Liebe ist kälter als der Tod

Úvod. Nepomenovaný a nenásytný syndikát zločinu láka nevyberavým a násilným spôsobom vytypovaných zločincov do svojich radov. Franz napriek mučeniu odmieta. Neskôr pasáka Franza vyhľadá Bruno. Zoznámili sa na úvodnom "konkurze do korporácie". Bruno sa ukáže ako brutálny násilník a nájomný vrah. Napriek tomu spolu, v trojici s Franzovou milenkou a zároveň prostitútkou Johanou, zosnovajú lúpežné prepadnutie banky. Syndikát však nedá pokoj. Chladne a ultravážne sa tváriace tváre predstaviteľov, rovnako emočne studeno odriekané strohé vety, divadelná strnulosť nehybnosť postáv, z času na čas prechádzajúca do nečakanej akcie. Minimálne kulisy, dej ohlodaný na kosť. To všetko dohromady a vznikol netradičný, no skvostnou cynickou atmosférou nabitý, celovečerný režijný debut jednej z najväčších postáv nemeckej kinematografie. Poznámka: Bezprostredne po skončení filmu som chcel dať štyri hviezdičky, no niektoré zážitky je potrebné nechať odležať, podobne ako divinu. Až po čase sa zistí, o akú výnimočnú filmovú chuť v skutočnosti ide. Vysoko odporúčam všetkým priaznivcom filmovej alternatívy a netradičných zážitkov, nesústreďujúcich sa primárne na dej. (16.07.2020)

Fassbinderův vstup do celovečerního filmového světa svou originalitou a smělým nekonvenčním přístupem předznamenává celý zbytek autorovy práce. Srovnání s Godarem je v lecčems na místě. I když Fassbinder přirozeně na něj navázal v místě, kde byl v druhé polovině 60. let, sám Godard debutoval s filmem, v němž naopak rychlý svěží střih a stopování vnitřního života postav skrze jejich typicky godarovsky víceznačně, na první pohled místy banální a zároveň tajemné dialogy patřily k hlavním zdrojů jeho úspěchu. Ve Fassbinderově prvotině ve zkamenělých tvářích hlavního tria postav nevyčte to, co se odehrává v jejich nitru, ani nejlepší psychoanalytik. Zbývá tak jen sledovat dlouhé záběry kamery, hru kontrastů černé a bílé a gangsterský příběh "o přátelství, lásce a zradě". A ono to bohatě stačí. Krátké doplňující info: http://www.youtube.com/watch?v=RLQwe1LcvsI (18.09.2013)

Taká umelecká kriminálka, pripomínajúca Godarda. Mnohé čiernobiele zábery sú oku lahodiace, ale mám vlastne pocit, že sa tu o nič iné ani moc nedbá. Postavy v rôznych polohách, na rôznych miestach, vykonávajúce rôzne činnosti - podobné veci zdôrazňujú úlohu kamery a strihu, ktoré si prišli na svoje, príbeh je však tým pádom výrazný menej. Občas som sa kvôli večne statickým záberom proste nedokázal nenudiť. Počas niektorých scén rozhovoru som si dokonca nebol istý, ktorá z osôb na scéne rozpráva a ktorá počúva, pretože sa na seba pritom nepozerali, nenakláňali sa k sebe, miestami mi jednoducho pripadali ako sochy. Škoda tej neprirodzenosti, obrazu na úkor všetkého ostatného, no možno to nesvedčí len tomuto konkrétnemu žánru. (05.06.2015)

Fasssbinderův první film působí ještě hodně prkenně a minimalisticky, chvílemi koukáte jen na postavy s bílou zdí na pozadí, scény jsou útrpně dlouhé, trošku mi to připadalo ovlivněné Godardem a Melvillem. Jednání tří hlavních postav vysvětlil sám Fassbinder: "Tento film je proticitový, protože věřím, že city se dají zneužít a ve skutečnosti se také zneužívají. Bruno, Franz a Joanna hledají lásku, ale nejsou schopni artikulovat popř. komunikovat. Proto imitují role z gangsterských filmů, aniž by si to sami uvědomovali: jejich jednání a uvažování je takříkajíc z druhé ruky." (12.07.2009)

Svoj dlhometrážny debut Rainer Werner Fassbinder v úvode venuje trojici významných predstaviteľov nouvelle vague - Claudovi Chabrolovi, Ericovi Rohmerovi a Jean-Marie Straubovi. I keď toto venovanie nie je nijak zavádzajúcim, Liebe ist kälter als der Tod skôr pripomenie, ako tu už mnohí spomenuli, dobovú tvorbu Jeana-Luca Godarda, predovšetkým jeho geniálne entrée A Bout de souffle (na ktoré odkazuje scénou vraždy policajta). Fassbinderov film nie je tak ucelený, no rovnako disponuje na vek režiséra prekvapivou vyspelosťou a schopnosťou formulovať jasnú tézu. Oba filmy predostierajú radikálny pohľad na žáner gangsterky, vzťah muža a ženy, a globalizované/kozmopolitné európske metropoly (Američania v Paríži, Afroameričan v Mníchove). Definujúcim článkom sa stáva názov - Godardov film je hektická existencionálna štúdia, ochromujúci príliv novátorstva zahalený francúzskym šarmom, Fassbinderov naproti tomu chladné minimalistické spoločenské zhodnotenie, ktoré je výstižné tým, že sa hĺbku ani nepokúša predstierať. Je preto jeho antitézou - kde Godard vraví „žite nebezpečne až do konca“, Fassbinder hovorí o vyprázdnenej povrchnej existencii uznávajúcej len dve hodnoty - sex a smrť. Jeho hrdinovia sa hrajú na gangstrov a nosia nepreniknuteľné ľudské masky bez výrazu. Milujú sa, vraždia a zomierajú v dlhých bezstrihových scénach so statickou či pohyblivou kamerou, s hudbou i bez, len v odtieňoch šedej, rúcaní konvencií a hraní postmoderných hier. Nemajú emócie, morálku ani cieľ, a vo filme proti nim nejestvuje protiklad. Temná groteskná predzvesť generácie X, záverečná etapa „mužnej“ generácie W (do ktorej patril aj Fassbinder a mimo iného to potvrdzuje jeho neskoršia brada a fúzy, čo s filmom nesúvisí, ale vzťahuje sa k jeho tvorbe vo všeobecnosti). V nasledujúcej snímke Katzelmacher, ktorá tematizuje rasovú neznášanlivosť, medziľudské vzťahy a po prvý raz v režisérovej filmografii i otázku homosexuality, zachádza v prísnej metodike a odstupe ešte omnoho ďalej. Mimochodom, film voľne nadväzuje na krátkometrážny Das Kleine Chaos. 85% (04.06.2015)