Křidýlko nebo stehýnko

Ja jednoznačne krídelko, ale musí byť dobre prepečené. Jedna z tých legendárnych funesoviek, ktoré proste fakt môžem, pretože jeho mimika ma pobaví aj v blbých ženských šatách, ktoré na seba sem tam navliekol, ale hlavne dnes po skoro polstoročí príde tento film ešte aktuálnejší, než vtedy. Dnes všetko ovládajú fast foody a presne to, čo vidíme v tomto filme, tak takéto sajrajty reálne konzumujeme a ešte sa pri tom usmievame stojac v rade, lebo sa chystá meníčko z mekáča. Pri pohľade na tento film, kde sa hranolky, rybie prsty či párky vyrábajú a maximálneho kentusu možno len povedať, že autori boli vizionári. Len ten kentus dnes oslavujeme. V roku 1976 prišla nejaká umelá výroba potravín ako absurdné zveličovanie reality, dnes tú realitu žijeme. Alternatívou sú ale sójové rezne alebo vyprážané červy, pretože kravy príliš prdia. (29.07.2023)

Funès jakoby byl hercem, který film ovládá víc než režisér. Jeho rozmáchlá gestika a pitvorná mimika se zmocňuje dění (byť tentokrát možná o malinko méně než jindy), tvoří fóry a lehce odsouvá do pozadí fabuli. Zásadní je, že jeho Duchemin je Michelinem bez slitování, Michelinem panovačným, sebestředným, Michelinem, jehož je okamžitě všude plno. Ale s Coluchem dokáží vytvořit na poměry lehce bláznivé komedie věrný odraz jednoho z typů otcovsko-synovského vztahu. Duchemin starší nechápající, co by tak syn mohl dělat důležitějšího, než co on pro něj naplánoval... nu, zažil jsem to nejednou :) Silné ***. (10.11.2014)

Nápad a zápletka nejsou špatné a Funés je tady v roli tradičně cholerického, ale chytrého chlapíka, který to pitvoření nepřehání. Pro mě jako potravináře lépe funguje ta druhá polovina filmu, kde se už tehdy poukazuje na náhražky a automatizaci, ale hlavně na všeovládající korporace. Tenkrát to tvůrcům přišlo tak absurdní, že to prezentovali skoro jako sci-fi... . Z filmů Funése, považuji tento za jeden z těch lepších. (14.05.2020)

Veľmi veľké a príjemné prekvapenie. Nie som práve najväčším fanúšikom Funèsovho humoru, založeného na prílišnom šaškovaní a prehnaných grimasách (á la Burian), kde všetko ostatné je potlačené do úzadia. Toto ale bolo úplne iné kafé. Funès sa tentokrát vo svojom prejave výrazne krotil (asi čiastočne aj kvôli prekonanému infarktu) a namiesto hlúpeho šaškovania dal prednosť hereckým prostriedkom. Komédia teda nie je postavená na Funèsovej typickej komike, ale viac na výbornom konverzačnom humore, ktorý mi skvele vyhovoval (často som sa nevedel zastaviť v smiechu) a potom na situačnom humore (áno, často poriadne uletenom). Zrejme najlepšia komédia s Funèsom, spolu s Veľkým flámom, ktorý tiež nie je postavený vyslovene na Funèsovom šaškovaní (Funès tam má dokonca výrazne menej priestoru ako obvykle), ale takisto na kvalitnom scenári a inteligentnom humore, podobne ako je to v tomto filme. (12.08.2021)

Je mi ľúto, ale filmy s Louisom de Funesom sú už dávno po dátume odporúčanej spotreby. Jeho humor rýchlo podlieha skaze. Nikdy som jeho cholerický humor neobľuboval, ale v minulosti to nebola až taká prekážka, pretože konkurencia bola mizerná. Ľudia sa dobre bavili a tam, kde kedysi bol častý smiech sú dnes iba občasné súcitné úsmevy. Jedinou aktuálnou devízou filmov s Funesom je dabing Františka Filipovského. Na ňom však Zidi ani Funes nemajú žiadnu zásluhu. (12.09.2020)