Cigán

Ambice byly, leč zůstaly nenaplněny. Předkládaný příběh vlastně ani není příběhem jako takovým, ale pouhou snůškou nejzjevnějších, nejotřepanějších a téměř se chce říct i nejklišovitějších pravd o fungování na okraji společnosti a neschopnosti, i když touze se z okraje vymanit. Plus pohádka o dobru a z,lu a lásce, i když všechno končí nepohádkovsky špatně. Plus krapet té kusturickovsky laděné tancovačky... (06.08.2011)

Martinko Šulík, ty bláznivý šulín, čo mi to tu vešiaš na nos? Čím ma to chceš oblbnúť? Nikdy v živote si nenájdem pozitívny vzťah ku nejakému smradľavému vyúdencovi zo špinavej cigánskej osady. Moje pocity pri sledovaní tejto kraviny by sa dali prirovnať ku tomu, čo by asi prežíval ortodoxný Žid pri pozeraní filmu o Ježišovi Kristovi. Absolutné odmietanie, pohŕdanie a nezáujem. * (31.08.2012)

„Kto je tvoj obľúbený hráč?" – „Messi." – „A tvoj?" – „Beckham." – „Šak ten nevie ani hrať... a kto chce Ronaldov dres? On je tiež cigán." Musím povedať, že do tohto filmu sa mi veľmi púšťať nechcelo. Už trailer totiž naznačil (hlavne scénou z policajnej stanice), že opäť raz sa z cigánov budú robiť "obete" a z bielych zase rasisti, pričom v slovenskej realite je cigán skôr zákonom chránený druh než utláčaný (spolu)občan. Samozrejme sa tak i stalo, no na moje prekvapenie to bolo vcelku znesiteľné, nakoľko Šulík to zručne vybalansoval autentickosťou a tým, že ukázal i tú stránku cigánskeho života, od ktorej mnohí tzv. aktivisti a ochrancovia ľudských práv odvracajú zrak (krádeže, nezamestnanosť, predaj žien, úžerníctvo). Celé to bolo sem-tam odľahčené nejakými podarenými hláškami („To bol vajda?" – „My už vajdu nemáme. Tu je demokracia. Každý si robí čo chce." ▐ „Obchodujem s bielym mäsom" – „Ty predávaš ženy?" – „Ne, kradnem kurčatá v Tescu.") a malo to koniec s určitou pointou, čo u súčasných slovenských a českých filmov nie je vždy zvykom. 50 % (12.02.2014)

[MFF Cinematik 2011, Piešťany] Žiadne fiasko, žiadne ohňostroje. Na percentá 50tka rovná jak pravítko, na subjektívne hodnotenie nenachádzam mnoho slov. Nie že by som nechcel alebo sa bál, ale problematika rómskej menšiny je na dlhšiu debatu a nie na unáhlené ortiely vychádzajúce z púhej existencie Šulíkovho filmu (viď. tunajšia diskusia "pretekajúca" zakomplexovanosťou a tuposťou). Ak niekto relevantne vypichol negatíva a prospešne zbrzdil neprimeraný chválostroj, tak je to Kamil Fila vo svojej recenzii na aktuálně.cz, ktorá neg. kritikou rozhodne nešetrí, ale-na rozdiel od iných-vecne argumentuje. Ani ja nie som spokojný s tzv. polorealizmom, ktorý sa bojí ísť až na dreň a radšej sa ukája v hamletovských presahoch, nadprirodzených vstupoch-v nepríhodnom poetične. Vadia mi tiež nepriehľadnuteľné postsynchróny, príbehové nezrovnalosti/protirečenia, úsek na záchytke odvolávajúci sa na týranie rómskych chlapcov na Obvodnom oddelení PZ v Košiciach v marci 2009 a ždibec aj "do seba zahľadená" zvuková stopa, ktorej sentimentálny podtext mi nekorešponduje s (imho výborne zachytenými) reáliami osady blízko Spišskej Novej Vsi. Za čo teda tá tretia hviezdička? Za vtip, ktorý predovšetkým v kolektívnych scénach zaručene účinkuje ("Ronaldo? Veď aj ten je cigán", "bola taká krásna, že sa ani umývať nemusela", atď.) a za odvahu, ktorá spočíva v rozhodnutí stvoriť v dobe názorovej slepoty/ignoranstva "svetlú výnimku o sporiadanom cigánovi" čo by podpornému nástroju na oprášenie prastarej prosby civilizovaného človeka: "nehádžme všetkých do jedného vreca." To podpíšem... (19.09.2011)

K filmu přistupuji s opatrností, která mě přepadla ve chvíli, kdy jsem si dohledala, že byl napsán i režírován bílými tvůrci, (gadži, chcete-li) (i když ti samí tvůrci mají na svědomí i jeden z mých nejoblíbenějších snímků Záhrada). Ne že by to nešlo, chce to ale cit, a já můžu jen doufat, že nějaká konzultace s diskutovanou stranou proběhla. Navenek to ale cit má, a já jen prosím ~filmového boha~ o víc podobných projektů (a víc rolí pro začínající herce; až mi ~filmový bůh~ nadělí vlastní seriál, Martina Kotlárová může hrát jednu z hlavních rolí /wishful thinking). Protože jsem zůstala v několika místech rozpačitá (závěr, chvílemi scénář), možná bych i klesla na tři*, cítím ale potřebu napravit svinčík v hodnocení po místním diváctvu, které se v reakcích k tomuto filmu projevuje jako naprostá karikatura sama sebe (až na pár světlých výjimek, za jejichž existenci jsem vděčná). (Pokud vám zbývá špetka lidské slušnosti, varuji, z "diskuze" vám bude psychicky špatně.) (29.07.2011)