Únos
Kidnapping
Režie:
Mariana Čengel SolčanskáScénář:
Mariana Čengel SolčanskáKamera:
Laco JanošťákHudba:
Vladimír MartinkaHrají:
Rebeka Poláková, Maroš Kramár, Milan Ondrík, Dano Heriban, Milan Mikulčík, Ingrid Timková, Dávid Hartl, Vladislav Plevčík, Ján Greššo, Tomáš Hanák (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Dozvědět se pravdu znamená navždy ztratit iluze. Mladá novinářka Marta najde na Nový rok v předzahrádce hlavu svého bratra, zabalenou v igelitové tašce. Strašlivý nález ji vtáhne do příběhu, ve kterém se mocní představitelé státu neštítí žádného zločinu, jen aby si upevnili pozici neomezených vládců. První rok mladé slovenské republiky je důvodem oslavy pro řadu lidí – například krále podsvětí Efendiho nebo pro Prezidenta. Jen Předseda nemá důvod se radovat. Kdysi pomohl do funkce Prezidentovi, jenže ten teď odmítne jmenovat ministrem Předsedova syna. Jak tedy hlavu státu přinutit, aby poslouchala? O několik měsíců později Prezidentova syna za bílého dne zmlátí organizovaná skupina útočníků a odvleče jej do zahraničí… Slovenský film režisérky Mariany Čengel-Solčanské je politickým thrillerem, natočeným podle skutečných událostí, jež v polovině 90. let otřásly republikou a jež mají dodnes neblahý vliv na slovenskou společnost i tamní politickou scénu. (Česká televize)
(více)Videa (1)
Recenze (263)
Velmi nepodareny uvod, ktory svojim chaotickym vykladom musi byt uplne neprehladny pre divaka, ktory si nepamata, resp. nie je oboznameny s dejinnym realiami. Nasledne sa vsak film rozbehne a prezentuje odvazny pohlad na doby nie tak davno minule. Treba vsak dodat, ze vzhladom na v sucasnosti opatovne oblubene a rozsirene zneuzivanie statneho aparatu drzitelmi vladnej moci, sa film stava aktualnejsim ako kedykolvek predtym, zial. 3,5/5* ()
Téma skvělé, zpracování průměrné...průměrná režie i scénář, mizanscéna jakžtakž, i když si to devadesátkové bratislavské retro dovedu představit ještě mnohem autentičtější, silně problematický je ovšem casting - vůbec nechápu, jak postavu Vladimíra Mečiara může dostat Maroš Kramár, který (mimo to, že prakticky vůbec neumí hrát a zvládne maximálně part krále v nějaké pohádce) není s Mečiarem ani trochu typově podobný (v jeho roli bych si dovedl představit kupříkladu Andreje Hryce), dokonce do své role nezahrnul nic s typicky mečiarovské dikce, ani verbálního či neverbálního projevu...postava Ivana Lexy má alespoň ty jeho autentické brýle...rozhodně nejsilněji působí herecký projev Milana Mikulčíka v postavě sveřepého kriminalisty... ()
Zajímavé a silné téma o divokém evropském východě v devadesátkách. Sice filmu hodně ubírá na kvalitě mizerný zpracování a dementní obsazení, ale i tak to stojí za ten čas, už jenom pro zjištění, že na Slovensku v 90. letech by chtěl žít leda ten, kdo ví, že tam žít nikdy nemusí. Jako bonus je pak skvělý pozorovat, jak se tvůrci snaží obsazovat hlavnim aktérům fyzicky podobný herce, ale do role Mečiara obsadí Maroše Kramára, sice jsou oba podobně prkenný, ale jinak z toho byl maximálně facepalm, až to plesklo. ()
Pri písaní komentára sa nevyhnem typickému škatuľkovaniu, tak frekventovanému v súčasnej slovenskej kultúre, preto si ho odbijem hneď na začiatku. Únos predstavuje jeden z tej menšej časti "lepších" domácich filmov, ktoré sa v priebehu roka objavia v našej distribúcii a "na slovenské pomery" má badateľne nadštandardnú úroveň. Tieto nálepky ale o ničom nevypovedajú a i keď som za jeho úspech rád, samotný film je viac než čímkoľvek iným iba rozbuškou pálčivej spoločenskej diskusie so skvelým PR, ktorý ťaží z verejného a mediálneho obrazu diela značného spoločenského významu, neoddeliteľného od kauzy, s ktorou sa spája. Nakoľko je to zámerom tvorcov zostáva otáznym, dôležité však je už len si položiť onu otázku, či obstojí i keď nad ním začneme uvažovať i inak ako nad nositeľom určitej ideológie.__________Navzdory tomu, že si po väčšinu času drží jednotnú úroveň, na filme je zjavný rozkol medzi profesionalitou a amaterizmom v takmer každom smere. K technickým otázkam odkážem na názory ľudí z branže (kameramanov, zvukárov...), k tým koncepčnejším a bežným divákom postrehnuteľnejším patrí zmätočnosť rozprávania, uponáhľanosť a skratkovitosť spojená s krátkou minutážou, logické lapsusy či nedovysvetlené motívácie (k tomu v skratke neskôr) či prílišná strojenosť niektorých hereckých prejavov, situácií a dialógov, vyznievajúcich umelo a neprirodzene (viz. JohnnyD).__________Mariana Čengelová-Solčanská má jasno v jednej veci, na ktorej množstvo slovenských filmov padá - vie presne, čo a ako chce povedať. Lenže práve tento prístup je podľa mňa krajne problematický. Film nie je dokumentom, dokudrámou, no ani čistou fikciou, dôkladne nerekonštruuje, neproblematizuje a nekladie si otázky. Predstiera jediný uhol pohľadu, teóriu, fakticky nedoloženú interpretáciu udalostí v podivnom útvare, ktorý nie je ničím z vyššie uvedeného a nedovolí si priamo ukazovať prstom/neprehlasuje sa za pravdu (čo mimo prehlásení režisérky dokladajú i zmenené mená alebo herci presne nezodpovedajúci svojim predobrazom), no predsa pracuje s konkrétnymi časovými údajmi (na čo naráža vo svojom komentári i Anderton) a kritickým poukazom na dobu, nepriamo apelujúc na verejnosť, vytvárajúc tak spolu s médiami všeobecný tlak na zrušenie amnestií a rozriešenie prípadu.__________Únos si takmer vzápätí po premiére získal povesť filmu nezrozumiteľného pre človeka, ktorý o tematike nič nevie, predpokladajúci aspoň minimálne povedomie o udalostiach, postavách a vzťahoch medzi nimi (v mnohých prípadoch údajných). Samo o sebe by nešlo o až tak výrazné negatívum, vzhľadom na cieľové publikum. V určitých sekvenciách však potreba znalosti kauzy prerastá v absenciu elementárnych motivácií a logickej kauzality. To najlepšie dokladá príklad fiktívnej postavy mladej novinárky Marty čoby určitej sprievodkyne diváka veľkou časťou deja. Ako jedna z mála mi vďaka výkonu Rebeky Polákovej paradoxne prišla pomerne uveriteľná, avšak detaily ako náhla zmena postoja vyšetrovateľa a jej následná nadmerne častá priama účasť na vyšetrovaní pre mňa zostávajú záhadou, na ktorej objasnenie záverečný "zvrat" spájajúci sa práve s postavou vyšetrovateľa ani zďaleka nepostačuje. Ide o jeden z rady podobných detailov, ktoré už tak necelistvé rozprávanie ešte viac narúšajú a znemožňujú jednoduchú orientáciu v deji.__________I keď môj komentár vyznieva prevažne negatívne, predsa Únos ako film, nie prostý ideologický text, vonkoncom nezavrhujem. Ide o relatívne zábavný a pozerateľný film, majúci vyššie štandardy (a ambície) než aké zväčša u domácej produkcie nachádzame. Zostáva dúfať, že sa od nich niekto iný dokáže odpichnúť ďalej. 60% () (méně) (více)
Film urceny vyhradne pre Slovenskeho divaka a to este starsi rocnik, ktory si bude detailnejsie pamätat politicke zoskupenie a jednotlive udalosti z tych cias, vdaka comu bude chapat mnozstvo vtipnych narazok. Tvorcovia nejdu neznalym divakom v ustrety ani vtipnou zmenou mien, ktorymi sa tu vsetky postavy oslovuju (predseda, chalanisko atd) a ani absenciou snahy o podobnost hercov so skutocnymi postavami. Pritom samostatne ten film prilis neobstoji a vysledkom je chaoticka detektivka v ktorej sa nejaka pipina snazi vypatrat vrahov svojho brata. Lenze pokial sa vo väcsine narazok chytate, tak film nabera na zavaznosti a vyznieva ovela napinavejsie ako kdejaka drama o genocide z davnych cias a zo vzdialenych krajin, ktore sa vas netýkaju. Ja som sa orientoval dostatocne a aj ked som bol v tych casoch este maly, tak som uz vnimal, ze sa v politike deju netypicky prehnane svinstva, takze som sa pri filme striedavo bavil vtipnymi narazkami a striedavo som bol znechuteny tym, co sa u nas na najvyssich miestach dialo. Pritom dodnes tie svine neboli postrestane a uzivaju si kralovsky nezasluzeny dôchodok. Najsmutnejsie je, ze za par rokov môze vzniknut podobne drsny film o sucasnosti. Z hercov si podla mna pochvalu zasluzi Maros Kramar ako slizky predseda. Je dobre, ze sa tu skutocnu svinu nesnazil imitovat a zahral si ju po svojom. Az tak velmi ma nezaujimalo patranie hlavnej hrdinky po vrahoch svojho brata. Viac ma bavila prva polovica, ktora sa venovala politickemu zakulisiu. Za slabinu povazujem aj neprirodzene dialogy plne nadavok jak z nejakej teenagerskej komedie a neprirodzeny otravny prizvuk ceskych hercov. Celkovo sa jedna o zaujimavy film, ktory by mal kazdy Slovak vidiet. Aj ked vsetko nepochopi, tak snad si o tych udalostiach dodatocne nieco zisti, aby sa podobne veci uz neopakovali. 7/10. ()
Galerie (20)
Photo © RTVS / Continental Film
Zajímavosti (19)
- Tvorcovia filmu nemohli použiť skutočné mená, inak by sa vystavili žalobám od skutočných páchateľov, oslovovaní sú prevažne funkciami. Logá politických strán boli pre účely filmu rovnako zmenené. (Lucjen)
- Tvorcovia Únosu majú prvenstvo v tom, že veľkú a pritom stále živú politickú kauzu ešte žiadni filmári pred nimi do kín nepriniesli. Pustili sa do nej napriek tomu, že právnici ich vyzývali k opatrnosti. „Nakrútiť Únos bolo peklo, nemal som veľa spriaznených duší,“ hovorí producent Milan Stráňava. „Až som začal pochybovať, či má oň niekto záujem. Audiovizuálny fond bol dlho jediný, kto k Únosu pristupoval ako k filmu a nezaoberal sa ním ideologicky. Ostatní partneri sa pripojili až neskôr a aj to veľmi opatrne.“ (Raccoon.city)
- Titulnú pieseň k filmu "Pravda je len jedna" naspieval slovenský raper Kali. (Patrik200s)
Reklama