Kruté radosti

,,ASPOŇ UMREL NA PRESLADENÝ ŽIVOT, NIE? PEKNÁ SMRŤ." ,,NIE, DOSTAL KVAPAVKU!" ,,NA KVAPAVKU SA NEZOMIERA." ,,TAK TO BOL SYFILIS!" __ Kedysi boli ,,Kruté radosti" jedným z mála počinov,  ktoré vedela naša kinematografia behom roka vyprodukovať a bola im preto venovaná aj väčšia pozornosť. Možno aj z dôvodu, že išlo o posledný film Júliusa Satinského, ktorý tu dostal málo výraznú úlohu a preto herecky najviac upútali akurát dospelá Pauhofová a Mi-mi-lan M-mikulčík. Námet je však ako z telenovely, kde každý rieši každého a výsledok ide celý od nikam k nikam.  Výrazne lepšie sú na tom formálne kvality filmu, čo napokon prekvapivo postačuje ku štandardnému diváckemu zhliadnutiu. (1107. hodnotenie, 45. komentár k filmu) (30.03.2021)

Nvotu mám naozaj veľmi rád. Aj ako herca a aj ako režiséra. Myslím si, že so Šulíkom patrí k tej malej skupine tvorcov, ktorý sú produktívny, osobitý a na ich diela sa dá pozerať. Na Kruté radosti som sa tešil, ale namiesto uceleného príbehu som dostal mozaikovitú schematickosť rôznych postáv, ktoré sú späté prostredím. Lenže nejaký výraznejší presah som u nich nenašiel. Jednak je to preto, lebo ten mikrosvet je naozaj zobrazený len sporadicky a tiež preto, lebo emócie tak potrebné pre stotožnenie som tu nenašiel. Som rád, že Vetchý, Mikulčík aj výborná Pauhofová sa nestrácajú v návale sentimentu, ale ten bude pre mňa vždy potrebnou súčasťou keď príde na zobrazenie emócií. Kruté radosti sú o nedospelých ľuďoch, samote a možno aj tom zle v každom z nás, ale spôsob akým to Nvota zobrazuje je príliš odťažitý aby sa vytvorila potrebná katarzia. Kruté radosti sú tak síce pekne natočeným, ale emočne chladným filmom. Pre mňa skôr sklamanie. (30.03.2013)

Takze pozeram, ze Julius Satinsky /Prodavac Humoru/ este tesne pred smrtou sa objavil vo filme, konkretne v Krutych Radostech. Sympaticky je zobrazena tematika pokusenia a bezradnosti v hladani lasky. Pauhofovu extra nemusim, ale Szidi Tobais bola vyborna a ostatni herci - Vetchy, Latinak .... sa dali zniest . 25 % (01.10.2016)

Divný zvyk míchat drama s komedií. Kruté radosti jsou jednoznačně drama. A ještě divnější zvyk dávat dobým filmů jen průměrné hodnocení. Pravdou je, že se současné slovenské tvorbě nijak intenzivně nevěnuji, ale tohle je jeden z nejlepších novodobých slovenských filmů, které jsem v poslední době viděla. (09.12.2014)

Malebný vidiek v medzivojnovom období v ktorom žijú bežní ľudia upjatí k svojím každodenným zvykom, respektíve návykom. Po príchode "cudzinca" začína proces narušovania rutinného živorenia, prejavujú sa charaktery osôb, odkrývajú sa neznáme skutočnosti. Slovom, divoký impulz z vonka zasahuje do relatívneho pokoja vo vnútri a priestor (až na pár hrejivých okamihov) dostávajú hlavne vypäté situácie. Juraj Nvota sa spolieha na komorné podanie celej zápletky počas ktorej sa snaží zachytiť faloš, pokrytectvo, lásku, sklamanie a poukázať na ich separátnosť určovanú práve konaním/správaním jednotlivých obyvateľov dediny. Škoda, že je to tak tézovité a v povrchných frázach sa utápajúce. Navyše spočiatku sľubne rozohraná partia "stretu rozdielnych nátur" nemá kvôli unáhlenému strihu + schématickému skriptu takú katarznosť - vyznieva dostratena a hlavne vlastní koniec, ktorý moc uveriteľný a pasujúci teda nie je. (02.06.2011)