Zlodějka knih

Nezvyknem nejak extra vyhľadávať filmy z vojnového obdobia ale na tento film som počula chvály a ešte väčšie na knihu. Bohužiaľ knihu som nestihla prečítať skôr ako som videla film ale tak čo už. Na to, že to bol vojnový film tak priznávam, že sa mi to páčilo, pretože nebolo to zamerané na samotné boje ale na Liesel. Koniec bol dosť emotívny už aj na mňa, čo s ľuďmi súcitím vo filmoch oveľa menej. Niektoré scény ma moc nebavili ale celkovo to bol určite, aspoň za mňa, dobrý film. (31.08.2015)

V rámci tejto filmovo veľmi vďačnej tématiky síce Zlodejka kníh nepriniesla vlastne nič nové, teda možno až na tú netradičnú postavu rozprávača, čo mi prišlo ako zaujímavý nápad a či už sa jedná o surovejšie podanie tejto látky alebo aj o detský pohľad na ňu, čo je použité aj v tomto prípade, nájde sa plno zaujímavejších filmov, ale aj tak som stále dosť spokojný. Dej je dostatočne zaujímavý, chválim celý ten prvok s pestúnskou rodinou a rovnako postupná zmena pohľadu na celú situáciu v závislosti na momentálnej úspešnosti Nemecka, len ma trochu mrzí, že tu nie je moc skutočne zapamätaniahodných scén, prakticky len dve. Všetky postavy si ma dokázali získať, obzvlášť hlavné trio, teda príjemná Sophie Nélisse, veľmi sympatický a otcovský Geoffrey Rush a zaujímavá Emily Watson a síce emócie sa u mňa moc nedostavili, ale inak je to režíjne kvalitne zvládnuté, obzvlášť vizuálna stránka. A tak aj napriek prakticky úplnej neoriginalite nemám najmenší problém hodnotiť takto, bavilo ma to a keby to trvalo ešte dlhšie, vôbec by mi to nevadilo. 74% (30.07.2015)

Niekoľko týždňov pred vypuknutím "Kryštálovej noci" roku 1938 v Stuttgarte je malá Liesel odvedená od svojich rodičov a priradená rodine Hansa Hubermanna. Jej situácia je veľmi náročná. Postupne si musí zvykať na novú matku, otca či spolužiakov v škole. Vďaka kamarátovi z vedľajšieho domu, Rudymu, všetko zvláda omnoho jednoduchšie. Vojna sa blíži, no to čo deti berú ako obyčajné hrádky, dospelí vidia úplne inak. Nacistická politika je "jasná". Situácia sa ešte viac skomplikuje schovávaním židovského chlapca Maxa. Liesel je jednou z mála detí čo si uvedomuje zlo tejto doby. Napriek všetkým okolnostiam, so situáciou sa vysporadúva po svojom. Čítanie kníh sa stalo jej životným šťastím bez ktorého si nevie predstaviť všedný deň. A tak sa z malej Liesel stala "zlodejka kníh". Pointa príbehu je samozrejme úplne iná. Téma nacistickej politiky a židovskej problematiky tejto krutej doby je nevyčerpateľná. Film mi "trošku" pripomínal nemenej úspešný snímok "Predčítač". "The Book Thief" si ma ale získal viac. Zrejme preto, že hlavnými postavami sú malé deti. Sentiment sa nedá skryť. Režisér zahral na "správnu" strunu. Použil "nástroj", ktorý diváka nenechá len tak chladným. Teda aspoň mňa. Napriek tomu, že som očakával strhujúcejší záver, jedná sa o veľmi pekný film. (01.03.2014)

Z toho čo si pamätám, tak išlo podľa mňa o veľmi dobrý film. Napriek tomu som s nim však mal nejaké problémy, ktoré podľa mňa ma stiahli dolu, aby som si ho užil. Veľmi dobre zobrazený obraz nacistického Nemecka, máme tu skvelú hlavnú hrdinku, páči sa mi jej snaha zachraňovať knihy, ktorými je maximálne fascinovaná a rovnako aj jej vzťahy s ostatnými postavami. Problémy nastanú keď film začne byť ku koncu trošku melodramatický a najmä úplný záver keď nám smrť hovorí ako všetkých vzala, ale nechala ju nažive a musí sa vyrovnať s tým, že sú všetci mŕtvi. A okrem toho ich telá vyzerali na konci moc zachovalo po bombovom útoku. Neničí to film, len v závere je človek trošku sklamaný, keď vie, že film mohol byť efektnejší. Ale celkovo je The Book Thief veľmi dobrým filmom či už po filmovej alebo aj historickej stránke. (15.06.2015)

Na papíře musí film působit jako neúměrně protahovaný a značně sentimentální slepenec všech klišé, které si lze z příběhů o svinských nacistech a síle přátelských hodnot v dobách války vybavit. Přiznám se ale, že finální podoba, její účelné narativní strategie, herecké výkony, přístup k divákovi i to, jak film sám sebe prezentuje, mi tak nevtíravě a zároveň nátlakově imponovala, že musím nižší objektivní hodnocení subjektivně navýšit. Na poeticky ironickém komentáři nevšedního vypravěče, na lehkých tónech Williamsova soundtracku a na ryzích humánních poselstvích skrze optiku nezkažených lidských duší jsem se pohodlně svezl k silnému filmovému zážitku, který je možná vzhledem k závažnosti námětu až moc příjemný, ale co sdělit chce, to sdělí účelně a beze zbytku... (16.10.2016)