Ženská záležitost

Ženská záležitosť je veľmi nepríjemný film, ktorý čerpá z citového vydierania diváka. Ja mám tento postup celkom rád, lenže hlavná ženská predstaviteľka neskoršieho Chabrolovho filmu mi bola svojim chovaním natoľko nesympatická, že som s ňou nedokázal zdielať jej utrpenie. Lenže ambivalentné postavy sú typickým znakom Chabrolových filmov. Niekde je to výhodou, v tomto filme ma to trochu mätie. A netreba príliš zdôrazňovať, že Isabelle Huppert je jednou z najvýraznejších európskych herečiek, bez nej by bol tento film podstatne menej zapamätateľný. (27.07.2012)

I.Huppert jsem pro sebe objevil až ve filmu PIANISTKA. Od té doby mě tahle ženská zajímá. A to hodně. Jistěže vícjako člověk, než herečka. Ale umí i hrát, co většině hereček nevěřím, tak jí často jo. Ale ani ona nezachrání, jako herečka, tedy instrument, když není dobrý scenář, a pak režie a pak až nastupují herci... (07.08.2010)

Na přebalu DVD je text, že hlavní hrdinka poskytovala zvláštní druh dobročinnosti a dokonce až svérázný druh odboje. Dovolil bych si nesouhlasit, protože za svou službu si nechávala až příliš dobře zaplatit a okupovaná vlast byla hlavní hrdince více méně lhostejná. Chabrolův film se odehrává v obsazené Francii během 2. světové války a je tak svérázným příspěvkem do retrofilmů vycházejících z této doby. Scénář filmu inspirovala kniha Francise Szpinera, který vyšel ze skutečného životního příběhu Marie-Louise Giraud, jedné z posledních žen popravených ve Francii. Výborným způsobem ji zahrála Isabelle Huppert. Její hrdinka Marie je trochu povrchní a lehkomyslná žena, která je nešťastná v manželství s válečným veteránem a invalidou, jenž pracuje jako pouhý pomocník na stavbě, zatímco jeho zatrpklá žena sní o úspěšnějším životě. Když jí jednou požádá o pomoc přítelkyně, Marie si uvědomí, jakým způsobem by mohla zbohatnout. Rozvine svérázný způsob podnikání. Poté, co ji na základě udání policie zatkne, přichází ale vystřízlivění, protože pokrytecké úřady potřebují najít obětního beránka, kterého by mohli obvinit z úpadku mravů a odvést pozornost od vlastních neúspěchů. A tak obviněnou ženu posílají před nekompromisní soud, i když v téže době expedují židovské děti do koncentračních táborů v Německu. Zajímavý příspěvek na téma ženské emancipace a diskuze ohledně potratů. Silný scénář, kvalitní režie, dobré herecké výkony. Realistická, neromantizující záležitost. Celkový dojem: 80 %. (17.07.2008)

Opýtam sa vás. Čo je viac humánnejšie ? Urobiť ženám pár desiatok potratov, k tomu prevádzkovať nevestinec, a to konkrétne pod jednou strechou, že ešte za všetko vyfasovať i trest smrti, alebo posieľať židovské deti do koncentračných táborov, kde sú odsúdené na zánik-zánikov ? Ja sám si na to sotva trúfam odpovedať, aj keď je to oproti tejto genocíde iba kvapkou v mori, ale podľa mňa, ani jedno z toho nie je správne, pričom teraz sa budem zaoberať len Mariou-Louiseou Giraudovou, ktorá žila v období okupácie Francúzska, keď boli extrémne ťažké časy, kde trebárs v takom bývalom Sovietskom zväze museli jesť potkanov, ak chceli prežiť ! Jej sa to síce bezprostredne netýka, ale vôbec sa nedá povedať, že by sa mali, ako prasatá v žite, to už vonkoncom nie, lebo polievky, ktoré zo začiatku vo veľkom jedia, vyzerajú skôr, ako prevarená voda, než niečo, čo sa dá normálne jesť ! Chlap sa jej vrátil z frontu, a tak teraz je na chvíľu doma, prácu si nájde, ale aj z tej ho po istom čase vyhodia, ako špinavé prádlo. Má dcéru a syna, čiže samé hladné krky aj s ňou samou na čele ! Ženu už viac nebaví takto biedne žiť. Pokúsi sa s tým „čokoľvek” urobiť. Zvrátiť osud. Začne sa jej extra dariť na dvoch frontoch, kedy nemá núdzu o tehotné ženy, ktoré chcú “TO” (živé stvorenie), čo najskôr vyprdnúť, aby mali už vytúžený pokoj, alebo prostitútkami sa to u nej len tak hemží, že peniaze tečú, ako voda potokom. Zdá sa, že so starosťami je už rázom koniec ? Žiadna obava o budúcnosť by už teraz nemala absolútne jestvovať ? Zradí, prezradí ju vôbec niekto... ? _ Huppertka je typom herečky, ktorá sa nebojí akýchkoľvek výziev, a tu je to veľmi dobre vidieť, čoho si všimol i Claude Chabrol, kedy spoločnými silami ponúkajú presvedčivý film, ktorý sa mohol stať aj takto... ? Bravúrna záležitosť, na akú sa len tak nezabúda, tak to mi môžte kľudne veriť. PS: V snímku sú dve indície, ktoré sa stanú našej protagonistke, skúste sa na ne zamerať. (11.12.2019)

Po júnovej kapitulácii sa Francúzsko rozdelilo na dve časti, sever a severozápad patril Nemecku a južné a juhovýchodné Francúzsko patrilo pod správu maršala Pétaina. V tomto období padlo do zajatia až 1,9 milióna francúzskych vojakov, ktorí boli internovaní v nemeckých pracovných, koncentračných táboroch. Z jedného z nich sa vrátil aj manžel hlavnej postavy tohto filmu, natočeného podľa skutočnej udalosti. Keďže v nemeckej zóne v oblasti Cherbourgu chýbali chlapi, ktorí boli buď internovaní alebo ešte v ozbrojených silách Francúzska , dochádzalo k častému cudzoložstvu francúzskych žien s nemeckými vojakmi a tak bol stále väčší dopyt o nelegálne potraty. To je hlavnou nosnou ideou tohto filmu, celkovo ich v skutočnosti Maria-Luisa Giraudová vykonala 27 a za hlboký morálny úpadok bola potrestaná na trest smrti gilotinou. A tak porazená zem Francúzsko sa takto chcela pozdvihnúť a začala sa obracať k morálnym hodnotám. Trest smrti potvrdil aj prezident celého Francúzska (nemeckej zóny aj vichistickej oblasti) maršal Pétain. (04.01.2017)