Cesta naděje

Russel Crowe je jeden z mojich najobľúbenejších hercov, takže som si jeho režijný debut nemohol nechať ujsť. Ale úprimne, po skončení filmu zavládli tak trochu rozpaky. Water Diviner má až príliš "televízny" look a vidno, že by potreboval štedrejší rozpočet a Andrew Lesnie (kameraman Pána prsteňov) sa neviem prečo moc nevyznamenal. Príbeh ako taký je pekný a určite stojí za celovečerný film, ale jeho scenár je plný klišé a pôsobí, zase je tu ten prívlastok, príliš "televízne", čiže ako tuctový scenár do televízneho filmu napr. pre taký Hallmark. Čo Russel Crowe neutiahol ako režisér, to samozrejme dobieha ako herec a najmä vďaka jeho star power prižmúrim oko a dám mu tú tretiu *. 6/10 (18.03.2015)

Tento režisérský kousek Russell Crowe mě nějak dvakrát neoslovil a to především pomalým tempem.Co se příběhu týče tak je to o tom,že Joshua Connor v podání Russella má tři syny ve válce Austrálie proti Turecku a všichni tam přijdou o život a když si jejich matka a zároveň manželka Joshuy vezme život,protože nedokáže být bez synu tak se Joshua vydá splnit manželčino přání o tom,že kluci mají být pohřbeni doma.Vše nakonec bude trochu jinak.Myslím,že pro Russella se jedná o důležité téma,ale pro široké publikum to asi nebude.Za mě celkově 50 % a tři hvězdy. (08.07.2015)

Russellova prvotina je velkým příslibem do budoucna, bohužel jeho debut dost trpí přehnaností některých momentů (útěk ze spárů Řeků) a přílišným důrazem na romantickou linku (a s tím spojené neustálé návraty do hotelu). Ocenil jsem postupné rozkrývání osudu bratří, kameru a i hudba měla co do sebe. Po herecké stránce odehrané poměrně dobře (s příjemným využitím tamních herců). Tak snad se příští film vydaří lépe... (29.03.2015)

Myslím si,že vo filmovom priemysle by mali platiť jednoduché pravidlá: Režisér by mal byť režisérom,Herec by mal byť hercom.Za kamerou,pred kamerou.Výnimka potvrdzuje pravidlo a neplatí to vždy.Clint Eastwood,či Woody Allen sú tzv.lepší režiséri ako herci,alebo Ben Affleck nie je dobrý herec,tak o to lepší režisér.Oscarový Gladiátor Russell Crowe je niečo medzi tým,herec výborný,režisér? Jeho DEBUT o bolestných udalostiach Austrálie,ktorá bojovala v obidvoch svetových vojnách,tu v prvej,kde pri tureckom Gallipoli zahynuli tisícky austrálčanov,taktiež synovia farmára Joshui Connora.Matka synov prepadla veľkým depresiám,siahne si na život,kolaps v živote farmára,ktorý chce nájsť v Turecku hroby synov.Ale je nádej,že všetci nie sú mŕtvi.Tak prichádza do Istanbulu,kde ho nevítajú s otvorenou náručou...Má to svoje svetlé stránky,lebo stretne ženu,do ktorej sa zamiluje,ale nebezpečenstvo číha na každom kroku.Russell sa opiera o kameru Andrewa Lesnieho,ktorý má dostatočné skúsenosti s epičnosťou,a práve najväčšie grády réžie sú vo flashbackoch,kde sú synovia v extrémne nebezpečných situáciach.Bohužiaľ, Andrew nedávno zomrel.škoda a strata brilantného OKA,česť tvojej pamiatke.Ešte si prizval hlas Lise Gerrard,tak nostalgia je tu.Herci,okrem Russella,ktorý tu hrá ako o dušu,tu mám i krásnu Oľgu Kurylenko,ktorá nemá prakticky čo hrať,ale ani čo pokaziť.Film ako celok je dôstojným spracovaním látky o farmárovi,obyčajnom človeku,ktorý sa zmieta v žiali a strachu,chce nájsť pozostatky synov,ako to sľúbil žene,priviesť domov a pochovať.„Budúci režisér” Crowe má nábeh,že v ďalšom filme sa vráti ako lepší herec,skúsenejší režisér,ale nový Costner v Tanci s vlkmi,asi len ťažko? (02.05.2015)

Zatiaľ čo tragédiu druhej svetovej máme vo filmografií zmapovanú, prvá svetová napriek fascinujúcim bodom v krviprelievaní toľko pozornosti nedostáva. Ale teraz sa dostaneme do roku 1915 a bitky pri Gallipoli. Russell Crowe režíruje seba celkom šikovne a neraz sa hrá s mnohými scénami naraz. Tu núka flashback, tam určitú víziu, inokedy skúša prechod z rovnakého miesta do minulosti. Má tu pokojné scény, hnusnú vojnu či akčné prepady, ale aj slnkom zaliate raňajky v istanbulskom hoteli. Pomáha si aj dobrými hercami - Jai Courtney v epizódnej roli skvostný, Olga Kurylenko veľa priestoru nemá, ale jej postava je pamätná a zobrať množstvo neopozeraných tvárí bol dobrý krok. Cesta nádeje mi čiastočne pripomína Unbroken v pomalšom rozprávaní, no kompenzuje ich neopozeranými miestami, posunmi v príbehu a má čosi do seba aj v tom, že za 111 minút ťažšej drámy som sa nepozrel na hodinky ani raz. Čo je malé, ale výrazné plus v celkovom vnímaní tohto typu filmov. Ťaží vás, púta vás, ale drží v pozornosti. (01.06.2019)