokuse o "dojímavosť"" pomocou peroxidovej blondínky a zamilovaného tínedžera do ktorého lásky "nevhodne a neuvedomelo zasahuje" jeho brat autista. V spracovaní už tak dosť banálneho námetu si ruky s radosťou vymieňajú trápny humor, dosahujúci svoj vrchol v scénkach z kúpaliska, so zamilovane láskavým gýčom, samozrejme pod štítkom "empatickosť". Film sa finálne pokúša vravieť známu vetu "takto by to malo chodiť a bolo by to také krásne" a jeho slová pôsobia prehnane afektovane. Zábery ladené silno autenticky sa striedajú s patetickou idylkou, ktorá hlása konečnú presilu a nemáme pred sebou nič iné, než naivnú plochosť. Biele vrany toho nalietajú evidentne najmenej. (05.10.2013)

Veľmi emotívny snímok, zachytavajúci autistu a jeho rodinu... Luke Ford, ktorý sa nebal svojej role, predviedol neskutočný herecký výkon. Miestami liezol už aj mne na nervy... Film, ktorého myšlienka pohltila celé prevedenie. Black Ballon ako synonymum problémov. Rodinné drama, ktoré nielen prekvapí ale aj očarí... 8/10 (07.10.2008)

Thomas Mollison (Rhys Wakefield) nemá jednoduchý život. Jednak zaměstnání otce v armádě, které vyžaduje časté stěhování, tak také, že jeho bratr Charlie (Luke Ford) je autista, a vyžaduje celodenní pozornost, Thomasovi brání si najít nějaké kamarády. Nyní by to ale mohlo být lepší, když potká sympatickou Jackie (Gemma Ward), která nemá s Thomasem ani jeho bratrem žádný problém... Jak bylo již napsáno, film je velmi podobnému staršímu Co žere Gilberta Grapea s výborným Johnny Deppem a ještě lepším DiCapriem. Takže ač se kluci (Rhys Wakefield a Luke Ford) snaží seč můžou, výše zmíněným se bohužel ani nepřiblížili. Co se mi ale na Bílé vráně líbilo víc byl sympatický příběh (nebyl nikterak uhoněný, prostě příjemná podívaná) a krásná Gemma Ward (když už srovnávám s výše zmíněným snímkem, tak Juliette Lewis zas žádná velká krasavice není). Takže když to všechno sečtu a odečtu, tak mi tento souboj vyjde tak nějak bez vítěze, 3 hvězdy oběma... (26.06.2012)

To je tak, když se vám v baráku sejde normální puberťák a autistický puberťák. O zábavu je pak postaráno. S rodinami, které mají podobně nemocné děti upřímně soucítím a zase o kus víc si cením toho, že jsem zdravý a moji příbuzní vesměs taky. Film je to asi lehce nadprůměrný, ženský režisérský rukopis je určitě oživením, ale místy to bylo fakt otravný, ty Charlieho záchvaty a Thomas mi byl docela nesympatický (špatně zvolený herec). 65% (19.11.2015)